Epilog

                Nasledujúceho dňa čakal Pottera darček. Príhodne zabalený do farebného baliaceho papiera a opradeného stuhou a s kartičkou s venovaním sa nedal prehliadnuť.

Ukázalo sa že ukrýval žezlo ktorým sa dali zvolávať bludičky z celého okolia. Síce sa to predstavenstvu moc nepáčilo keďže to malo byť niečo s čím by neprišlo ani ministerstvo mágie. A samo ministerstvo to žezlo silno spochybňovalo, keďže malo ísť o dar od osoby ktorá o sebe prehlásila že je démon. Podrobili to kadejakým testom ale nič zvláštne neodhalili. Avšak tlak verejnosti na vyriešenie súčasnej krízy prevýšil obavy.

Takže prešlo len pár dní než ho použili a nejaký týždeň než sa odhodlali pre nápad umiestniť to na vež. Pritom podľa strohého návodu to svoju pravú silu ukáže až keď sa použije ako maják usadený do najvyššej miestnosti vysokej veže.

Pre istotu v bradaviciach vztýčili vysokánsku vežu ktorá sa stala charakteristickou ikonou školy. Žezlo fungovalo bez problémov a bludičky z celého sveta si postupne nachádzali cestu k nemu. A tak za nejaký ten čas kríza bludičiek tak povediac pominula. Ale zato zas majú v bradaviciach trošku iný problém. Keďže to poriadne nedomysleli, z kapacitných dôvodov nestíhali odčerpať všetky bludičky a tak sa stalo, že sa pretransformovali do dákeho vortexu surovej many či víru samozáchovnej mágie.

Takže od tej doby stojí v Bradaviciach vysoká vež a okolo jej vrcholu sa pomaly točí trblietavá hmla, alebo skôr oblak, ktorý cez deň hrá rôznymi farbami dúhy a v noci jemne svieti v odtieňoch modrej. A tak jej začali hovoriť maják. Maják ktorý k sebe naďalej vábi bludičky z celého sveta, ktoré nejako pozabudli vydať sa na cestu. Maják ktorého svetlo je spozorovateľné nech sa nachádzate kdekoľvek na magickej strane tohto sveta. Stal sa neomylným orientačným bodom. A mnohý tvrdili že pri pohľade na jeho žiaru mali pocit akoby niekde vo vnútri počuli volanie aby sa vydali na cestu.

Na cestu za svetlom.