Druhá polovica problému, plus tie nové

„Tak ako to bolo?“

Tmavovlasý muž sa díva do stola z tmavého dreva. Zrejme nejaký smrek, podľa čiar, to nie je bohvie čo, len nalakovaný, žiadny náter, takže vidno čiary dreva.

„Odmietaš hovoriť?!“

Vyšetrovateľ sa prudko k nemu nahne, no s ním to ani nehne. Proste tam len ďalej sedí s rukami založenými na hrudi a díva sa na tie vzory na dreve.
“Hovor sakra!“

Buchne po stole. Len tak to v ňom skypí.

„Takých parchantov ako si ty zbožňujem! Máte nejaké psychické problémy! A tak vám príde zábavné zmasakrovať zopár ľudí, dokopy sedem! Ale myslím, že sú to len tvoje raňajky, obed je bohatší čo?!“

„No tak! Detektív! Udržujte postup!“

Dvere od kancelárie sa otvoria a v nich presne niekto, koho by nikdy nikto nečakal.

„Prepusťte ho!“

Slnko prudko pripekalo, ani nemusel vedieť, že je leto. A ona osoba, ktorej vďačí za to, že je vonku, sa slní vo svojom čiernom oblečku s cigaretou v ruke, hľadiac na oblohu spoza tmavých slnečných okuliarov.

„Ďakovať mi môžeš neskôr. Teraz musíme vymyslieť čo ďalej. Samozrejme, ak to chceš stále držať od Naruta. Ale ver mi, dlho to pred ním neutajíš. Čím skôr mu to povieš, tým lepšie.“

Akoby o tom nevedel. Všetko sa to otáča proti nemu. Nech sa snaží pomôcť, alebo si niečo udržať, vždy je to postavené proti nemu, nech to myslí akokoľvek dobre.

Pohliadne na modrú oblohu, do ktorej sa vpíja slnko. Mal by za ním zájsť, vysvetliť mu to… ale, predsa, stále verí, že to dokáže nejak vyriešiť i sám. I keď, ľudia nie sú hlúpi. Stačí aby sa to dozvedel jeden, a behom okamihu, to môže vedieť i Naruto. Reťazová reakcia. Najmä keď sa nachádza v centre drbov – v akadémii.

„Cítiš sa zúfalo, že?“

„…to je tak na mne vidno?“

„…divím, sa že to na tebe nespoznal ešte Naruto.“

„Ja sa mu tiež, i nejakú tú dobu vyhýbam…“

Tak ako Sasuke doteraz sedel predklonení, a lakte opieral o kolená, tak teraz sa vyrovná a oprie o operadlo lavičky.

„…je na mňa po novom naštvaný.“

Aeris na neho pohliadne so svojou kamennou tvárou a prepustí spomedzi pier ďalší obláčik modrastého dymu smerom k oblohe.

„…možno je to tak lepšie, kým sa to vyrieši.“

„…možno by bolo lepšie, keby to skončilo úplne…“

„To si navrhol ty…“

Večerné slnko už pomaličky plíživo zachádza za kopce. Sfarbuje oblohu jemne do červena. Vzduch je horúci, večerný a miestami prebehne ním vánok, ktorý spríjemní pobyt vonku. Príroda sa pomaly uberá k nočnému spánku a všade je kľud…. skoro všade…

„…odchádzaš?“

Opýta sa neveriacky blondiak, stojac na prahu dvier od spálne kde trávievali spoločne tie najkrajšie chvíle.

„…len na pár dní… mám niečo súrne.“

Naruto nechápajúc o čo ide  za ním hľadí, ako si balí veci.

„A to mi to nepovieš?“

V skutku by mu to rád povedal, ale tak mu zrejme jedine ublíži. A to nechce… mimo to, je to jeho vec, on ho do toho zatiahol, a vyjsť z toho teraz musí sám. Pre ich vlastné dobro. A mimo to, najlepšie by zrejme skutočne bolo, keby to všetko nechal tak. Tak by sa Naruto netrápil už nikdy a vôbec… možno…

V jeho rozhodnutiach je ale príliš toho možno… a to vôbec nie je dobré znamenie. Nič z toho nie je isté. A isté základy pre takéto rozhodnutia sú za potreby.

„Rád by som povedal, ale nesmiem…“

Zatiahne zips na taške, ktorú si prehodí cez rameno a podíde k Narutovi, ktorému sa to zjavne ani trošíčka nepáči. Nechce ho pustiť. Nemieni ho pustiť! Neverí mu!

„…Sasuke…“

„Áno? Myška?“

Spomienky… milióny spomienok. Na to zlé i dobré… na krásne časy, ktoré stáli za to, aby pred nimi pretrpel ten čas, kým prídu. A to sa ich akože po tom všetkom čo zažili má vzdať?! Ani omylom.

„…buď úprimný, prosím…“

„Skutočne odchádzam len na pár dní…“

„Prečo mi to nechceš povedať?“

Vždy vedel hrať na pár strán zároveň… klamať, podvádzať… byť ten zlý, tak ako po tom túžil. Pretože len zlý chlapci mohli v tomto svete prežiť. Dôkazom toho opaku je Naruto. Tak málo mu chýbalo do bláznovstva. Do toho čistého bláznovstva spútaného osamelosťou. Pomohol mu ako len vedel, pretože to sľúbil… z toho sľubu sa stala láska… z lásky sa stalo puto… a to všetko je silné, len všetko čo je pevné sa časom rozpadne… práve ten čas je tým živlom, ktorý zvetrá i tú najpevnejšiu horninu…

„Ak ma chceš skrátka opustiť, tak to povedz…“

„…netáraj nezmysli…“

Úsmev… skutočný úsmev, ktorým sa snaží zabiť všetky tie falošné pripomienky, ktoré na povrch vyťahuje jeho tvár.

„…kam by som šiel? Mám tu všetky svoje veci…“

Podíde bližšie k nemu, mať na tvári stále ten istý úsmev. Myslieť, si, že mu to Naruto všetko pekne spapká… možno…

„…a hlavne…“

Prevesí mu ruky cez ramená.

„Tu mám teba…“

Vtisne mu na pery bozk, ktorý na Naruta zvláštne vplýva. Nevie čím to je, ale priam z toho kričí ten veľký otáznik…

„Sľubujem, že sa vrátim… uvidíš, utečie nám to… ani nebudeš vedieť, a budem späť…“

Chce to… chce sa vrátiť a urobí pre to všetko aby sa vrátil. Úprimne… čestne, hovorí pravdu… to, čo nie je pravda… čo ani nikdy pravdou nebude, sú jeho slová, obsah slov, ktorý hovorí všetko je v poriadku…

„Aspoň si odo mňa oddýchneš… ver mi… áno? Aspoň raz…“

Znie to trpko a nie moc chváľne, ale aspoň niečo, čo môže obrátiť vo svoj prospech. Tú túžbu po Narutovej dôvere.

Čo to vlastne bolo? Nejaká rozlúčka? Ani to tak nevyzeralo. Skôr niečo ako ak odídeš, tak sa nevracaj! S prímesou neverím ti, že je to len tak… priam to od Naruta sršalo. A on si i tak odíde. Bude mať čo naprávať. Ale pri tom, už teraz má svoje problémy… tú druhu časť problému, ktorú musí neodkladne riešiť. A i keď sa to Naruto teraz dozvie, bude ďaleko, v bezpečí… a mimo to… i tak vie, že sa bude snažiť do toho zasiahnuť. A preto sa poistil. Troška výstražne a hlavne nie priamo upokojujúco, ale predsa… len pre Narutove dobro…

Takto sa dostane ďalej. Hlavne, že teraz môže čisto hrať len pre seba. Očistiť svoje meno a tak očistiť i Narutove meno. Nevie kam sa presne dostane… ale vždy to je lepšie, ako trčať a tŕpnuť…

Kde vkročí… kde kráča… tam všade si robí len problémy… k starým, pribudli nové, ktoré bude musieť riešiť… problémy s Narutom a vysvetľovanie toho, prečo a ako, a Naruto to samozrejme zase nepochopí… a takto to pôjde dokolečka dokola a stále… až sa z toho unaví… proste to hodia bokom, za hlavu, to si praje najviac na svete…. mať pokoj… aby ten pokoj mali obaja… konečne…

Nevie kam presne sa má podieť ale bude to lepšie… pre nich oboch…

Nové problémy… medzi ním a Narutom… obhájiť si svoju nevinnu…