Hosť

                Po návrate do Bradavíc ich čakali ešte nejaké a po väčšinou nemilé povinnosti. Jednou z nich bolo zreferovanie ich výpravy a to sa nestretlo s veľkým pochopením.

Pretože nielenže ich verziu príbehu predstavenstvo nevzalo najlepšie, ale dokonca im vyčítalo že sa teraz niekde potuluje bludička ktorá posadla niečo výnimočné. O tom či to bol človek alebo niečo iné by sa dalo polemizovať až príliš dlho, avšak bolo jasne jej to dodalo príliš nevídané schopnosti.

Aj ich spolužiaci prejavili pripomienky, alebo skôr obavy nad tým čo s nimi bude keď i títo traja to nedokázali?

Zastavovali ich s otázkami priam každú chvíľku a miestami sa tvorili i hlúčiky ale otázky smerovali väčšinou len na ich neúspešnú výpravu. Samozrejme im moc do rečí nebolo a ako deň pokračoval ich odpovede boli čoraz strohejšie. Preto moli celkom radi keď zamierili na svoj internát, aby sa tam ukryli po zvyšok dňa než bude zvolaná večera.

Stúpali nahor hýbajúcim sa schodiskom keď si všimli skupiny postávajúcich spolužiakov na platformách a schodoch ako sa pozerali k ich vchodu. Rozhodli sa nevypytovať ale zakrátko zistili čo tak upútalo ich pozornosť. Totižto priamo pred ich vchodom stála jedna postava s načechreným három strieborno modrej farby a veľmi sa snažila ukecať jeden obraz aby ju vpustili dnu. Jej výzor a outfit bol v tomto prostredí ako päsť na oko. Decentnosť jej zrejme nič nehovorila a bola tak zanietená do argumentovania že nikto s prítomných sa nemal k tomu aby sa  k nej priblížil.

Niekto zavolal na Herryho jeho menom a ona sa otočila. Až ho zbadala rozžiarila sa, vzniesla do vzduchu a pohybujúc sa ako nejaký duch či prízrak priletela až k nemu. Svojím letom vzbudila neskutočnú rozruch a naša trojica stuhla.

Len kúsok od neho si sadla na okraj zábradlia, preložila si nohy a zvodne na neho s úsmevom pohliadla. „Čau.“ Zblýska vyzerala celkom príťažlivo a mlado akoby od nich nebola staršia než o pár rokov. Možno o dva tri, ktovie.

Váhavo jej kývol na pozdrav, nevediac čo má spraviť ďalej, ale našťastie to za neho vyriešili jeho dvaja priatelia. „Ako sa sem dostala?“ Opýtal sa prvý a druhá hneď na to poznamenala. „Nemohla len tak prejsť ochrannou bariérou bez toho aby si toho niekto všimol.“

„To máte na mysli tú mydlovú bublinu proti hmyzu?“ Prihovorila sa prívetivo. „Snáď ste si nemysleli, že by ma niečo také mohlo zastaviť? Po tom čo sa stalo.“ Zatvárila sa tajomne. „Chvíľku som rozmýšľala či ju nestrhnem a nevtrhnem sem ako veľká voda. Ale to by skazilo zábavu.“ Poznamenala povýšeneckým tónom. 

„Tak teda…“ Začal opatrne Potter. „Čo ta sem privádza?“

„Oh nesnaž sa tvrdiť že si zabudol.“ Koketne natiahla prst smerom k jeho perám.

„Prišla si sa pomstiť?“ Opýtal sa váhavo a hlavne po tichu Weasly.

„Kto vie?“ Podsvietili sa jej oči na červeno ako nejakému upírovi pred korisťou a i úsmev odhalil špičák medzi jej zubami.

„NEZVANÝ HOSŤ! NEZVANÝ HOSŤ!“ Zaprotestoval niektorý z obrazov a strhol tak hrmoľ komentárov.

„Ale no ták!“ Vyštekla a jej nálada, vystupovanie i výraz v tvári sa obratom zmenil na nahnevaný ak nie priam na rozčúlený. „Ja ale mám pozvánku!“ Zvolala na svoju obhajobu. Postavila sa na to zábradlie mierne rozkročmo a namierila svojím ukazovákom na Pottera. „Od tohto tu!“ Pozrela priamo na neho. „A nesnaž sa povedať že nie! Ešte stále som ti neodpustila za to predtým!“ Weasly zbledol ešte viacej a spolu s jeho priateľkou sa pritisli k sebe. „Oh, neboj chlapče, o tú náhodu s tým mečom mi nejde. A ani o ten trápny výpad tamtej.“ Nebezpečne sa znovu pousmiala. „Ale ty fešák. U teba je to iné. Poriadne si ma vytočil.“

Zazubila sa ale bola vyrušená výpadom okolitých študentov pristúpili bližšie s odchytovými fľaštičkami v jednej ruke a prútikmi v druhej. Namierili oboje na ňu a zborovo preniesli zaklínadlo. Hala utíchla a na pár sekúnd sa nikto ani len nepohol akoby všetci čakali že sa niečo bude diať.

Ako prvá sa prebrala naša návštevníčka. Červené svetlo v jej očiach ju opustilo, s neskrývaným záujmom zoskočila z plota k okolo stojacim. S prekvapeným výrazom sa natiahla k jednému z nich a vzala mu fľaštičku. Najskôr si ju premerala pohľadom a potom sa z nej chcela napiť ale na jej prekvapenie bola prázdna. Pozrela na nich nechápavo. „Na čo to je?“ Ostatný v obavách ustúpili.

„Ou na túto to asi vážne nefunguje.“ Poznamenal Weasly stroho.

  „To má byť dáky miestny návrh, alebo čo?“ Opýtala sa váhavo študujúc fľaštičku. „Čo mám s tým teraz spraviť?“

„Ako sa sem vôbec dostala?“ Opýtala sa Grangerova pre sebe polohlasom.

„Hmm?“ Zatvárila sa tajnostkársky. „Ale no ták.., predsa dvermi. Dver-mi… Inak tá bublina vonku má mnoho nedostatkov. Mohla som použiť silu roztrhnúť ju alebo strhnúť. Ale povedala som si že rýchlejšie bude ak sem jednoducho vkráčam cez bránu. Ale pokiaľ sa vám to nezdá môžem toto miesto zobrať útokom.“

 „To nebude nutné.“ Poznamenal narýchlo Potter. „Vlastne.. mal by som na teba pár otázok ak by ti nevadilo.“

„Tak to bude obojstranné.“ Zablištalo sa jej v očiach podozrivo a zazubila sa nich úsmevom v ktorom boli badať jej dlhšie spičáky. „Máte to zaujímavé hračky.“ Pritom pozrela na Weaslyho. „Tento tu má dosť zaujímavý meč, ale jeho parametre nie sú pre mňa hrozbou. A tamtá zas divné techniky, ktoré vôbec k nej nepasujú, preto sú trápne slabé. Nehovoriac o tom že v tebe…“ Pritiahla si Pottera k sebe. „Je niečo tajomného. A mám o to záujem.“ Oblízla si pery.

„Fajn tak zájdeme dnu.“ Navrhol Potter a všetci navôkol na neho neveriacky pohliadli.

„To snáď nemyslíš vážne.“ Namietli Poterovy priatelia dvojhlasne.

„Čo má byť.“ Prešla návštevníčka zas do toho svojského, jednoduchého a bezstarostného prístupu. „U vás si nevodíte dievčatá na izbu?“

Teraz zas na ňu pozerali neveriacky a mnohým dievčatám v dave sa na tvárach zračilo zapýrenie. Zatiaľ čo chalani sa tvárili ako keby sa pozerali na niečo čo nie je z tohto sveta.

Ona si všimla okolitých pohľadov, podvratácky sa usmiala ako dostala dobrý nápad. Hodila sa na Pottera a veľmi vrúcne ho objala. „Ach ti jeden diablik.♥“ Utrúsila koketne. „U vás to nazývate inak, že ano?“ Potter sa pokúsil o úkrok a vyhýbavú odpoveď k tomu lenže ona mu nedovolila ani to. Zvodne pohliadla do jeho očí a jej tón zmäkol ešte viac. „Alebo by bol háčik v nedostatku skúseností? Len to nechaj na sestričke a naučím ťa všetko čo budeš po.. tre.. bo.. vať…♥“ Odhláskovala pridržiavajúc dva prsty na jeho perách.

„TO STAČÍ!! ČO JE TO TU ZA ROZRUCH!?“ Zvolala na dav prichádzajúca Profka, ktorá sa zlostne predierala až k zdroju výtržnosti. S nazlosteným výrazom sa dostala až k nim. „To som si mohla myslieť! Poter!“ Zalamentovala akoby nič iné ani neočakávala. Jej pohľad padol na vysmiateho návštevníka ktorý jej s prívetivosťou malého dieťaťa priateľsky zakýval na pozdrav. „A toto je KTO?! POTER! Ako ste si mohli dovoliť sem niekoho priviesť bez riadneho oznámenia?! Síce sme v dobe krízy ale to neznamená že v Bradaviciach neplatia žiadne pravidlá.“ Založila si ruky na hrudi a spaľovala dvojicu pohľadom. „Vy by ste to mal poznať najlepšie!“

„Vlastne…“ Začal pomaly s obhajobou hlavný podozrivý. „…nás sem sledovala.“

„V tomto má pravdu.“ Vtrhla do obhajoby ich ryšavá spoločníčka. „Nemali sme poňatia, že nás sleduje s rozhodne sme ju sem nepustili.“ Jej rýchly komentár ale vôbec nepomohol.

„Posúdiť to nie je na váš Grangerová.“ Spražila ju pohľadom Profka. „Pravidlá sú nato aby sa dodržiavali, pretože inak by bol vo svete všade chaos.“

„Ak by sa dodržovalo každé trápne pravidlo na svete by bola neskutočná nuda.“ Podotkla polohlasom návštevníčka, dotknutým tónom. Profku to zjavne vytočilo, čo bol zrejme aj jej cieľ pretože sa škodoradostne uškrnula na jej snahy spáliť ju pohľadom.

„Aká nehorázna neúcta voči Bradaviciam! KTO si a čo tu chceš!“ Rozkríkla sa panovačne.

„Hoo?“ So záujmom v tvári potiahla svoje hmknutie a následne s pobaveným výrazom utrúsila len krátku odpoveď. „Kto vie?b34;“

Profka hodila vražedný pohľad na dvojicu Poterových kumpánov.

Tí okamžite vypustili zo seba odpoveď a zatiaľ čo ona povedala. „Vlastne nevieme či to je…“ On ju reflexívne doplnil o „…bludička…“ Tá neveriacky pozrela na neho a on s previnilým výrazom pokrčil ramená.

Profka si už ich ďalej nevšímala, preletela pohľadom prítomný dav a ich vytiahnuté prútiky a fľaštičky. Mohla sa na ne opýtať ale namiesto toho zabodla svoj pohľad do Potterového hosťa. Tá sa rozhodla priliať olej do ohňa pretože jej zlovestne zasvietili oči na červeno. I keď sa usmievala ako výtržník pri nepleche tie jej červené oči vyvolávali dojem akoby tam nestál človek ale samotný démon. Prižmúrila oči a spravila pomalý pohyb k nej akoby sa chystala na teatrálnu poznámku, ale to už sa diali iné veci.

Profka v okamihu vytiahla svoju kúzelnícku palicu a zvolala zväzujúce zaklínadlo. Jej ciel okamžite strnul a skrútil akoby ju náhle niekto chytil do neviditeľného lana.  Potter v šoku spadol na zadok ale Profka zosielala ďalšie a ďalšie zväzujúce kúzlo v rôznych obmenách. Chytená sa zvíjala v bolestiach keď tie neviditeľné laná škrtili jej telo.

„Zadržte!“ Zvolal Weasly naliehavo.

Lenže bez úspechu Profka vytiahla zo záhybu svojich šiat fľaštičku a preniesla odchytové kúzlo. Vzduch sa zachvel a jej verzia bola taká mocná, že fľaštička doslova nasávala okolie do seba. Trvalo to niekoľko sekúnd a chytená už aj stonala od zovretia v ktorom sa nachádzala avšak fľaštička ju nie a nie vcucnúť.

„DOSŤ!“ Vrhol sa Weasly vpred a chytil Profke jej ruku s fľaštičkou. Začali o ňu zápasiť a ona pritom kmitala paličkou kade tade.

Neviditeľné laná nasledovali smer jej kúzelnej paličky a chytená sa krútila zo strany na stranu. Jej stonanie sa stupňovalo.  Pritom z nej začala vychádzať tajomná žiara ktorá spôsobila že laná, reťaze a obruče ktoré ju škrtili začali byť viditeľné i voľným okom.

Nakoniec ju vystrelo a prehlo keď Profka v zápele boja s Weaslym mávla paličkou prudko na hor.

Chytená došla behom momentu k jej bodu zlomu. Oči sa jej preklopili vzad a jej hlasité slastné zastonanie ♥, ktoré sa mocne roznieslo celou halou zmrazilo všetkých naokolo. Aura ktorá sa okolo nej utvorila explodovala i spolu so všetkými lanami a reťazami ktoré ju zväzovali.

Triasla sa a od úst jej tiekla slina. Jej zapýrená tvár hrala všetkými farbami červenej.

Pár sekúnd nato stratila rovnováhu a všetci v strnulosti sledovali ako prepadla cez okraj zábradlia a jej bezvládne telo začalo padať dolu do tmi.

Ako prvý sa prebral Weasly priskočil k zábradliu. Nasledovali ho i zvyšný traja aktéri tohto divadla, ale len on mal dostatok času na prenesenie kúzla. Namieril k nej svoju paličku lenže skôr než stihol dokončiť svoje. „Leviosa!“ zmizla im pred očami.

Ubehlo pár sekúnd než ho Profka schmatla. „Weasly Ronald! Vysvetlíte mi čo malo vaše počínanie ZNAMENAŤ!“

„Ja som len nechcel aby vám namlátila, tak ako to urobila tým Dementorom.“

„V tomto som s Ronom!“ Znovu sa pustila do reči jeho obhajkyňa. „Tá žena vyprášila kožuch tridsiatke Dementorov, prežila pád tej rozvaliny a to nehovorím o tom, že sme na ňu vytiahli naše najlepšie triky a s ňou to ani nepohlo.“

„Vy ste zničili staré sídlo?“ Ohrnula nad nimi nos. Grangerová sa pokúsila o námietku ale Profka ju umlčala gestom.  „O vašej nerozvážnosti sa vážne porozprávame neskôr. Hlavne že je už po všetkom.“

„Ona sa vráti.“ Podotkol polo prítomný Potter ktorý sa stále díval dole do temnoty.

„Si v poriadku Herry?“ Obrátil sa k nemu jeho kamarát s obavou.

„Ano. Som a ano ten váš výstup bol nerozvážny.. a ona sa vráti.“ Obrátil k nim pohľad a zrazu mu došlo s kým sa rozpráva. „Prepáčte ja len…“

„Herry,.. to my chceš povedať že sa znovu vráti i po to čo sa práve stalo? Veď je ako jednočlenná armáda na ktorú nič nezaberá. S jej hrôzostrašného zavitia budem mať nočné mory.“

V túto chvíľu chcela Grangerová niečo podotknúť, ale nedostávalo sa jej slov a jej ústa sa otvárali na prázdno. Vlastne nemala ani poňatia ako by mu to vysvetlila, či čo by mu na to povedala.

Zato Profka vypadla zo svojho profilu a nervózne podotkla. „Eh, to nebolo zavitie pán Weasly, i keď…“

„Nie…“ Pokračoval Potter. „Neboj sa Ron. Ak by to tu chcela zničiť už by to dávno spravila. Len dúfam že i po tomto bude chcieť najskôr hovoriť než podniknúť kroky. A po mám taký dojem že ma znovu vyhľadá pred tým než rozpúta ďalší chaos.“

„Ach no tak.“ Zalamentovala znovu Profka. „Aby to zlý škriatkovia vzali! Jedna kríza za druhov. Z toho všetkého sa mi raz roztrhne hlava!“ Zhlboka si povzdychla a pokračovala. „Dobre teda.. uznávam, možno.. som sa trošku unáhlila v mojom rozhodnutí, ale za daných okolností… sa to zdalo prijateľne. Preto,.. pán Potter, pán Weasly a slečna Grangerová nechám túto ošemetnú záležitosť na Vás. Ale výrazne váš žiadam aby ste škody nechali na minime, nech spravíte čokoľvek.“

„Spoľahnite sa na nás madam.“

Na jej tvári sa javila zjavná neochota nechať túto záležitosť na týchto troch ale v tomto bode musela uznať svoju porážku. „Tak, ja vysvetlím situáciu predstavenstvu.“ Urazená nad tým čo vyslovila sa obrátila na prizerajúcich. „Predstavenie skončilo! Pokračujte v tom čo ste robili!“ Zvolala na nich a potom už len pre seba polohlasom dodala. „Nech to bolo čokoľvek.“

A potom čo odkráčala kade ľahšie sa i zvyšok prítomných začal rozchádzať. Naši hrdinovia inštruovali obrazy i strážcu vchodu ohľadne toho čo majú urobiť až sa záhadný hosť znovu objaví a uchýlili sa do svojich komnát.