Itachi?

„Au! Kurva to bolelo!“ Zaklial Sasuke, hned‘ potom ako sa strepal.

„Prosím ťa čo robíš?“

„Zdrbal som všetko..“

„Aha…“

„Tak už viem kde Naruta držia skoro ráno vyrážame…“

„čo???Ako si to zistil?“

„Naruto mi to povedal.“

„Sasuke … bol to len sen …“

„Niéé nebol to len sen … a ked‘ odmietate so mnou ísť pôjedem aj sám!“

„Chjio….,povzdychol si Kakashi ‚„no dobre, dobre ty si velitel‘.“

„Správny prístup!“

Sasuke si išiel ešte na chvilku zdriemnuť, myslel si že opeť uvidí Naruta, avšak sa nič nestalo. Hned‘ ako vyšlo slnko sa vybrali na cestu.

***

„Itachi?“

„Hmm?“

„Si v poriadku?“

„Hej hej len som sa trošku unavil … mám už málo čakry.“

„Prepáč, nechcel som ti ju minúť fakt prep-…“

„Neospravedlńuj sa všetko je v poriadku.“ Povedal Itachi a milo sa na Naruta usmial.

„No a čo bolo?? Hovor podrobnosti,čo a ako?“ Vyzvedal Itachi.

„Tak hl’adajú ma 2 junnini,2 jonini a jeden saninn.“

„Fííha! Ty teda musíš byť poriadne dôležitý.“

„Ani by som nepovedal,ale myslím si že Sasuke by pozabíjal polovicu Konohy keby po mńa nikoho neposlali.“Povedal Naruto a úsmev Itachimu oplatil.

„Aj ja si myslím.“

„Sasuke súhlasil s tím, aby si sa vrátil speť do Konohy…“

„Fakt?“

„Jasné … akeby povedal nie mlátil by som ho do tedy dokím by to nepovolil heh.“

„Super.“

„Ty Itachi… už by si mal ísť…“

„Prečo? To už ma máš plné zuby?“

„Nie…ale aby si nemal problémy, nechcem aby si mal kôli mne zle…“

„Neboj sa, nič sa mi nestane, a dúfam že ani tebe…“

„O mńa sa neboj … niečo ti poviem…vieš keby som nemiloval Sasukeho … tak by som sa do teba určite zal’úbil…“

„….“

„Povedal som niečo zlé?“ Opítal sa Naruto s obavami v hlase.

„Nie …. ja som len šťastný, nikdy ma nikto nemiloval …“

„Míliš sa Sasuke ťa miloval … a myslím že aj miluje, hovoríí sa že medzi láskou a nenávisťou je velmi tenká hranica.“

„To máš pravdu…“

„Tak už chod’…lebo budeš mať naozaj zle…“

„Dobre idem prídem večer….ahoj“

„Ahoj.“

Hned‘ po Itachiho odchode sa do cely kde bol Naruto vtrhol Deidara.

„Ty? Čo tu chceš?“

„Ale ale čo že sme dnes nejakí nahnevaný.“

„Vypadni! Je mi s teba zle, iba ked‘ ťa vidím!“

„Nehovor zachvílku nebudeš mať takú silné rečičky!“ Povedal Deidara kludním hlasom, oblízol si pery a pomaly sa približoval k Narutovi.

„Niéé nechaj ma! J-ja už nehcem!!“ Hysterizoval Naruto, čím bližšie Deidara bol tím viac Naruto panikáril. Narutovi sa už pomaly drali slzy z očí.

Deiadara už bol tesne pri Narutovi, ked‘ ho však niečo alebo skorej niekto odhodil na druhú stranu miestnosti, a ten niekto bol Itachi.

„Ty nerozumieš že mu máš dať pokoj?!“

„Ešte raz a zabijem ťa!“

„Ts nechaj si ho aj tak už nieje k úžitku!!“

„Počkaj! Ešte niečo ešte raz ťa uvidím v tejto miestosti, budeš lutovať dňa kedy si sa narodil!“

Deidara len niečo neprítomne odfrkol a odišiel, Naruto sa hodil Itachimu okolo krku a ten ho hladkal vo vlasoch.

„Ďakujem…j..a neviem čo by sa bolo stalo..“

„V poriadku čakal som že sa ten hajzel objaví neboj sa už ti neublíži … so mnou nie..“

„Itachi…“

Naruto si vychutnával jeho spoločnosť, potreboval objatie a on mu hodal, keď‘ potreboval vodu jedlo aj to mu dal, utešil ho keď‘ plakal, rozveselil ho keď‘ trebalo, kolkokrát už nedúfal že ho niekto zachráni, ale Itachi mu vždy dal nádej, nádej že ho Sasuke hladá, a nezastaví sa dokím ho nenájde. bol mu nesmierne vďačný.

„Ďakujem.“

„Nemáš začo.“

„Naruto?“

„áno?“

„Tak som rozmíšlal‘ čo keby sme spolu od ťialto utiekli?“

„To čo ťa napadlo?“

„No vieš ked‘ odídeme teraz nemôžu ti nič spraviť a tiež sa nebudeš musieť báť že ťa bude Deidara obťažovať, a ťiež by sme mohli…“

„Pšššt!“Povedal Naruto a dal Itachimu prst na pery.

„Vieš že to nemôžeme….hrozila by ti smrť a mne tiež…nie pekne počkáme sa Sasuríčka.“

„Chjo … no dobre, ale aj tak by to bolo lepšie.“

„Ja viem proste lenv nechcem riskovať aby sa ti niečo stalo…“

„Nebodaj sa o mńa bojíš?“

„Samozrejme že sa bojím! Mám ťa rád si môj priatel‘ tak je predsa normálne ťe mám o teba strach….“Itachi len kukal s vipuleními očami.

„Nediv sa tak.“

„Oukej..“

„Idem spať.“

„Dobre teda idem už…“

„Nie nechod‘ prosím zostań tu so mnou ..“Poprosil Naruto a hodil po Itachim psie oči, ten akoby ho bodol nôž do srdca, nič milšie ešte nikdy nevidel.

„Fajn ale už spi…“

„D’akujem.“

„Ned’akuj mi furt!“

„Dobre.“

Ked‘ Naruto zaspal Itachi sa odpratal, tak aby Naruta nezobudil, a pobral sa preč, nevšimol si však že osoba, ktorá stála v tieni, čakala kím sa Itachi odprace a potom vošla dnu k Narutovi.