Alex a Meroko

Vonku svietil mesiac a ona čakala. Čakala na svojho princa. Sedela pri okne a pozorovala hviezdy. Jej telo bolo v napätí, chvela sa. Myslela len na neho. Prikrádal sa ku nej vždy v noci.

Zaspávala, keď v tom zrazu počuť malé buch, ton ktosi hádzal kamienky do okna. Hneď sa prebrala a pozrela z okna. Stál tam jeho čierna srsť sa v odraze mesiaca leskla do modra.

Alexander bolo jeho meno, prezývaný Alex. Mal jasne modré oči. Z pod tmavých vlasov vykukovali mačacie ušká zakončené bielymi chĺpkami. Z popod bielej košele vykukovala srsť. Krvavo červená kravata viala vo vetri. Packy mal schované vo vreckách, mierne obtiahnutých čiernych nohavíc. Čisto čierny mačací chvost sa pretáčal zo strany na stranu.

Usmial sa na ňu. Na svoju princeznú. Prekrásnu belasú lynbu zo smaragdovými očami a červenými vlasmi. Ten krásny úsmev plný lásky, nehy a túžby mu opätovala, hodila na seba čiernu hodvábnu róbu a vyskočila z okna.

Dopadla na všetky štyri tlapky. Vstala a oprášila. Alex jej podal packu, ona ju nežne prijala. V tom si ju pritiahol, vzal ju okolo pasu a pobozkal. Prekvapilo ju to no bozk opätovala zo zavretými očami.

Vzal ju do tanca, mesto akoby sa vyparilo. Tancovali na lúke pod mesačným svitom. Vnímali prítomnosť jeden druhého. Otvorili oči, zadíval sa na ňu usmial sa, pohladil jej krásne vlásky. Pobozkal ju. Bol to dlhý a vrúcny bozk. Keď sa od seba oddelili.

Nežne si ju položil na trávu. Pohladil ju na tvári a jemne poškrabkal za uškom. Olizol ňufáčik. Sedela v tráve opierajúc sa o ruky. Pohladil ju po rameni. Packou prešiel ku brušku. Jemne jej vyzliekol šaty, ktoré spadli na trávu a odhalili jej krásny modrastý kožuštek a ladné samičie krivky. Posadil sa vedľa nej a díval sa jej do oči. Ich oči boli plné túžby a očakávania. Rozopla mu košeľu, vyzliekla mu ju. Sedeli pod stromom, mesiac na nich svietil, užívali si chvíľu ticha, kedy mohli byť spolu. Pobozkal ju, chytil jej packu do svojej, pohladil na tváričke.

Zrazu pred ňou stál v podobe kocúra, aj ona sa premenila do feral podoby. A už bežali lúkou, Skočil po nej ona sa zvalila na chrbát. Premenili sa naspäť do anthro podoby. Svojimi rukami ju pripútal k zemi. Držal ju, nemohla sa ani pohnúť. Na jeho tvári nebolo nič poznať.

Všetky jeho zábrany boli prevalené inštinktom. Chvíľku priadol, bol celý bez seba. Nedokázal sa už ovládať. Roztiahol jej nohy od seba a veľmi nežne do nej vnikol. Stále mal v sebe aspoň mieru úcty. Pomalými jemnými ťahmi si ju získal až sa mu poddala. Uvolnila sa. Akonáhle ucítil voľnosť pustil jej ruky. Oprel sa o zem. Jazykom jej prečisťoval kožuštek na hrudi. Tu tam zavítal aj na bradavky, ktoré nenápadne vykukovali z kožušteka. Jeho hladina inštinktov klesla.

Jednou packou preplietol svoje prsty z jej prstíkmi. Druhou rukou sa pridržiaval. Cítil ako sa pod ním celá chveje. Vyvrcholila a on s ňou. Vytiahol sa z nej a ľahli si vedľa seba. Ležali a hladili si kožušteky. Zavrela oči a zaspala. Cŕn, cŕn. Zazvonil budík a prebudila sa. Opäť z nej bol človek a Alex z Meroko v jej duši.