:)

p { margin-bottom: 0.21cm; }

ANJELIK

Anjelik strážny, krehučký,

šúcha si o seba nožičky,

úsmev mu nemizne z tváričky,

aj keď vie, že je len maličký.

Na plieckach skrehnutých,

snehobiele krídelká sa týčia,

a i keď sú drobné,

všetku zlobu sveta zničia.

Pierka len nečujne šepkajú,

akú anjlelikovi prácu, pridajú,

o chvíľku už žiadajú,

zaletieť ďaleko,

tam, kde to človekom,

poničené nie je.

…

Anjelik maličký, s veľkými očkami,

pozerá sa na mňa,

v ťažobe šepká mi,

aby som ho vnímal,

rúčkami ma hladí,

jediné, čo mi vadí,

opätovať, nemám mu to ako,

pri pokuse dotknúť sa,

vždy je to rovnako.

Hmatnem len do prázdna,

ako by tam ani nebol,

od strachu a neistoty,

zakaždým som zbledol.

No on je pri mne stále,

všetky jeho chvíle,

pomáhať mi, kde sa dá,

to je jeho zásada.

Anjelik maličký, s pehami na líčkach,

sedí mi na pleci,

ja nemám žiaden strach.

Večer, keď pomaly v posteli zaspávam,

on je ten jediný, s ktorým sa rozprávam.

Preto aspoň ďakujem,

povedať mu skúsim,

on si to naozaj zaslúži,

keď ako ochranca mi slúži.