Jazdec

Bitka sa začala. Na oblohe lietali draci zo svojimi jazdcami. Na zemi sa to hemžilo vojakmi. Medzi nimi bojovala i mladá elfka zo smaragdovými očami. Čosi spadlo na zem z neba. Elfka sa strhla a otočila tým smerom. Na zemi ležal zelený až smaragdový drak. Vedľa neho ležalo telo postaršieho elfa. Muž, ktorý ležal na zemi bol jej otec. V čase kým sa k nemu dostala zomrel. Dračica, ktorá ležala vedľa elfa ešte stále dýchala. Elfka sa otočila smerom ku nej. Prepojili svoje mysle. Smaragdová paní jej z posledných síl kázala jaskyňu a cestu ako sa tam dostane. Z papule vyhodila nádherný do zelena zafarbený kameň. 

Ty už budeš vedieť čo z ním, Siria. Drak jej poslal myšlienku a srdce tohto veľkého stvorenia naposledy udrelo. Siria sa strhla do pozadia. Bola v šoku. Po lícach jej stekali slzy. Naokolo nej bol boj v plnom prúde. Lenže táto zeleno oká dáma, v tento okamih prišla o svoju jedinú rodinu. Vstala a utiekla z boja.

            Bežala lesom. Spoznala stromy, cestu. Bola to cesta, ktorú jej ukázala dračica. Zamierila smerom k jaskyni.

            Odhrnula korene a vstúpila do jaskyne. Nevyzerala, že je veľká. Prešla  hlbšie do jaskyne. Zistila, že je na čoraz väčšom priestranstve. Z hora sem dopadalo svetlo cez otvor. Siria sa porozhliadla po miestnosti. Na jednej strane trblietali zelené kamienky. Prišla bližšie a rozoznala dvere. Jeden kamienok tam chýbal. Vzala svoj kameň a vložila ho do otvoru. Dvere sa otvorili a mladá elfka vošla do vnútra. Skala sa za ňou uzatvorila. Zostrila zrak. Uprostred miestnosti sa niečo trblietalo. Pristúpila bližšie. Bolo to vajce. Smaragdové vajce.

„Zanechala mi draka!“ Zvrieskla Siria od radosti. Dotkla sa vajca. Malý dráčik sa v ňom pohol. Škrupina začala praskať. Siria ustúpila. Pozorovala ako z vajca  vylieza malý zelený dráčik. Hneď ako vyliezol zo svojej škrupinky sa za ňou rozbehol.

„Alster,“ povedala potichu v momente ako sa jej toto stvorenie dotklo.

„Noták, Alster, poleť!“ Kričala na neho. Alster rástol ako z vody. Dosahoval výšky skoro troch metrov a bol pripravený na jazdca. Lenže jeho letecké vlastnosti neboli najlepšie.

„Mávaj krídlami. Ja viem, že to dokážeš,“ Vykríkla Siria. V tom jej zelený miláčik roztiahol krídla. Zaprel nimi o vzduch a dostal sa na chvíľku do vzduchu. Opäť spadol.

„Takto sa nikdy nedostaneme medzi dračích jazdcov. Tak poď ešte raz,“ Pohladila ho po hlave a nasadla na jeho chrbát.

            Alstar zamával krídlami a vzlietol. Preleteli okolo hory kde bývali a ponad les, ktorý sa rozprestieral naokolo. Zosadol na zem.

            „To bol nádherný let,“ Siria sa na Alstara usmiala a pohladila ho na krku.

            „Naložíme veci a ideme sa zaregistrovať ako drak a dračí jazdec,“ Naložila veci na draka, skontrolovala či je všetko namieste a nasadla.

            „Leť,“ Drak zaprel krídlami a vzniesol sa do vzduchu. Náklad, ktorý niesol bol ťažší než na čo bol doteraz zvyknutý. Namieril si to priamo do mesta Yddgrasil. Toto mesto bolo známe svojou rozľahlosťou, krásou a dominantnosťou. Hýrili sa tu snáď všetky farby sveta. V meste sídlila kráľovná elfou a dračí rád.

            Ako sa blížili k mesto, prvé čo zbadali bola vysoká štíhla veža, ktorá končila niekde v oblakoch. Tam letíme. Poslala myšlienku drakovi. Ukázala na vežu.

            Pristáli na veži. Siria zosadla z draka. Stráže už ju čakali. Zobrali jej všetky veci. Ubytovali ju nechali ju prespať. Letela celý deň. Bola vyčerpaná. Ihneď zaspala.

            Na ďalší deň ráno, hneď ako sa prebudila, mala nachystané raňajky a vaňu. Celá šťastná a z myšlienkou, že ju prijali sa naraňajkovala a ľahla si do vane. V tom ju prerušil slabý signál, ktorý prichádzal od Alstara. Je to pasca. Vyslal jej myšlienku. Strhla sa poobzerala sa poriadne po miestnosti a zistila, že tu jej drak nieje. Otočila sa na chyžnú, ale ta už v miestnosti nebola. Sakra. Zakliala a vyšla z vane, utrela sa, hodila na seba košeľu. Utekala smerom odkiaľ vyšla myšlienka. Doviedla ju až do podzemia. Tam našla Alstara. Mala šťastie stráže spali, takže mohla v tichosti pustiť draka. Vyviedla ho hore, došli na vzletovú plošinu. Nasadla a vzlietli. Utiekla im.

            „Poď, leťme domov.“ Zamierili si to rovno do jaskyne, kde sa schovali.

            Za dobu čo sa Siria z Alstarom schovávali, na veži vypukla vzbura, dračí jazdci sa rozdelili na dve skupiny, jedna ostala na veži a tá druhá odletela do iného mesta. Začali sa boje o vládu. Než sa to dopočula Siria boli už boje v plnom prúde a krajina začala byť neobývateľná. Väčšina mešťanov, sa sťahovala do iných miest,  kde sa ešte dalo žiť.

V jednom z miest kam sa ľudia sťahovali bývala aj Siria. O Alstraovi nikto nevedel. Utiekla do lesa za Alstarom.

„Týmto bojom treba zabrániť,“ Naliehala na Alstara.

Nie Siria, je to ich problém, odmietli nás a mňa zajali. Alstar im to nikdy neodpustil. Prosil Siriu aby to nerobila, že to ešte viac zhorší keď sa do toho bude miešať. No ta ho nepočúvala a ďalej hovorila svoje. Osedlala si Alstara. Nasadla na neho.

„Poďme,“ Prikázala Alstarovi, no ten sa ani nepohol, „prosím.“ Alstar vzdychol a vzlietol.

„Ďakujem,“ Siria sa usmiala a potľapkala ho.

Leteli dlho, až kým nedošli k bojisku. Z vrchu to vyzeralo ako, no, nič. Nebolo tam nič len pustina. Tráva bola spálená, stromy nikde, sem tam sa objavili základy nejakej vyhorenej budovy. Čím ďalej leteli tým to bolo horšie a horšie. Došli až k aktuálnemu bojisku. Tráva ešte dohorievala a tu a tam bol aj strom.

Pristáli na kraji lesa. Schovali sa pod stromami a sledovali oblohu. Ponad nimi preletel drak. Siria aj z Alstarom sa prikrčili k zemi. Za drakom leteli ďalší draci, a ďalší. Z druhej strany sa tiež objavili draci.

„Musíme ich zastaviť skôr než to tu cele začne,“ Hrdo a majestátne sa postavila ryšavá elfka zo smaragdovými očami s rukou zovretou v päsť.

„Ideme.“ Nasadla na Alstara a pomaly sa presúvali ďalej na vhodnú pozíciu. Počas doby čo sa schovávali Alstar dospel, dosahoval výšky asi 5 metrov a na dĺžku to bolo nejakých 7 aj z chvostom. Rozpätie krídiel dosahovala skoro 10 metrov. Presunuli sa a čakali až nastane čas zasiahnuť.  Nečakali dlho.

„Nastal čas,“ Povedala Siria a kývla na Alstara. Ten sa oprel krídlami o vzduch a celou silou vzlietol k oblakom. Zdvíhali sa rovno medzi obe bojujúce strany. Za ich chrbtami svietilo slnko. Ich majestátnosť, Alstarovu veľkosť to len znásobovalo.

Obe strany sa zastavili a pozreli sa na draka. Nechápajúc čo sa deje.

„Prestaňte!“ toto slovo sa rozliahlo celým údolím. Z mohutného draka vyšiel plameň. Siria nemusela nič viac povedať, zbrane začali padať na zem a boriť sa do spálenej zeme. Všetci sa začali klaňať tomuto úkazu.

Siria  prišla tak ako to predpovedali veštkyne.

„Keď bude bitka v plnom prúde, zjaví sa mohutný tvor z jazdcom na chrbte,“