- Velikost textu +

 

 

Konečne. Bol tu deň, na ktorý sa teší každá malá čarodejka a čarodej. Už len pár minút a pôjdem prvý raz na Rokfort!

Pred pár dňami sa ukázalo, že seviho mama sa pozná s otcom. Prišla k na a poprosila ho, či by nevzal prvého septembra aj Seviho s nami na Kings´ Cross. Musela totiž ísť skoro do práce. A tak teraz sedel v obývačke a čakal. Tiež sme sa dohodli s mamou, že zoberieme so sebou aj Evensoucov.

Postavila som sa pred zrkadlo v kúpeľni a po stý raz si prečesala vlasy. Nepomohlo! Kučery, zdedené po otcovi sa nie a nie podvoliť. Asi mi to robili za trest. Zazerala som na ne v zrkadle a po tom som to vzdala. Natiahla som si na seba dlhé pletené hnedé šaty s čiernym sieťovým vzorom a na krk zavesila a omotala červené korále. Aj po jednom obtočený okolo krku boli stále dosť dlhé. Do vlasov som si dala čiernu čelenku, na nohy ponožky a pri dverách ma čakali čierne lakovky. Neobliekala som sa tak vždy, ale mama chcela, aby som v prvý deň vyzerala skvelo. Byť po mojom, radšej by som bola nenápadná. Ale ona chcela zapôsobiť na ľudí a ukázať zvyšku “našej“ rodiny, čo vo mne je. Mne to nemohlo v tej chvíli byť menej jedno.

Pousmiala som sa a vyšla von z izby. Sevi na mňa pozrel, nadvihol obočie a pozdravil ma. Mama pred neho postavila horúcu čokoládu a vedľa jednu pre mňa. V oboch na kocky nakrájaný banán.

Severus neveriacky zdvihol pohár a prezrel si jeho obsah. Po tom sa z obavami napil. Usmiala som sa. „Neboj sa. Nehryzie to. Je to mamin recept.“

Prikývol a napil sa. „Je to dobré.“

Pri dverách sa ozval zvonček a vybehla som otvoriť. „Dobré ráno paní a pán Evens.“ Severus vstal a prišiel tiež za mnou.

Lily sa na neho nadšene pozrela. „Sevi, ideš s nami.“ Úsmev od ucha k uchu.

Za mnou sa z domu vynoril otec s mamou. „Dobre. Takže už sme všetci. Pre poriadok, aby som nezabudol. Som Rupert Lestrange. Toto je moja manželka Bett a dcéra Miraya. So Severusom Snapeom sa, zdá sa, poznáte.“ Povedal monotónne.

Evensovci sa tiež pozdravili a Petunia mu venovala nahnevaný pohŕdavý pohľad.

Na tvojom mieste by som sa naučil správať, slečna. Nič proti Vám, ale je to tak.“ Otočil sa k lilyným rodičom.

Ale oci. Pett je ako tvoji rodičia. Len muklovský variant.“ Poznamenala som a Sevi sa za mnou snažil zadržať smiech. Lily si povzdychla.

Petunia na mňa vrhla zlostný pohľad. „Tak teda pôjdeme.“ Zavelil otec a mama mi podala z vešiaka hnedý ľahký kabát.

Moja sestra je odo mňa staršia a tiež nechodila na Rokfort. Nič si z toho nerob zlatko. Jej syn chodí do Durmingstonu.“ Mamina reč však Petuniu nenadchla a tá sa zdesene pobrala von.

Mama bola v tmavomodrom a otec v čiernom. Pán a paní Evensovci v krémových odtieňoch. Lily mala na sebe biele šaty tesne pod kolená, bez rukávov, biele poltopánky a v dlhých červených vlasoch bielu stuhu. Severus vyzeral, akoby to bol práve on, kto patrí k mojim rodičom. Vlasy mal pre zmenu stiahnuté do copu, aby mu nešli do tváre a na sebe mal tmavozelené tričko a šedé džiny. Na nerozoznanie od muklov.

Vyšli sme pred dom, kde na nás čakalo auto, ktoré si otec požičal v práci. Otvoril kufor Fordu a ozval sa prekvapený výkrik. Kufor bol zväčšený, aby sa tam zmestili všetky kufre. „Je nás veľa, takže som si požičal auto. Nasadnite si.“ S pánom Evensom a Sevim vložili dnu kufre. Aj vnútro auta bolo zväčšené a tak sme si všetci ôsmi pohodlne sadli.

Cesta do Kings´ Cross prebehla rýchlo a potichu. Vystúpili sme a naložili kufre na vozíky. Ľudia sa za nami našťastie neobzerali. Jedine zviera s nami bol môj kocúr Caesar.

Budúci rok snáď budeme môcť použiť Hop-šup sieť.“ Poznamenala mama, ako sme prišli k nástupištiam. „Ktoré to je tento rok?“

Nástupište 9 a 3/4.“ Odpovedal jej Sevi.

Dobre zlatko.“ Roztlačila môj kufor smerom k nástupištiam deväť a desať a Sevimu sa do tvare nahrnula trocha krvi. V tej chvíli sa moje obavy, že život s jeho rodičmi nie je ružový, potvrdili. Evensovci si vymenili začudované pohľady a nasledovali nás. V pamäti sami vynorila ranná návšteva paní Snapovej. Ako som sa dozvedela, bola za slobodna Princová. Ako otca, aj ju jej príbuzný vydedili za svadbu s muklom. Zjavne to nebrala tak dobre, ako on.

Prišli sme ku bariére. Otec sa k nám otočil. „Pozorne sledujte a nebojte sa. Je to len zakliate, aby to vyzeralo, ako stena.“ Zamieril k prepážke a vošiel na nástupište.

Teraz ty zlatko. Po tom ty a po tom vy. Pôjdem posledná.“ Mama ukázala na Seviho, mňa a Evensoucov. Petunia hľadela s nedôverou na prepážku, ako v nej zmizol Sevi s vozíkom. Išla som po ňom a rýchlo som ustúpila od prechodu. Po mne prešla Lily, jej mama, pauza...

Pán Evens pretlačil cez bariéru vozík a za sebou ťahal Petuniu za ruku. Na koniec prešla mama s mojim vozíkom. Petunia bola vyplašená a zjavne chcela byt, čo najskôr, preč.

Takže Miry. Poslúchaj učiteľov, dobre sa uč a rob nám dobré meno. Nebudem nástojiť na tom, do ktorej fakulty pôjdeš, len ak to nebude Bifľomor.“ Usmial sa na mňa otec.

Mama sa nado mňa sklonila a postrapatila ma. „Teš sa. Začínajú sa najkrajšie roky tvojho života.“ Usmiala sa. Vedľa sa Evensovci lúčili s Lily.

Tak, mladý muž. Rob dobré meno svojim predkom. Predpokladám, že budeš v Slizolíne. Aj ja som tam chodil. Nič si z toho nerob, ak vás Triediaci klobúk rozdelí. Ako vidíš, nezáleží na tom. Bett bola v Bystrohlave a aj tak nám to nevadilo.“ Prihovoril sa otec Sevimu. Ten na to zjavne nebol zvyknutý. Muselo byť ťažké, žiť v jeho rodine. Jediný syn. Až o dosť neskôr mi povedal, ako to u nich doma vyzeralo. „Spoločné kupé? Mike, poď. Pomôžeme im s kuframi.“ Otočil sa na pána Evensa a mi sme prikývli.

Pomerne volné bolo už len kupé v zadu s troma dievčatami v ňom. „Nebude vám vadiť, ak sa pridáme?“ Spýtala sa Lily a keď prikývli, otec a pán Evens dali naše kufre do kupé na poličky. Vybehli sme ešte von, rozlúčiť sa a hneď sme sa aj vrátili.

Vlak zahúkal. Dve dievčatá sedeli pri oknách kupé a tak sme z poza nich mávali. Vlak sa pohol zo stanice a jedno z dievčat prehovorilo. „Som Marlen McKinnyova, toto je Dorcas Maedowova a Alica Pewettova.“

Marlen mala tmavohnedé rovne vlasy po lopatky a čierne oči. Bola chudá a vysoká, ale nie prehnane. Sedela pri okne v smere jazdy. Dorcas mala bloďaté kučeravé vlasy, ktoré jej spadali do pol chrbta v lokniach. Mala neuveriteľne modré oči. Alica bola z nich najmenšia, ale to neznamenalo, že škaredá alebo nesympatická. Mala krátke čierne vlasy a čokoládové oči. Milo sa na nás usmiala. Sedela hneď vedľa Marlen.

Sevi sa posadil oproti Alici, Lily vedľa neho a ja oproti Lily. „Som Miraya Lestrange. Teší ma.“

Nastalo hrobové ticho a nebolo sa treba pýtať prečo. Bolo to obdobie, keď už istý temný čarodej, ktorý sa nechal volať Lord Voldemort, naberal silu a stúpencov. Obaja moji bratranci a novopečená manželka jedného z nich, boli medzi jeho ľuďmi.

Ty... Ty si Lestrangeová?“ Spýtala sa s obavami Dorcas.

A to je zlé? Čo mi ušlo?“ Spýtala sa Lily. Zjavne si ešte nedala dve a dve do kopy. Veď Sevi reagoval podobne! Je pravda, že v tom čase už bol v mojej blízkosti taký,ako keď s ňou bol sám, ale mohla si to pamätať.

Obdarila som všetkých chabým úsmevom. „Nemusíte sa báť. Som pol na pol. Otec je "zradca krvi" a vydedili ho. Mama ma muklovský pôvod.“ Slová "zradca krvi" som vyslovila znechutene.

Dievčatám sa zjavne uľavilo. „Severus Snape. Teší ma. Otec mukel, mama z rodu Princovcov.“ Dievčatá si vymenili pohľady a zdalo sa, že ho akceptujú. Asi budem musieť každé ďalšie predstavovanie sa začínať tým, že som pol na pol.

Lily Evensová. Prvá čarodejka v rodine.“ Usmiala sa Lily.

Fíha. Máme tu aj niekoho takého. Všetky tri sme čistokrvné, ale nie z predpojatých rodín. Ja a Alica sa poznáme z detstva.“ Poznamenala Marlen.

Hej. A ak sa nemýlim, naše mamy boli spolu v Chrabromile.“ Usmiala sa Dorcas zasnene.

Ja som rozmýšľala nad Chrabromilom, ale nenahnevám sa, kým ma nedajú do Bifľomoru. V Chrabromile síce nemáme tradíciu, ale nenahnevala by som sa.“ Za to Slizolíniu sa trocha obávam. Aj keď by nás mohli po tom starý rodičia vziať na milosť. Usmiala som sa, pri mentálnej poznámke.

Chrabromil alebo Bystrohlav. Miry a Sevi mi povedali všetko. Nemôžem sa dočkať.“

Severus si povzdychol. „To ja skončím v Slizolíne.“ Bolo na ňom vidieť, že nie je nadšený predstavou, že nebude s Lily, lebo tá tam nemala ako skončiť. Dievčatá mu venovali pohľady, v ktorých sa dali čítať obavy. Nastalo nepríjemné ticho.

Občerstvenie. Fazuľky každej chuti, čokoládové žabky, sladké brká...“ Na chodbe sa ozvala čarodejka z občerstvením a dvere kupé sa otvorili. „Dáte si niečo, mládež?“

Šesť čokoládových žabiek a jedny fazuľky.“ Poprosila som. „Pozývam.“

Osem.“ Poznamenal známy hlas a dvaja chlapci vkĺzli popri čarodejnice dnu. Zamračila som sa, keď som spoznala staršieho Blacka. Sirius.

Tak osem.“ Doplnila som peniaze. Chalan vedľa Blacka si sadol k Lily a Black ku mne.

Som James Potter.“ Prebehol si rukou strapaté čierne vlasy a usmial sa na Lily.

Má mi to meno niečo hovoriť?“ Venovala mu nie moc nadšený pohľad.

Iste kvetinka. Najlepšie vyzerajúci chalan v ročníku.“ Obdaril ju širokým úsmevom.

Tak si daj pohov. Už je zabraná.“ Drgla som do Seviho a venovala Lily úsmev. Snáď ho to odradí. Dievčatá pri okne sa rozosmiali.

Black otvoril neveriacky ústa. „Ale veď... Je to budúci slizolín. Človek sa ho ani pýtať nemusí. Vidieť to. A ona je muklovského pôvodu.“

Výborne Black. Práve si sa odprezentoval. Krv sem, krv tam. Daj pokoj.“ Zazrela som na Blacka. Všetci vieme, čo sú Blackovci zač. Asi si sa len snažil dostať k niekomu z nás, keď si nám pomohol v Zašitej uličke.“

Black ma preťal zlým pohľadom. „A ďalšia do Slizolínu.“ Vyplazila som na neho jazyk a vzala jemu a Potterovi čokoládové žabky.

Hej! A čo som spravil ja?!“ Vykríkol Potter.

Dovliekol ho sem?“ Nadhodila mu Lily jeho možný „zločin“.

No tak. Ešte nie sme roztriedený do fakúlt. Skúsme spolu vychádzať.“ Prehovorila Alica.

Čo sa tu deje?“ Dvere kupé otvoril čiernovlasý chlapec, asi o dva roky starší, ako my a s veľkým „P“ na odznaku. Prefekt.

Nič sa nedeje. Tuto Potter a Black sú už na odchode.“ Neodpustil si Sevi.

Nie, ak k tomu máme, čo povedať.“ Vyhlásil Sirius.

Presne.“ Doplnil ho James.

Prefekt si premeral celú spoločnosť. „Kto tu bol prvý?“ Otočil sa na Alicu.

My tri. Po tom došli oni traja a na koniec tí dvaja a začali sa vadiť.“ Ukázala postupne a na koniec ukázala na celú päticu.

Dobre.“ Prefekt sa poškrabal na hlave. „Ste prváci, neroztriedený a ešte vo vlaku. Je mi ľúto páni, ale presuňte sa.“ Povedal Potterovi a Blackovi.

Ale, no tak. To nemyslíš vážne Longbottom!“ Začal Potter.

Myslím Potter. Vezmi si kamaráta a choďte.“ Ani sa nezačal odvolávať na status prefekta. Oproti Potterovi a Blackovi bol mohutný a nie kvôli veku. Z alicinej tváre na neho hľadeli dve zasnené oči.

Majte sa. Vidíme sa v škole.“ Zakričala za nimi Dorcas. A Sirius jej zamával.

Tak. Snáď už s vami nebudú problémy. Pomaly sa prezlečte. Onedlho budeme na mieste.“ Usmial sa na nás Longbottom. „Mimochodom, som Frank Longbottom. Tretí ročník, Chrabromil a prefekt.“ A odišiel z kupé. Alica zčervenela.

Dúfam, že s nimi nebudeme mať hodiny.“ Povzdychla si Lily.

Prečo? Nie sú taký zlý, keď ich spoznáš. A Sirius to tak s tou krvou nemyslel. Je iný, ako jeho rodina.“ Ohradila sa Dorcas.

Chabo som sa usmiala. „Veď uvidíme.“

* * *

Vlak zastal a vstúpili sme. Ťahajúc kufor, v duchu som poďakovala otcovi, že mi s ním pomohol do vlaku. Po večery a triedení zájdem do soviarne, ak ju nájdem.

Prváci ku mne sa. Nechajte kufre. Sem sa. Prváci!“ Volal ohromný chlapisko. „Šmária, prváci! Šak nemáme celý deň.“

Kto je to?“ Spýtala sa po tichu Lily.

Rubeus Hagrid, Správca Rokfortskych lesov, lúk a hájov.“ Počula som za sebou Severusa. Kráčala som vedľa Docrcas. Pred ňou Alica a Marlen. Kúsok od nás James a Sirius a ďalší dvaja chlapci...

Prvákov bolo do kopy skoro štyridsať. Hagrid nás na člnkoch previezol cez jazero do hradu. Starší žiaci išli od vlaku nejak inak, lebo sme ich nikde nevideli. Loďky prirazili o breh pri schodisku a tam nás už čakala prísne vyzerajúca staršia čarodejnica vo fialovom. „Dobrý večer. Vítam Vás na Rokforde. Som Minerva McGonagalová, zástupkyňa riaditeľa a vedúca fakulty Chrabromilu. Nasledujte ma v tichosti.“ Zaviedla nás do prázdnej miestnosti, než násneskôr odviedla do Veľkej Siene.

Veľká sieň bola ohromná. Štyri stoly, niekoľko sto žiakov a jeden stôl pre profesorov. Profesorka McGonagalová postavila dopredu do stredu stoličku a na ňu ošumelý klobúk.

Klobúk sa pohol a ozvalo sa pár zhýknutí. Po tom sa na ňom jasne otvorili oči a ústa...

 

Vysoké sú steny školy,

Mnohých žiakov chovali,

Rôzny tu sú, budú, boli,

Niektorý aj ostali.

 

Hľadím v pred,

Ďaleká je cesta.

Príkaz mám – trieď!

A dnes triedim ťa.

 

Školu štyria založili.

Toľko je aj fakúlt.

Aby ste sa začlenili

a našli svoj kľud.

 

V Chrabromile budú smelý,

dievčatá aj chlapci.

Tí, čo odvahy dosť by mali,

chodiť neohrozene aj po klepci.

 

V Bifľomore budú verný,

čo lojaitou sršia.

Večne spolu, večne vrelý,

čo z kníh sa ťažko učia.

 

V Bystrohlave budú múdry,

čo rozumom oplývajú.

Na svet majú pohľad rozumný

a pravdu vźdy majú.

 

V Slizolíne budú britký,

čo oplývajú šarmom.

Čo majú úskok dáky,

aj, kde nie je stopa po ňom.

 

Nech sa páči.

Pristupujte.

Nech sa vám ráči.

Tam budete.“

 

Klobúk dohovoril a prestal sa hýbať. McGonagalová vytiahla pergamen so zoznamom a začala čítať. „Keď vászavolám,prídete a nasadíte si klobúk. Abbotonová, Kara!“

Dopredu sa vybralo blonďaté dievča s dvoma vrkočmi. „Bifľomor!“ Klobúk zvolal takmer okamžite.

Avery, Marcus!“ Dopredu prišiel hnedovlasí modrooký chlapec a klobúk sa jeho hlavy nestihol ani dotknúť. To som už rozmýšlala,kéhrozné to bude, ak by ma dal niekam, kde nie je Lily.„Slizolín!“

Black, Sirius!“ Nastalo ticho a zdalo sa, že trvá desať-dvadsať minút. Po tom klobúk konečne prehovoril a od všade sa ozýval šepot. „Chrabromil!“ Zahľadela som sa na Blacka. Len, nech neskončím pri ňom.

Evensová, Lily!“ Tak a toto netrvalo dlho a ja som si povzdychla.„Chrabromil!“

Lee, Luis!“ Putoval do... „Chrabromil!“ a jeho sestra „Leeová, Kim!“ do... „Bifľomor!“

Lestrangeová, Miraya!“ Konečne som bola na rade. Uprelo sa na mňa rovnako veľaoćí,ako pred tým na Blacka. Black, Lestrangeová... Čo príde ďalej? Malfoy? Vykročila som ku klobúku a nasadilasi ho na hlavu.

Hmm... Kam ťa len dať. Bifľomor to nebude. Tam sa nehodíš. Ale ostatné. Aj odvaha, aj lojalita aj prešibanosť...

K Lily,ale ak už to nemôže byť, tak aspoň nie Slizolín.

Si si istá? Vidím veľa ctižiadosti a potreby niečo dokázať. Tvoji starý rodičia by boli radi... Dobre, tak teda... „Chrabromil!“ Nasledoval rovnaký šum, ako pri Blackovi, ten sa mi vyhýbal pohľadom a ja som sa poponáhľala za Lily. Z druhej strany vedľa mňa si hneď zápätí prisadol...

Luppin, Remus!“ a „Chrabromil!“

Ahojte. Som Remus John Lupin. Teší ma.“ Usmiala som sa na neho.

Po ňom nasledovali... „Malkolmová, Reya!“ a... „Mayersová, Helen!“ do... „Bystrohlav!“ a naše známe... „McKinnonová, Marlen!“ a... „Meadowesová, Dorcas!“ do... „Chrabromil!“.

Mulciber, Billus!“ Ku klobúku došiel čiernovlasý kučeravý chlapec. „Slizolín!“ Zdá sa mi to,alebo naozaj ani jeden z nich nie je sympatický?

Malý tlstejší chlapec s pieskovými vlasmi... „Pettigrew, Peter!“, „Pewettová, Alica!“ a... „Potter, James!“ putovali k nám do... „Chrabromil!“

A na rade bol Sevi. „Snape, Severus“ Klobúku to trvalo dlho. „Slizolín!“ smutne som na neho pozrela, Lily tiež, no on sa tváril, že to s ním ani nehlo.

Trelawneyová, Sybill!“ putovala do... „Bifľomor!“ a... „Wilkes, Omnius!“ do... „Slizolín!“...

Postupne bol každý roztriedený a riaditeľ sa postavil, aby povedal pár slov.

 

Autorovy poznámky na konec:

Cvíľu to trvalo,keďže to ároveňprekladámapostujem v angličtine. Prepáčte.