Chidori
Stories
50
Chapters
152
Words
456,3 K
Comments
0
Reading
1 d, 14 h
- Neviem ako by som mal začať… známym predstavením ako v poviedkach od Dostejovského, či rýmovaním ako u Shakespeara? A nie je to snáď jedno, ako začnem? Pretože… mojou najväčšou túžbou v živote, bolo si vziať jedného človeka. Nie obyčajného, že jedného, a vziať si ho len tak. Ja, som skutočne túžil si ho vziať za… muža? Manžela? Akokoľvek a pri akejkoľvek príležitosti alebo polohe či akýmkoľvek spôsobom toto čítate, prídem…
- Spomeniete si na tie doby, keď ste sa mali sakra dobre? A kde sú? Vymenili sme ich za lepšie alebo aspoň za domnienku, že by mohli byť lepšie. Tie staré dobré časy sú teraz nové, a tak zisťujeme, ako fajne nám pred tým bolo. Ale keby sme stáli stále na rovnakom mieste s tým čo máme, k čomu by to všetko bolo, že? A tak proste rastieme, starneme,…
- Je to len kvet… Občas, nás je veľa… sme lapení svojimi snami a túžbami, ktoré nás ženú do krajnosti. Tak moc posadnutí niečím čo môže ublížiť ostatným. Sme egoistický a ide nám len o vlastné dobro… Občas sú sny príliš živé a príliš sa ponášajú na skutočný život. Pocit istého deja ví, keď sa budúcnosť odohráva vo sne. Ten pocit, že to najhoršie skutočne môže prísť. Jedného dňa,…
- Prosím, odpusť mi ak som nedokázal ustáť tvoje kroky… Odpusť mi, ak som sa príliš ponáhľal… Odpusť mi, ak som zbytočne plytval svojimi silami… Odpusť mi, ak som ti ublíži viac, než si dokázal zniesť… Odpusť mi, ak som príliš márnil svoje sekundy… Odpusť mi, ak som krvácal na nesprávnom mieste… Odpusť mi, ak nebudeš počuť môj posledný výdych… …budem sa snažiť, aby bol…
- V každej bitke či vojne sú obete. Na ľudí potom spomíname ako na hrdinov. Ale kto bude spomína na ľudí vo vojne o ktorej nikto nevie? Kam sa dostanú hrdinovia, ktorí padli vo svätej vojne? A ako málo stačí, spravi krok do temnoty… A keďže vo výbere postáv nie je Alma, tak ho napíšem sem. +Alma 🙂
- 1,6 K • Led 13, '25
- 1,7 K • Led 14, '25
- 2,2 K • Led 14, '25
-
- Som úplne pomýlený. Zmýlený príbehom, ktorý si mi kedysi rozprával. Príbehom ktorý končil dobre, šťastne, „a žili až kým nepomreli…“ z môjho života asi dokázal jediným takýmto príbehom urobiť ružovú záhradu. Nie je taký. Nikdy nebol, a predsa mi stačilo tých pár slov, aby som to aspoň raz na vlastnej koži zažil. Si jediný kto ma dokázal previesť farbami reality, pretože pre mňa bola realita…
- No description provided yet.
- 3,3 K • Led 13, '25
- 1,9 K • Led 13, '25
- 1,3 K • Led 13, '25
-
- „…myslíš, že smiem?“ Opatrne, jemnučko so strachom sa dotkne bielych klávesov. Má pocit, že keď na ne pritlačí všetko zničí. Jeho dotyk dávno nebol nežný a jemný. Nedotýkal sa, nepohladil. Jeho ruky boli zrodené k boju, k ochrane. Pritom, stačí tak málo, dotknúť sa, porozumieť, vytvoriť si cit a milovať to čo je. To pocítil pri ňom, keď sa ho dotkol. Jeho tváre, jeho rúk, keď nazrel…
- Lístie šumelo v jesennom vetríku, ktorý priniesol zopár nevinných bielych obláčikov na nebo. Boli to tie horúce jesenné dni, ktoré sa nedostavili v týchto končinách nejaké tie dlhé roky. Farebné lístie povievalo na stromoch a vietor ich nemilosrdne odtrhával od domova, berúc ich na cestu smrti… Dopadajúc na zem vytvárali farebné chodníčky alebo pokrývali zažltnutú trávu ktorá to už bez vlahy vzdávala. Celá krajina upadala. Nech všetkým…
- Prečo máte tak radi sneh? Prečo vás jeho nevinnosť a čistota inšpiruje? Prečo vás jeho chladnosť a krása zahrieva? Prečo dokáže upokojiť? Prečo tak moc milujem snehové vločky? Len tie vločky čo padajú z neba… už nie, keď dopadnú k zemi a tvoria sneh… len tie drobné, krehké a jemné snehové vločky. Prečo ich teda tak milujem? Drobné, sú ich milióny, všetky rovnaké a predsa… dopadajú k zemi, bez opýtanie, bez farby,…
- 1 2 … 5 Next