Hranice únosnosti II.

 „Otvorte si stránku tridsať osem. Ja viem, že je to očividne pre teba nudné Namuro, ale otvor si tú stránku lebo za seba neručím!“ Narutov zlý pohľad smeroval na jedného zo študentov akadémie.  Vie že tá knižka je tak o ničom a na dve veci, ale on proste… musia to vedieť. A toto ráno je tak strašne nudné, že by uvítal i Sasukeho so svojou vražednou náladou ako mu demoluje učebňu. Naposledy mu to stačilo ale i tak. „Zajtra si napíšeme test.“

            „Sensei…“ mávol rukou Namuro, „ale k čomu je toto dobré vedieť? Vypočítať dráhu toho a hentoho…“

            „Pretože to autor tak napísal,“ odsekne Naruto myšlienkami niekde inde. A ten červík mu bude i zapierať. Nič si z noci nepamätá. Je to sklerotik. Dá ho na liečenie. Akoby nestačilo, že robil zo seba cvoka už toľko krát.

            „Sensei!“ znova ten Namuro. Prečo nespí? Čo by mal spať… však je škola. Povzdychne si: „Otvor si knihu a čítaj.“ Prehodil dívajúc sa von veľkým oknom. Sasuke… však on uvidí. Ožrať sa ako hovädo. Zaručene nevie, že sa pohádali predtým. Ale on mu to všetko pripomenie, pretože takto si na neho nepríde.

Už príliš dlho cítil tie pohľady a smiech za svojim chrbtom. Uchiha začínal chytať tik ktorý by nebol príjemné pre isté osoby, stojace mu za chrbtom. Pevne zovrel konár stromu na ktorom sedel. Kompenzoval si tak stisk katany ktorú chcel uchopiť a rozrezať ich na maličké kúsočky, že by si z nich potom otvoril sushi reštauráciu.

                „Videl si ho čo tam robil?“ opýtal sa jeden chlapík druhého a ďalej sa chichotali za Sasukeho chrbtom. „Ako flirtoval s tou barmankou.“

A dosť! Čo je veľa to je veľa. On je v práci. On sa musí sústrediť a tieto.. prudko sa na nich otočil a prebodol ich červeným pohľadom akoby sa v ňom prebudil sám diabol. „Držte kurva huby obaja, inak vás rozsekám!“ chlapíci na neho pohliadli a ustúpili. Obaja si čosi pošepli a rozišli sa radšej preč. Sasuke ich ešte chvíľu prepaľoval pohľadom, kým sa otočil späť s nesmierne vulgárnymi myšlienkami v hlave. Takto videl do triedy kde učil Naruto a videl i na radnicu. Zdalo sa, že mladý Uzumaki, nemá dnes dostatočnú náladu na hocičo. To je urazený ešte pre tú noc, čo si to nepamätal? Toľko absurdných vecí sa im stalo, a on bude zúriť pre toto? No to poteší. Možno ho mal nechať v tom v čom boli predtým. V jeho temnom strachu z tmy a všetkých tých strašidiel. Prečo je on tak dokonalý? Oprel si hlavu o ruku s povzdychom. Netreba komentovať. Je proste dokonalý.

                „Sasuke!“ no nevravel to? I jeho meno tak znie. Otočil sa dole na Sakuru. I po toľkých rokoch má ten nábožný pohľad. Nepovedal mu minule niekto, že sa začína podobať na Itachiho? Zoskočil dole zo stromu rovno pred ňu. „máme spoločne  misiu.“

                „Ja už nemávam misie.“

                „Hokage-sama to tak chce.“

                „Mám zákaz misií.“ Nahol sa k nej aby jej to bolo dostatočne jasné, že nikam nejde a mieni vyliezť hore na strom a ďalej sa dívať na Narutov naštvaný kukuč. Niežeby mu to robilo dobre. Možno tak troška, z časti. Ale len malej časti.

                „Toto je výnimka. Pôjdeš so mnou. Do zakázaného lesa.“

                „To tam nemôžeš ísť sama?“ Taká otrava. Nejaký les. Sakura si povzdychla a založila ruky v bok. Tento človek začína byť otravnejší ako Naruto. A to je čo povedať. Asi to od neho chytil.

O chvíľu už Sakura ťahala za sebou Sasukeho, ktorý stále o čomsi rozprával. Ani ho nechcela počúvať. Ten jeho príšerný zmysel pre humor. O tom aká je neschopná a slabá, a že on nie je žiadna opatrovníčka aby musel s ňou chodiť po zakázanom lese. Taká hanba!

                O necelú hodinu stále spolu pre Zakázaným lesom. Horšie než fantasy kniha. „Tak čo tam presne máme robiť?“

                „Ty si si nečítal zadanie misie?“

                „Nie odfúkol mi ho vietor…“ Sakura úplne nechápavo a pohoršene na na neho pohliadla. „No čo? Nechce sa mi naháňať za nejakým kusom papiera po Konohe.“

                „To snáď… ty si absolútne…!“ no nemala slov na tohto chlapa. Tohto ninju ktorého obdivovala. Ktorého obdivujú desiatky. Anbu si hovorí ale občas je horší než Shikamaru a Naruto dokopy. Nechala túto divnú Saskueho náturu bokom a obaja sa rozišli do lesa. Vysvetlila mu zadanie misie natoľko aby ho pochopil jeho ignorančný mozog. Nájsť stratené deti z Konohy. O to viac bol Sasuke pohoršený. Jeho, posielajú na také úplne… svet nevidel misie. Ale čo, radšej toto ako stále sedieť na strome a čumieť do okien.

                „Malo by ich byť okolo päť. Presný počet nevedia,“ založila znenie misie na papier Sakura do vrecka.

                „Dobre, pôjdem na západ ty na východ,“ rozdelil ich pozície Sasuke a pohliadol do korún stromov. Toto miesto nikdy nemal rád. Príliš veľa otravného hmyzu.

Rozišiel sa na svoju stranu pátrajúc po deťoch. Lenže čím ďalej šiel a čím väčší kus lesa prebádal, tým viac si bol istejší, že ide o niečo iné, než sú stratené deti. V poslednej dobe, kde ide tam sa pripletie do problémov. K tomu Naruto, ktorého serie všetko. Je fakt ako ženská. Už mu to povedal. A ak sa nemieni zmeniť, tak ho pošle do čerta. Nepotrebuje mať doma fúriu náladovú.

                „Čo to tu máme,“ zbystril a pohliadol k malej kôpke ukrytej pod lístím. Podišiel bližšie a nohou do toho štuchol. To niečo vyletelo ako blesk a zaútočilo na neho. Malé a strapaté ktoré mu priložilo kunai ku krku. Sasuke stojac pred tým malým chlapcom si stihol medzi tým založiť ruky do vreciek. „Čo je škvŕňa, veľa energie?“

                „Kto si?!“

                „Čert. Vezmem ťa do pekla,“ zovrel chlapcovi zápästie. Tlakom ktorým pôsobil, chlapcovi vypadol kunai z ruky. „Pôjdeme domov. Nie som opatrovník. Kde sú ostatní?“

                „Pusti ma! Pusti ma!“ začalo sa strapaté čudo metať v jeho zovretí, ale márne. Nikdy nebude mať deti! Rozhodne nie. Nech si Naruto nemyslí!! Fakt!

                „Prestaň ti vravím inak ťa dovlečiem v bezvedomí!“ malé strapaté čudo sa prestalo metať, ale za to sa zatvrdilo a mlčalo. Deti hlúpe. A kde sa fláka asi Sakura? „Tak kde sú? Hovor? Čo si myslíte? Ísť do lesa len tak? Niečo vás mohlo zožrať.“

                „Oh, ty máš starosť Sasuke-kun?“ zasmiala sa Sakura ktorá vyšla so štyrmi deťmi spoza stromov. Takže to vyzeralo na to, že už sú všetci.

                „Je to tvoja chyba, že škvŕňa.“ Sasuke pritiahol chlapca za tričko k sebe a pohliadol mu do svetlých očí. Sakura zvraštila obočie „Saskue-kun!“ zvolala po ňom, „je to len chlapec!“

                „Jasné, vyrastie to a bude to behať ako ďalší zmátaný Orochimaru. Z takýchto deciek rastú psychopati.“

                „Čo sa ti stalo?“

                „Nič sa mi nestalo! Proste ich odvedieme a nech ich zatvoria.“ Rozišiel sa ťahajúc chlapca za sebou von z lesa. Štyri deti ktoré pokojne stáli pri Sakure si vymenili pohľady. Dve dievčatá a dvaja chlapci. Sakura hľadala na chrbát Sasukeho. Stále rovnako mrzutý, možno sa nezmenil, len dospel. I to je istá zmena.

                „Neublíži mu?“ opýtalo sa blonďavé dievčatko. „Nie,“ ubezpečila ju Sakura. I Keď si sama nebola tým istá. Možno má nejakú krízu v s Narutom. Len že túto myšlienku nemo vyslovila o tom čosi svedčí. Hrôza na to pomyslieť.

                Naruto len s mrmlaním odzdravoval žiakov, ktorý okolo neho vychádzali z akadémie. Učiť teóriu. ON učí teóriu. On je na teóriu asi tak ako ježko na beh. Zvalil sa do kresla a pohliadol von oknom z triedy. Tie deti ho raz privedú do hrobu. Cíti sa pri nich tak staro. Na tvári sa mu z ničoho nič objavil úsmev. Na strome opäť videl Sasukeho ako tam sedí.

                „Ako bolo na hodine?“ opýtal sa Naruta, keď vyšiel z akadémie a podišiel pod strom.

                „No, všelijako po pravde…“ odpovedal mu so štipkou namrzenosti. Sasuke nič na to nepovedal. On sa bude sťažovať. Tento… čo nič nerobí len sedí na zadku v triede.

                „A čo ty?“ mohol by zísť z toho stromu, nevie od koho to pochytil teda toto vysedávanie po stromoch. Ale nie je to príjemné takto naťahovať krk za ním. „bol som na misii… vlastne asi prechádzke.“

                „Myslel som, že máš misie zakázané,“ začudoval sa Naruto.

                „Hovorím, že to nebola misia ale skôr vycházka,“ povzdychol si. „Nemáme tu budúcnosť Naruto.“

                „Aha…“

To bola jeho celá odpoveď a reakcia na krutú pravdu? To chce byť do staroby nejakým prašivým učiteľom malých sopliakov? On? Naruto, ktorý vie o teórii asi toľko čo on o pracích práškoch. Nehodlá tu zostarnúť na tomto strome strážením Konožských ulíc. Má hodnosť Anbu, sannina a čo robí? Sedí na strome. Vrčal by keby sa dalo.

            „No a, ako je na tom tvoje pamäť hm? Už si na niečo spomínaš?“ stále čumieť hore na neho. Naruto sklonil dole hlavu. Takže to vyzeralo asi tak, akoby sa zhováral s kmeňom. „ak ti to nejde tak pôjdeme po stopách.“

Sasuke pozrel dole do toho žltého hniezda na hlave. Nečudoval by sa, keby tam sadol vtáčik a zniesol vajce. „Akých stopách asi tak?“

            „Neviem, niečo si zanechať musel.“ Stále sa díval do stromu Naruto. Začínalo to byť fakt otravné.

            „Vydrž!“ Sasuke zoskočil dole za jeho chrbát a odfúkol si ofinu. Ísť po stopách… takže ísť k jazeru a vypytovať sa ľudí, či ho nevideli.  V ŽIADNOM PRÍPADE!!

            „Vlastne na niektoré veci som si spomenul. Viem, že sme si moc nerozumeli tak som… sa naštval a šiel som sa opiť… no a potom… som sa opíjal. Vieš ako sa opíja. Leješ do seba všetko čo ti príde pod ruku. Nakoniec sa dotackáš domov, a nevieš čo poriadne robíš. To je môj prípad. Skočil som po tebe a keďže opitý človek je ťažký, tak si mal problém ma zhodiť. Zrazu som mal kopec energie a tak som chcel sex… a v tom návale som ti hovoril všetky slovíčka… že ťa milujem.“ To by šlo. Presne. Je úžasný. Opäť Uchiha exceluje. Naruto pozdvihol obočie a prešiel si svojho milenca dlhým a pátravým pohľadom.

            „To myslíš vážne?“

            „Jasné.“

            „Takú zlátaninu som ešte nepočul. To je…“

            „ČO?!“ nahol sa k nemu Sasuke.

            „Že to si vymyslí i trojročné decko!“ zvolal po ňom Naruto, ale hneď na to sa upokojil.

            „Označuješ ma za trojročné decko?!“

            „Musím?“ Sasuke sa zamračil a Naruto urazene a povýšenecky založil ruky na hrudi.

            „Oi! Mina!“ ozval sa dievčenský hlas spoza nich. „To je otravná ružovohlavá,“ povedal Sasuke a hodil zlý pohľad na Sakuru. „a beží s tým blbým chlapčiskom.“

            „Hm?“ otočil hlavu Naruto. Sakura k ním pribehla i s chlapcom, ktorého našiel Sasuke v lese. „Hokage-sama má pokračovanie tvojej misie Sasuke-kun.“

            „Nebola to misia!“ zvolal po nej. Naruto nechápajúc vôbec ničomu pozrel z chlapca na Sakuru a potom na Sasukeho.

            „Máte sa o neho postarať než sa vrátia jeho rodičia. Sú to len tri dni,“ zavesila mu chlapca  menom Mitsuki na krk a odišla. Naruto sa začal smiať a po Sakure ostala len dymová čiara.

            „Vyzerá to, že máme rodinku,“ zvesil Mitsukiho dole zo Sasukeho krku a pohliadol na to strapaté svetlovlasé a svetlooké čudo, ktoré sa mračilo a zatínalo zuby. „Som Naruto.“

            „Ch,“ odvrkol chlapec a pohodil hlavou s rukami založenými na hrudi „Niekoho mi pripomína.“ Štuchol prstom do Sasukeho so smiechom. „Budete si skvele rozumieť.“

Sasuke pohliadol dole na tú škvŕňa. Tak rodinka hm? Aká rodinka pre boha? Toto malé sopľavé čosi? Špinavé a otrhané, bez rodičov? Kto počúval keď hovoril, že žiadna rodinka nebude? Blbé nápady! Tak debilné nápady. „Zabijem ho!“ zaťal päsť a buchol ňou do dlane.

            „Ale Sasuke no tak…“ zavesil sa na neho Naruto.

Malé decko. Toto je misia? Starať sa o malé decko? Pokračovanie misie? Ponižujúce!

            „Dostaneš Naruto!“

            „Prečo zase ja?“ div nezačal roniť slzy blondiačik. „Pretože malé deti sa nebijú,“ zavrčal Sasuke.

            „To poteší…“ viac zovrel Sasukeho telo. Mitsuki sa ani nepohol. Stál tam ako socha vo svojej arogantnej póze.

Vraj rodinka s Nrutom a malým zablšencom! RODINKA! ISTO NIE!