Bože, aké sladké…

V ráde vládne noc. Chodby sú potemnené, a v nich ticho. Väčšina ľudí už skutočne spí, necháva sa unášať do ríše snov. Je tak málo vecí čo im dokáže spríjemniť život. Ešte že majú Jerryho, a jeho kuchárske umenie. Posledné noci sú v ráde tak únavné, neustále sa niečo prerába a stavia, človek už má po krk toho búchania dole v oddelení vývoju. Budí to zo sna, budí to zo smrti. Človek by občas chcel byť mŕtvy aby ho druhí neobťažovali.

Tak to bolo i dnes ráno, keď Kanda v polospánku mieril z izby do umyvárne. Vyčerpaný, práve sa vrátil z misie, a vyspal sa vďaka Komuimu asi dve hodiny. Hneď čo sa umyje, čo naberie troška sily, tak tam zbehne a zabije ho! Ako si tak kráča a žmúri očami, dvere pred ním sa otvoria a vrazia mu do tváre. Okamžite je hore. Chytí sa za nos, a dotyčný kto ich otvoril môže ďakovať bohom, že ten nos nemá zlomený.

„Yuu – chan!“

Zvolá natešene ryško, ktorý práve vstal a mieril na raňajky.

„Baka…“

„Yuu… tak som rozmýšľal…“

Zamyslí sa Lavi a pri tom vezme Kandu okolo ramien, tomu sa na čele vytvorí nepekná vráska.

„…ideš do umyvárne, že?“

Podotkne znalecky.

„To si usúdil z čoho? Z toho, že si nesiem so sebou osušku?“

„Eh, Yuu…“

Natočí hlavu na Kandu. Zdá sa, že mu nerobí problém sledovať Kandov vražedne nevyspaný pohľad. Len málo ľudí ho dokáže osloviť keď má takú náladu, zdá sa, že Lavi sa nebojí ani čerta diabla, a to by sa dal Kanda v tento moment pripísať samému Luciferovi.

„Usagi! Ja ťa zabijem! Zabijem! Zabijeeeem!“

Skríkne Lavimu priamo do ucha, tomu sa v hlave rozzvoní. Chvíľu ostane stáť ako obarený, keď si všimne, že Kandy už niet, rozbehne sa smerom umyvárne. Potichu otvorí dvere, má šťastie, niet tam nikoho v túto hodinu, keď už všetci sedia na raňajkách. To, že si ho Kanda všimol zistí, keď sa ozve povzdych a naštvaný zvuk pripomínajúci vrčanie vlka.

„…no tak, Yuu… dlho sme sa nevideli…“

Lavi zavrie za sebou dvere. V tvári sa ľahko červená. Ostane stáť opretý o dvere, za chrbtom schováva ruky, jeho postoj vyjadruje istú hanblivosť. Kanda si rozpustí vlasy, ktoré sa mu rozletia po chrbte. Lavi v ten okamih zatají dych. Chce sa pohnúť, dotknúť sa ho, vziať ho do náruče a… ešte viac očervenie. A potom ako sa dostane  von zo svojich myšlienok, zistí, že Kanda je už polonahý a nemieni vo vyzliekaní prestať len preto, že je tam Lavi. Ten ho zhypnotizovane pozoruje. Jeho ladné krivky, vypracované telo, štíhle prsty ktoré sa dotýkajú vlastného tela, oblečenie ktoré odkrýva viac a viac pre jeho hladné oči. Všimne si Laviho pohľad tak troška perverzný, troška zasnívaný, a hlavne chtivý. Povzdychne si. Vlasy si zhrnie na stranu a pomalými krokmi dôjde k Lavimu, ktorý ako socha nedokáže opustiť svoje miesto. Každým Kandovým krokom sa mu zrýchľuje tep, srdce je ako šialené, tie pocity ktoré mu lietajú v bruchu, má pocit tiesne, ale tak sladkej tiesne.

„Lavi?“

Zrazu na svojej hrudi ucíti dotyk. Horúca dlaň ktorá do jeho rozpáleného tela robí hotovú dieru. Cíti ako sa mu pod tým dotykom zrýchľuje dych, nikdy v živote sa ho Kanda takto nedotýkal. Nedokáže sa ani vyjadriť… čo vyjadriť ani pohnúť. Jeho telo je tak napäté vzrušením, že má pocit, že o chvíľu vybuchne. A tá Kandova ruka… taká mrška… kľudne si načúva tomu šialene bijúcemu srdcu, dychu, ktorý by sa dal pripísať maratónskemu bežcovi. Rúčka sa pohne… pomalinky schádza z hrude dole, na citlivej dlani ucíti hrbolček v podobe stvrdnutej bradavky. Cíti to i cez to tenké tričko čo Lavi má na sebe.

„…Yuu… čo…čo to…“

Predsa len zo seba niečo vysype Lavi, keď sa Kandova ruka presunie k jeho rozkroku.

„Chcem ti dať to, čo chceš, aby si sa cítil dobre…“

Jemne mu prejde po vypukline v rozkroku, stačil jeden Kandov takýto dotyk na jeho hrudi, a hneď sa premiestnil do hriešnej ríše.

Pritlačí mu na vzrušenú mužnosť. Sleduje Laviho reakciu v tvári….je blahom a vzrušením stiahnutá. Kandov stisk zosilní, začne ho ľahko masírovať a tak mu privádzať nenapodobiteľnú rozkoš už len preto, že je to Kandova ruka, tá ruka, ktorú vždy tak chcel držať… a tá ruka teraz robí veci na ktoré by sa nikdy nebol odvážil pomyslieť. Spomedzi poodchýlených pier sa mu precedí povzdych. Kanda na to začne zrýchľovať tempo svojej ruky. Laviho odpoveďou je ston ktorý sa stupňuje vzrušením ktoré prichádza. Niekde v ňom je však ešte kúsok zaprenia.

„…Yuu…dosť…“

Kanda k nemu pritisne svoje nahé telo. Pod rukou cíti dokonalé Laviho vzrušenie a nezdá sa mu, že by chcelo aby prestal.

„…ty ma nechceš? Lavi? Ja viem, že sa ti to páči…“

Normálne sa pod tým dotykom rozplýva. Jeho ústa pripomínajú vyprahlú púšť, telo sa mu chveje vzrušením, to iba rozum kecá nezmysli.

„Povedz mi to, Lavi… chcem ťa Yuu… povedz to…“

Zašeptá Lavimu zmyselne do ucha. Pod tými slovami sa Laviho telo ešte viac zachveje a dusí všetky nezmysli, ktoré vysiela mozog. Tá ruka ktorá sa hýbe v jeho rozkroku je ako skutočný hriech! Také veľké pokušenia a k tomu zakázané. Ucíti na svojom uchu horúci dych i pery ktoré sa ho letmo dotknú. Nemôže to už vydržať. Cez pery sa mu pretiahne dlhý vzrušený ston.

„…chcem ťa… Yuu…“

Kandova ruka sa na chvíľu odtiahne od vzrušeného pohlavia. Rozopne gombík na Laviho nohaviciach, stiahne z nich zips a vkĺzne rukou pod spodné prádlo. Zľahka sa dotkne špičky penisu a hneď na to ucíti príjemnú Laviho odozvu v podobe syknutia. Laviho telom prejde neskutočná vlna rozkoše. Pri uchu sa mu ozve smiech. Číri ako tisícky strieborných zvončekov, tak zmyselný, nádherný a pri tom skazený.

„Nevravel som?… tak mi povedz Lavi, čo mám urobiť ďalej?“

Ruka na Laviho penise sa nehýbe. On vie, že je toho Kanda schopný, zanechať ho tu napospas osudu, bolestivo vzrušeného. Vie to, pokiaľ ho neuposlúchne a nezačne hrať s ním tú perverznú hru. Nechce aby to skončilo. Kanda sa v skutku dokázal zahryznúť do čohokoľvek okrem jeho.

„…ja, neviem… poraď mi…“

Znova ten smiech. Jemne mu prejde po celej dĺžke už bolestivo vzrušeného údu.

„Niečo, čo chceš…čo by si nebol nikdy schopný ani vysloviť…“

„…eh, čo…máš na mysli?“

Sám je prekvapený, že ešte dokáže dať dokopy zmysluplnú vetu, že vôbec dokáže rozprávať. Už sa ani nevládze držať na nohách.

„…chceš predsa, aby som ťa urobil, nie?“

Nevie čo na to povedať, dúfa, že to Kanda vyčíta z jeho vzrušeného výrazu. Že to usúdi z toho stonu ktorý sa ním prediera, z tých záchvevov tela.

„…tak mi povedz ako…“

Mal šťastie že bol červený od vzrušenia inak by sa prepadol od hanby tak sa mu krv nahrnula do hlavy.

„…ja neviem… nejak…“

„…si zlý chlapec, Lavi…“

Mierne mu stlačí penis, to samo o sebe je bolestivé nie ešte vtedy, keď je plný vzrušenia. Lavimu vyhŕknu slzy.

„Tak ako? Rukou alebo orál?“

Lavi sa vnútri dusí, kričí, kope, rozhadzuje rukami, volá o pomoc. Kandové slová ho privádzajú do šialenstva. Vzrušenie v ňom len tak pulzuje cíti to, ako mu Kanda drží v ruke penis. Také necitlivé zovretie. Namiesto toho aby mu uľavil a priviedol ho k vrcholu, ho takto týra.

„…rukou…“

Viac sa nepýta. Skĺzne rukou ku koreňu a znova naspäť k špičke. Opakuje svoje pohyby ktoré zrýchľujú spolu s Laviho stonmi. Nohy sa mu vzrušením už trasú, telo sa mu trhá na kúsky, srdce ide vybuchnúť a pľúca majú v hrudnom koši tak málo miesta. Cíti to, ten blízky vrchol, ktorý…

„…bože…bože môj!“

Zavije, keď sa v ňom zrazu všetko pretrhá. Ten nával… tá priehrada ktorá v sebe držala jeho pocit uvoľnenia sa pretrhla a vypustila pocity navonok. Zaklonil hlavu dozadu a zavrel očko. V pľúcach má pálivý pocit, v celom tele niečo nádherné neopísateľné… jedným slovom to možno nazvať ako „orgazmus.“

„…hm…“

Ozve sa spred neho známy povzdych, ktorý ho vráti späť do reality. Až teraz si uvedomí, čo sa vlastne stalo. Z jeho tváre už mizne rumenec a pri tom ako zistil čo sa práve stalo, sa do jeho tváre znova prudko začal vpíjať. Cíti vlhko v nohaviciach a k tomu… proste sa vystriekal Kandovi do ruky.

„..Yuu… ja…ja…“

Kanda vytiahne ruku z jeho nohavíc. Je biela od semena a miestami mu z nej odkvapkáva k zemi. Len si ju prehliadne. Lavi sa červenajúc ako paradajka na neho díva, na to ako sa zachová, či ho neprerazí na polovicu. No potom ako zazrie to, o čom by sa mu ani nezdalo, zalapá po dychu a kolená sa mu podlomia. Kanda ako mačička začne zlízavať zo svojej ruky jeho semeno. Pekne pomaly ako jeho ruka bola pokropená tou najsladšou čokoládou. Robí to s takou chuťou a tak dôkladne až sa mu zatočí hlava. Olizne každý prst zvlášť. Celý ho vtiahne do svojich úst a takto pokračuje až kým nie je jeho ruka čistá.

Lavi na neho čumí ako na božie zjavenie. Kanda naraz otvorí oči a pohliadne do toho jedného zeleného stiahnutého šokom. Jeho pohľad modrých očí však je akýsi nespokojný.

„Bože…aké sladké…“

Zvrtne sa od Laviho, tomu chvíľu trvá, než pochopí jeho slovám. S pohľadom na ten perfektný zadok mu tvár plní ďalšia a ďalšia červeň. Skôr než Kanda zmizne v sprche sa k Lavimu od neho prenesie…

„…nabudúce nejedz pred tým nič sladké…“

Hneď na to počuje šum vody, ako dopadá k zemi.

Lavi privrie oko a začne si nadávať do idiotov. Zapne si roztrasenými rukami nohavice.

„Sakra! Ešteže som nepovedal orál…“

Dvere sa za ním zavrú… čas na raňajky…