Ameshi Yuja by Tessia
Obsah:

Príbeh bounty hunterky Ameshi Yuji, ktorá pri svojom putovaní naráža na množstvo ľudí. Vydala sa naň z pomsty po tom, čo bol jej brat zavraždený. Medzi inými stretáva aj jedného podivného mladíka...

 

 


Kategorie: Naruto
Postavy: [OC], [Všechny]
Žánr: Alternative Universe, Dobrodružné, akční, Romantika
Upozornění: Alternative Universe, Krev, Násilí, OOC, Smrt, Spoiler, Vulgární výrazy
Ostatní: Žádné
Výzvy: Žádné
Série: Žádné
Kapitoly: 2 Dokončeno: Ne
Počet slov: 1774 Přečteno: 1225
Publikováno: 12.03.09 | Aktualizováno: 12.03.09

1. Shinamori Kyuubei by Tessia

2. Uchiha Itachi by Tessia

Shinamori Kyuubei by Tessia

Bol krásny jesenný deň. Dnes nepršalo. Prvý pekný deň, vhodný na cestovanie. Na stromoch sa ešte červenalo lístie, zem sa už stihla trochu vysušiť a zubaté slniečko vylákalo von štebotavých vtáčikov. Nečudo, že si tento deň vybralo na cestu aj niekoľko pocestných.

Po ceste kráčala mladá žena. Svetlohnedé vlasy, zopnuté červenou sponou, na sebe dlhé červené kimono. Človek by povedal, že vyzerá „obyčajne“ a „nič extra“. Cez plece mala prehodený cestovný vak. Na hlave slamený klobúk, na nohách dreváky. Kráčala a pohľad upierala do zeme.

Z druhej strany oproti nej kráčal mladý muž. Mohol mať nanajvýš dvadsaťpäť rokov. Čierne vlasy mal zviazané stuhou. Každého hneď upútali jeho prekrásne čierne oči, plné vnútorného kľudu, vyrovnanosti a múdrosti, získanej rokmi. Na sebe mal svetlomodré letné kimono farby oblohy a za pásom zastrčenú katanu. Nemal však pohľad niekoho, kto vyhľadáva spory a ani po krvi bažiaceho človek. Na pleciach skrinka s liekmi. Presne uprostred medzi týmito dvoma, stála pri ceste čajovňa. Mladík si objednal a posadil sa.

Môžem si prisadnúť pane?“ Podišla k jeho stolu a posadila sa.

Nech sa páči, slečna.“ Nechal dievča sadnúť si a až po tom s na ňu prvý raz pozrel.

Hľadela na neho so záujmom. „Ako sa voláte?“

Shinamori Kyuubei.“ Odpovedal a odpil si zo svojho čaju.

Ameshi Yuja.“ Čierne oči. Prečo? Nech sa tá farba zmení aspoň na chvíľu. Po tom by som si bola istá. Blesklo jej hlavou. „Vidím, že predávate medicínu.“

Áno, pripravujem a predávam.“

Ja zase lovím zločincov a missing ninov.“ Povedala so záujmom. No tak. Zľakni sa. Si to predsa ty, či nie?

A nie je to nebezpečné povolanie pre dámu?“ Spýtal sa, bez náznaku strach, či zaváhania.

Nie je to on. Zatvárila sa sklamane. „Ani nie. Leda tak náročné na čas. Viete, ž sa na jedného podobáte?“

To som už počul. Nemám s ním však nič spoločné. Ani len meno.“

To vidím.“

Ste klamaná?“

Trochu.“

Viac by sa Vám páčilo sedieť tu s ním?“

To zase nie...“ Zatvárila sa zahanbene.

Kam máte teraz namierené?“

Do Konohy.“

Môžem sa k vám pridať.“

Iste. Poteší ma to.“ Usmiala sa a ešte chvíľu posedeli. Po tom vyrazili na cestu spoločne.

 

Pomaly došli k údoliu. Už z hora bolo vidieť, terasovito rozosiate, ryžové plantáže, vinicu i čajovník. Táto dedina vždy prosperovala. Bol to nádherný príklad toho, aký je v Zemi Ohňa pokoj a a mier. Ani feudálny lord a ani konohská Hokage sa nesnažili zatiahnuť krajinu do zbytočnej vojny a tak dediny rástli a ľud prosperoval. Zarazilo ich však, aké je tu ticho a že nikoho nevidieť vonku. Pridali teda do kroku.

Uprostred dediny bol pranier a na ňom niekoľko ľudí. Okenice domov boli pozatvárané a zatlčené. Zdalo sa, že tunajší obyvatelia sa majú čoho báť. Yuja o pár krokov ustúpila. Ani trochu sa jej to nepáčilo. Kyuubei však ostal stáť. Otočil sa k nej. „Nabok!“

Len tak tak uskočila. To za ňou, čo pokladala za stenu, bol mohutný chlap s kladivom. V zápätí sa chlap ohnal a Kyuubei ju schmatol za ruku a potiahol ju sebe. V poslednej chvíli. Kladivo len o chlp minulo jej hlavu. Kyuubei zhodil z chrbta skrinku s medicínami a ruka mu skĺzla k jeho katane. Rýchlo tasil. Chlap sa už medzitým hnal na neho. V poslednom okamihu sa hodil na zem chlapovi pod nohy a potkol ho. Hora narazila hlavou do steny jednej z chatrčí. Tá sa hneď zrútila. Yuja medzitým vytiahla spoza pásu dva revolvery. Nabíjali sa chakrou. Namierila a vystrelila. Trafila rameno. Chlap rýchlo vstal a začal ustupovať. Zahvízdal. „Toto budete obaja ľutovať a táto dedina ľahne popolom. Zajtra sa vrátime.“

Yuja namierila a chystala sa po ňom vystreliť. Kyuubei ju chytil za rameno. „Nie, o to horšie by to bolo zajtra. Keď sme to týmto ľuďom už zavarili, musíme im z toho pomôcť teraz von.“

Ale...“

Bude to tak lepšie.“ Usmial sa. V tom úsmeve bol sebaistota a viera v nadchádzajúce víťazstvo. Mala pocit, že časť jeho optimizmu sa prelieva aj na ňu. Prikývla. Spoločne došli k domu, ktorý slúžil ako hostinec. Zaklepal. „Dnes sa už nevrátia. Môžete otvoriť.“

Hostinský im otvoril. „Prepáčte, ale veľa toho nemáme. Odkedy sa tu usadil Arvin a jeho banda. Vzali nám takmer všetko. Aj našu hrdosť.“ Hostinský bol postarší pán. Zdalo sa, že na rozdiel od ostatných obyvateľov sa hrdosti nevzdal. Prišli pred dvoma týždňami. Vraj je táto dedina odteraz ich a musíme im platiť dane. Kto nezaplatil, toho na výstrahu dali na pranier. Kto sa im postavil so zbraňou, toho zabili a hodili do jamy za dedinou.“

Nebojte sa. My Vám pomôžeme.“ Povedal Kyuubei sebaisto.

To naozaj nemôže byť on. Jemu by na ľuďoch nikdy nezáležalo. „Áno, pomôžeme Vám.“

To by sme Vám boli neskonale zaviazaný. Poďte, zohrejem trochu saké a mám aj ryžovú kašu.“

Zvečerilo sa a Yuja sa odhodlala spýtať sa ho na rodinu. „Hmm...“ Zasmial sa. „Mám svojho otca, Shinamoriho Hideioshiho. V minulosti bol vazalom a radcom Feudálneho Lorda Ohnivej Zeme. Dnes je to osvietený muž. Na staré kolená vstúpil do mníšskeho stavu. Celé dni sa venuje kaligrafii a čajovému obradu.“

Definitívne to nie je on.

 

Uchiha Itachi by Tessia

Prišlo ráno a stredom dediny sa rozľahlo dupanie väčšieho počtu nôh. Dorazil ten veľký a ešte zopár ďalších. Asi dvadsať. „Na toho zo včera a toho nižšieho bielovlasého si dávaj pozor.“ Kyuubei vyšiel pred dom.

Kto sa nám to včera postavil?!“

Ja!“ Ruka na katane, vlasy zopnuté v cope, na tvári výraz absolútneho sústredenia. „Moje meno je Shinamori Kyuubei, adoptívny syn Shinamoriho Hideioshiho!“

Šľachtický synáčik. A pred týmto i ušiel Mu?“ Bielovlasí sa usmial a Mu sa s hnevom a bez rozvahy rozbehol na Kyuubeia. Kyuubei nečakal. Predklonil sa a tasil meč. Spravil polkrok dopredu a ako sa na neho Mu rútil, jeho vlastná váha a rýchlosť spôsobili jeho smrť.

Bielovlasí medzitým vošiel do hostinca. Zvyšných osemnásť zaútočilo na Kyuubeia vonku. Ani s jeho rýchlosťou a skúsenosťami sa nemohol rovnať takej presile. Pár zásahov bokenmi. Niekoľkých zabil, ale jeden mu uštedril ranu do hlavy. Spadol na chvíľu na zem. To však stačilo, aby mu jeden vykrútil katanu z rúk a druhý ho prisadol a stočil mu ruky za chrbát. „A teraz umrieš.“

V tú istú chvíľu sa z vnútra ozvali dva výstreli. Yuja sa snažila zasiahnuť bielovlasého. Bol však strašne rýchli. Zjavne to bol ninja. Nielenže sa vyhol guľkám, ale než stihla tretí raz vystreliť, držal jej ruky a mieril nimi k stropu. „Nepatrí sa, aby dievča nosilo zbrane.“

Kyuubei!“ Vykríkla o pomoc.

Pod mužom, čo práve sedel na Kyuubeiovi a chcel ho prebodnúť, sa uvoľnilo väčšie množstvo chakry. Mladík pod ním ho zo seba zhodil a postavil sa. Oči mu svietili na červeno a v nich tá zvláštna čierna kresba. Tak jedinečná. Dnes už žili len dvaja ľudia, ktorý ju mali a o oboch sa vravelo, že zmizli a najskôr sú mŕtvi. Uchiha Itachi tu však stál živí pred nimi. „Amaterasu!“

Yuja z vonka začula zdesené bolestivé výkriky. Jeden z nich stihol zakričať aj „Uchiha!“ Striaslo ju. To som s ním cestovala a nespoznala som ho?!

Chlap, čo ju stále držal za zápästia, vyšiel aj s ňou von. „Uchiha Itachi? Opäť sa stretávame.“

Hyuuga Arvin!“ Precedil Kyuubei, teda Itachi, pomedzi zuby.

Yuja začala kopať. Prebrala sa trochu zo šoku, že ho mala celú dobu pod nosom Ale bol tak iný.

Takže si ma pamätáš. To je dobre. Žiaľ, teraz skoncujem s týmto dievčaťom a po tom sa ti môžem venovať.“

Nie.“ Odpovie Itachi s kľudom. „S bounty hunterkou skoncujem ja.“

Hyuuga a rozosmeje. „Byakugan!“ Odhodí Yuju do trávi.

Na itachiho tvári sa zjaví znudený výraz. „Mengekyo Sharingan!“ Nasleduje impozantná bitka v nadpozemskej rýchlosti. Yuja nestíha vidieť, čo tí dvaja vlastne robia. Na konci padajú k zemi dve telá. Hyuuga nemá hlavu, ale ani Itachi sa nehýbe.

Štvornožky sa priplazí k Uchihovi. Má nepeknú hlavu na temene, ale inak sa zdá byť v poriadku. Je len v bezvedomí. Muž, ktorý jej ležal pri nohách, bol v tejto chvíli bezbranný. Od statkárov si vypýtala potvrdenie, že zničil Arvinov gang a požičala si koňa. Vysadila naň svojho spoločníka a priviazala ho, aby nespadol.

Večer sa utáborili vonku. Mladík sa konečne začal preberať. Bola zvedavá. Chakra Uchihu totiž opäť zmizla. „Kde to som a prečo si ma zviazala?“ Upieral na ňu Kyuubej svoje nevinné oči. V hlase nemal ani náznak. „Opäť sa „ukázal“?“

Ak myslíš Uchihu... Tak áno.“

Mala by ste s odo mňa držať bokom Yuja-san. Mohol by Vám ublížiť.“

Ako to, že si Kyuubej a Itachi zároveň?“

No on... Pred pár rokmi sa Uchiha Itachi a Uchiha Sasuke stretli v boji. Itachi chcel svojho brata nechať vyhrať, lebo mal výčitky svedomia. Pri súboji ho však nešťastne smrteľne zranil a tak mu povedal tajomstvo o vyvraždení klanu...“

Aké tajomstvo?“

Zabil ich na pokyn z Konohy. Najprv jedného, aby dostal MS a po tom aj ostatných...“

ON?! On zbil Uchiha Shisuiho?!“

Čo... Odkiaľ.... Ty si z Konohy?“

Áno.“ K čertu. Nemala som to prezradiť.“

A po tom, Sasuke spravil neočakávanú vec, ukusol ho... Zdalo sa, že obaja zmizli naveky. Ale ušil som, že sa raz objaví.“

Ty za to nemôžeš.“ Koho presviedčam? Seba alebo jeho? Nakoniec sa mu rozhodla veriť. Rozviazala ho a išla i ľahnúť k ohni.

Takže ja som Uchiha Itachi. Nečakal som to. Mám... Mám na rukách viac krvi,než ten ninja, ktorého Itachi včera zabil. Ako to...

Vytaj v mojom svete.“ Neznámi hlas sa rozosmeje.

Kto si?“

No predsa Uchiha Itachi. Teda ty.“ Priamo pred sebou vidí Itachiho a aj Sasukeho.

Chcel som ti dopriať kľudný život nii-san. Nech ho má aspoň niekto pekný.“

A preto si ma sealol v MOJOM VLASTNOM TELE?!“

Inak to nešlo.“

Hej, vy dvaja. Som tu ešte aj ja.“

Je ako tvoje zrkadlo nii-san.“

Ja ťa zabijem Sasuke.“ Obaja z pred neho zmizli.

 

This story archived at http://www.tenrai.cz/viewstory.php?sid=783