I will pay for your attention.

Vyklonil sa z okna aby pohliadol na dvor. Key stále zametal lístie na kôpku – dokonca to vyzeralo tak, že sa pri tom baví. Občas spravil nevinnú otočku a hrabol metlou len tak do vzduchu. Niekedy sa znova zastavil aby si upravil svoje dokonalé hnedé vlasy na boku vyholené. Každý pramienok musel byť na svojom mieste.

„Taemin, vezmi si prosím zadný dvor.“ Vyrušil ho v okne Onew.

„Ye, hyung.“ Usmial sa. Vzal si od neho metlu a vyšiel von z miestnosti, dole po schodoch na dvor.

„Kiežby to bolo ako predtým.“ Povzdychol si Onew a ostal stáť opretý o okno.

         Hrabol metlou do lístia. Niektoré lístky vyleteli hore a znova pristali na zemi. Aspoň mohol byť beztrestne von. Key mu nebude nadávať, kárať ho a ostatní sa nebudú strachovať. Najradšej by odišiel na niekoľko dní niekam do čerta, nikomu by nič nepovedal a vrátil by sa opäť čistý a imúnny voči prostrediu v ktorom sa Key vyskytuje.

„Prekínaj ma! Preklínaj ma za to, že som ťa pustil. Moje kolabujúce srdce kričí, neodhadzuj ma, neopúšťaj ma…“

„Chcem ťa, chcem ťa ako blázon…“  Dokončil slová z piesne obssesion Key za Taemina.

„Hyung.“ Len letmo preniesol do vetra Taemin a znova sa začal venovať lístiu. Viac jeho pery nevydrali jedinú spevavú hlásku. Začal sa chovať akoby Key bol len prízrak, ktorý je lepšie ignorovať, inak môže začať útočiť.

„Tvoje pery, ktoré ma opustili, nesmú byť  milované…“ Zaspieval Taeminovi do ucha. Vzal ho za ruku ktorou držal metlu aby zastavil jeho činnosť. „Nemiluj ma, odhodil som ťa…“

Ruky Taemina sa zachveli. Pevne zovrel pery k sebe, pohľadom neprestal opúšťať lístie ktoré kopil na zemi. „Všetko čo som chcel, bolo dať ti svoju bezodnú lásku…“  Odomkol nakoniec svoje pery aby vypustil do vetra svoje posledné slová.

„Len pre dnešok, prosím neodstrkuj ma…“ Doplnil ho so spevom Key. Metla vypadla na zem s tichým ťuknutím o kameň. Taemin sa zrazu ocitol v náručí svojho hyunga tvárou v tvár. Nechal sa objať a váhavo mu objatie opätoval.

         „To je strašné, oni sa zblížia vďaka mojej piesni.“ Pokrútil s úsmevom hlavou Jonghyun. Sadol si na fuuton a preložil nohy do lotusu vystretý ako svieca si pobubunoval po stehnách. „Cítim sa teraz maximálne super!“ rozosmial sa.

Onew sa rovnako usmial a premiešal jedlo. Nechcel od Keya pre dnešok radšej už nič, inak by bol schopný tú panvicu do jedného z nich hodiť.

„Aye, Onew nebolo to tak, že by si to naplánoval, keď si Minnie poslal dozadu na dvor?“ Opýtal sa zvedavo Jonghyun.

„Neblázni.“ Zasmial sa Onew.

Nikto nemá takú moc, aby zbližoval dvoch ľudí až do hlbokej citovej úrovne. To dokážu len ľudia samotní. Čím dlhšie sa Taemin pokúšal odolávať, tým viac si bol istý, že to nedokáže – obyčajná obrátená psychológia ktorú skúša mozog sám na seba. Key zjavne o takom niečom nikdy ani nepočul, pretože almighty Key bol jednoducho príliš dokonalý na to, aby mu jeho Taemin-baby odolávalo. Tým si bol pre dnes istý, lenže to sa malo čoskoro znova zmeniť.

Ťažko nadobudnuté veci sa nesmú nikdy brať ako samozrejmosť.

„Viac by ma zaujímalo, čo sa Key chce robiť so vzniknutou situáciou. Manažér nás pozabíja všetkých.“  Vypol sporák Onew a odstavil panvicu s vysmážanou ryžou na bok. Taemin ju zbožňuje, tak prečo mu ju neurobiť keď je po ruke?

„Myslím, že ten to už robí a na diaľku.“ Postavil sa Jonghuyn a prešiel k oknám. Pohliadol dopredu na dvor a na príjazdovú cestu. „Kde sa podel Minho?“

„Po Keyovom výstupe sa rozhodol odísť! Do hodiny tu musí byť inak…“ pokrútil hlavou. Majú natáčanie a Minho sa rozhodol rebelovať. Akoby nestačil Taemin a jeho neskoré príchody. To sa dalo ešte strpieť, pretože nijako sa nekrížil s pracovnou náplňou. „Vážne nechápem čo sa v tomto dome deje.“ Pokrútil hlavou Onew.

„Idem sa prezliecť.“ Vzal si z misky sušienku Jonghyun a rozišiel sa hore do izby. Občas mal chuť vykutrať Keyov celý šatník. Toľko vecí nemá ani ženská v strednom veku v skrini.

„Takže budem obedovať sám hm?“ Usadil sa za stôl Onew a naložil si na tanier ryžu s lososom. A prečo nie, nakoniec ostal jediný normálny v tomto dome. „Taemin poď jesť! Stále si vo vývine.“ Imitoval Minho.

„Už som tu hyung.“ Objavil sa tam z ničoho nič spomínaný a usadil sa proti Onew. Vzal si obrúsok a na tanier položil dva plátky lososa ktorého pochoval pod kopec osmaženej ryže.

„Minnie!“ Sadol si ako hromovládca vedľa neho Key a začal ho štuchať do ramena „Čo ty si? Kontajner na jedlo?! Nič si tam nenechal!“ Vzal si paličky Key a začal okrádať chudáka chlapca vo vývine.

„Nechaj ho! Taeminnie musí veľa jesť!“ Zaúradoval Onew – ťapol Keya po ruke ktorou sa snažil hrabať v tanieri ich maknae.

„Ale Key-hyung potrebuje tiež jesť, je vychudnutý.“ Povedal zrazu napadnutý Taemin.

„Čo si povedal?!“ Buchol sa do hrudi Key a napol svaly aby im ukázal svoje bicepsy. Táto nevinná poznámka od Taemina ho natoľko vyprovokovala – ako vždy, že sa postavil a vyhrnul si tričko. Svaly začal napínať akoby mu za to niekto mal zaplatiť, predvádzal svoje telo jeho zvlnením – pokusom o brušné tance. Maknae si zakryl ústa rukou aby schoval svoj úsmev a možné rozpaky. Onew len mávol rukou a priložil Keyovi do taniera čím jeho pokusy o to, aby ich presvedčil, že je telesne v poriadku pochoval pod kopec ryže.

Taemin sa rozosmial a natiahol ruku k hrnčeku s čajom. Key sa len s úsmevom a so svojským krútením hlavy usadil a vzal svoje paličky.

„I’m bad, you know it! You know I’m bad! I’m bad!“ Rozlial sa po dome drsný hlas Jonghyuna. Všetci vystrčili hlavy smerom von z kuchyne. Taemin sa skoro nalepil na stôl, nakoniec sa rozhodol, že bude lepšie sa postaviť, inak rozmetá jedlo a spočinie na ňom hnev hyungov čo býva horšie ako boží hnev. Vystrčil sa spoza steny v kuchyni, čím zatienil Keyov výhľad, takže dostal ťapnutie po zadku. Hlava s vyholenou časťou vlasou sa však vynorila poza maknae-ove rameno.

Jonhyung spravil otočku, chytil sa za rozkrok, stiahol klobúk viac do čela a jeho imitácia Michaela Jacksona bola dokonaná. „Who’s baaad?!“ Vzal Taemina za ruku a pritiahol si ho k sebe s mrknutím.

„Aye! Jonhgyun nesiahaj na majetok druhých!“ Vzal chudáka Minnie za druhú ruku Key a potiahol si ho k sebe.

„Jonghuny radšej sa skús dopátrať kde je Minho!“ Postavil sa Onew s prázdnym tanierom, ktorý uložil do umývadla. „Key!“ Zvolal, „Taemin nie je nikoho majetok tak ho pusť a obaja sa choďte umyť a obliecť!“ Prikázal im tvrdo aby urobil poriadok pred natáčaním.

         Konečne sa celá maškaráda okolo natáčania skončila. Dvere od domu sa oficiálne zatvorili a cvaknutie v zámke to len potvrdilo. Pokoj a ticho boli zrazu ako požehnaním. Jonghyun prestal konečne imitovať Michaela Jacksona  a tak sa upokojil aj Taemin. Všetko to vyzeralo ako štvorčlenné domino. Začalo to Jonghyunom na ktorého sa povesil Minnie, to štvalo Keya a to všetko dokopy a možno aj všetky celosvetové problémy dokopy nahnevali Minho. Lenže on sa na to musí stále dívať a keď zakročí tak je potom ten najhorší, nikto sa s ním nebaví.

„Minho, s tebou som chcel hovoriť.“ Prehrabol si vlasy Onew a prešiel za osloveným do kuchyne.

„Nevravel si, že sa s Keyom pozhováraš?“ Začal skôr než mal Onew príležitosť mu začať niečo vyčítať. Lepšie začať útok ako stavať obranu.

„Key a Taemin si to už medzi sebou vyjasnili.“ Oprel sa bokom o kuchynskú linku Onew a prstami po nej poklepal.

„Idem spať.“ Naproste ho odignoroval Minho. Takto sa so mnou nikto nebude baviť! Pomyslel si Onew, ale pre zachovanie nočného pokoja a svojich zdravých nervov svoj hnev prehltol.

         „Chcel by som už nové bývanie.“ Otočil sa na chrbát Taemin. Fuuton nebol bohvie čo. Hlavne každý chcel svoje súkromie a takto spávať spolu to nebolo zase najpríjemnejšie. Keby dostal každý vlastnú izbu, tak ako chcel… už aby to bolo, aby toto celé šialené natáčanie skončilo. Hlavne keď sú dlho spolu, nedelí ich žiadna stena, niekto niekomu rýchlo dokáže skočiť do úsmevu.

„Minnie by chcelo vlastnú izbičku, hm?“ Pritúlil sa k nemu Key. Položil dlaň na jeho hruď a začal ho hladiť v pomalých krúživých pohyboch.

„Hyu-ng.“ Nespokojne zamrnčal Taemin. „Neprovokuj ma stále.

„Neprovokujem.“ Oprel si hlavu o ruku s úsmevom. „Ja ťa zvádzam.“ Šepol mu do ucha s úsmevom.

„Tak s tým prestaň.“ Otočil sa mu chrbtom a rukou podložil vankúš.

„Ale Jonghyun mohol.“ Pritisol sa mu k chrbtu Key svojim telom. „Stačí povedať a ja ti urobil takého M.J. že na to nikdy nezabudneš…“ Zhrnul mu vlasy z ucha ku ktorému sa sklonil; „len mi to dovoľ. Čo mám urobiť hm?“

„Spať!“ Posadil sa prudko Minho na fuutone. „Spi Key! Nemôžem vydržať to tvoje drístanie!“

„Ja drístam?!“

Už obaja sedeli a nesnažili sa práve nehlučne vymieňať si svoje názory. Taemin ležal medzi nimi, pevne zvieral viečka k sebe. Nakoniec si vsunul hlavu pod vankúš akoby sa snažil potlačiť vlastný pocit viny, že za všetky hádky, nálady môže on. Minho nikdy takto nevyvádzal. Začalo to až vtedy keď si Key zmyslel, že bude perverzná umma.

„Chlapi to nemyslíte vážne!“ Postavil sa z fuutonu Jonghyun. Rozsvietil svetlo a povzdychol si dvojnásobne keď zazrel vážne výrazy oboch chalanov. Onew ležal vedľa Minho a predlaktím si zakrýval oči. Hruď sa mu zhlboka zdvíhala – zrejme sa snažil upokojiť.

Hádka nechcela ustúpiť ani potom, čo sa Onew vložil vážne do veci. Chcel aby si v pokoji vyriekli veci ktoré oboch ťažili. Hneď niekoľko krát sa spomenulo meno Taemina, takže bolo všetkým jasné, čo sa začalo pod strechou tohto domu odvíjať. Menovaný to však už dlhšie nevydržal. Vyhrabal sa spod periny a vybehol hore po schodoch.

„Taemin!“ Zvolal hore Jonghyun.

„Do čerta! Key! Minho!“ Zvolal naštvane Onew a buchol rukou po stole. „Chcete sa pobiť?! Tak chcete? Ja vám hneď zmlátim oboch!“  Ešte niekoľko krát buchol po stole. Rukou si zašiel do vlasov a druhú založil v bok. Začal sa prechádzať hore dole po kuchyni, kým nezačul Jonghyuna ako sa dušuje. Prešiel ku schodisku kde začul dupot.

„Čo sa sakra zase deje?! Jonghyun?!“

„Taemin ušiel!“

„Čože?!“ Ozvalo sa skoro trojhlasne.

„Proste prebehol okolo mňa ako tajfún a zdrhol!“

„Tak si mal za ním bežať!“ Key bol tiež ako tajfún zaraz pri Jonghyunovi.

„Nech sa páči Key! Páči sa utekaj! Namiesto týchto vašich zasraných hádok ktoré sa aj tak točia furt len okolo vás dvoch, kto viac chce Taemina, kto ho viac má rád… ani jeden sa o neho vlastne nestaráte, nezáleží vám na tom, čo chce on!“ Umlčal ich oboch svojim prísnym pohľadom. „Nájdem ho! Tak si sadnite na zadok.“ Zbehol dole schodmi do predsiene. O chvíľu začuli len tiché zatvorenie dverí.

         Na čo som sa to sakra dal! Lietali Taeminovi nezastaviteľne myšlienky hlavou. Akoby som medzi nimi rozpútal nejakú vojnu! Sám si za to môžem, za všetko! Toľko som toho odmietal, nechcel, že sa to nakoniec samo na mňa neľútostne zosypalo.

Usadil sa na lavičku v rovnakej ulici kde stál ich dom. Nedovolil by si ísť ďaleko, človek nikdy nevie čo sa mu o takomto čase stane niekde v meste, najmä keď je samotný.

Len si natiahol džiny, tričko, nazul sa na boso do čižiem a vybehol von. Mohol si vziať aspoň mikinu k tomu. Vonku bolo nepríjemne a zdvíhal sa chladný vietor ktorý sa dokázal šikovne dostať pod oblečenie.

Oprel sa o opierku lavičky a ukazovákom začal obkresľovať na koži diery ktoré obsahovali jeho čierne džiny. To bola si prvá chyba ktorú urobil, vzal si kus oblečenia  ktorý predstavoval asi toľko isto ako byť polonahý. 

To je jedno! Hlavne je tu ticho!

Predklonil sa a oprel sa rukami stehná. Prstami si zašiel do vlasov a nechal sa ovievať chladným, jesenným vetrom ktorý mu pomaly dokázal prečistiť hlavu.

„Love is a feeling, give it when i want it. Quench my desire, cuz i’m on fire…“

„Hyung…“ Otočil hlavu Taemin od známych slov a hlavne od známeho hlasu. Len jeden človek v jeho okolí mal tak prenikavý hlas plný emócii.

„Hádam si si nemyslel, že tí dvaja idioti…“ Usmial sa na neho Jonghyun. „Tak ako to je Minnie, hm?“ Sadol si k nemu na lavičku. „Viem, že Key ti nedá pokoj, štve ťa to, ale…“ Pohliadol mu do tváre, ktorú Taemin sklonil ešte nižšie.

„Viem, že ťa to trápi, pretože sa kvôli tebe hádajú, nebudeme si klamať.“ Nahol sa k nemu na bok Jonghyun. Prstami mu zachytil hnedé pramene vlasov a zhrnul ich cez druhé plece. Vedel presne čo uvidí v jeho tvári – úsmev. I keď smutný, i keby bol vražedný, šialený, vždy by bol na jeho tvári úsmev. V divnej forme, z divnej pohnútky, pretože ľudia zo spoločnosti to tak vždy chceli – Taemin tvojou úlohou je, nikdy nespustiť úsmev z tváre. Si ako taká bábika. Ľudia ti len maľujú úsmev na tvár. Prstom ako do prachu… vytvoria si panáčika a pomenujú ho Taemin. Myslia si, aké jednoduché ťa je ovládať. Ty im to dovolíš. Vždy si im to dovolil.

„Minho-hyung si to nezaslúži, aby sa takto Key k nemu správal.“ Prehovoril po chvíli.

„A Key si nezaslúži aby…“ Ah! Nedokázal tú vetu Jonghyun ani dokončiť.

„Čo by som mal urobiť hyung? Vždy si mi radil.“ Pohliadol si do prázdnych dlaní. Možno keby sa lepšie zahľadel tak v tých čiarach by našiel odpoveď. Vydolovať ju z hĺbky samého seba, z čiary života a lásky. Tam niekde si musí zodpovedať otázku, čo je dôležitejšie?

„Čo by spravil chlap? Šiel by za svojim srdcom, pocitom, priamočiaro sa tomu postavil tvárou.“ Odpovedal.

„Lenže, ja nie som chlap.“ Sklonil hlavu znova Taemin a tak vlasy opäť skryli jeho tvár.

„Minnie, ja nie som Key, nebudem ti nič prikazovať, urob to, urob tamto. Vieš, že ja taký nie som.“ Postavil sa z lavičky a ruky vložil do vreciek od koženej bundy. „Tak poď, lebo sa začnem k tebe chovať ako gentleman a prehodím ti bundu cez ramená.“ Usmial sa a podal Taeminovi ruku.

„Hm.“ Prijal jeho ruku. Nepočítal však s tým, že si ho potiahne prudko k sebe a narazí tak o jeho vypracované telo. Prekvapene mu pohliadol do hravých očí.

„Who’s baad?!“ Zasmial sa Jonghyun a spravil s ním otočku. Pár tanečných krokov ktoré Taeminovi navrátili úprimný úsmev na tvár. Ak bolo niečo, čo miloval tak veľmi, bol to jedine tanec. Toho by sa nikdy nedokázal vzdať.

„Jong-hyung is baad!“ Zasmial sa Taemin a nechal sa tanečným krokom odviesť domov.

Netráp sa nad ľuďmi, ktorým väčšinou ide len o svoje vlastné dobro.