Kapitola 1

KAPITOLA 1

Srnka pokojne jedla pastvinu. Ladne zdvihla dve nohy a posunula sa ďalej za väčšou trávou. Zrazu sa niečo mihlo v neďalekom kríku. Srnka zdvihla hlavu a nastražila svoje bystré uši. Chvíľu naň upäto pozerala ale nikto sa nepohol. Tak zas pokojne sa pustila do pastviny.

Zrazu z kríku vybehne dievča s havraními vlasmi a oči jej svietili na krvavo. Na sebe mala jednoduché čierne tričko a obtiahnuté šortky. Na boku mala uviazanú fialovú šatku. V ruke držala väčší a primitívny kunai.

Skočí po srnke a rýchlo je podrezala krčnú tepnu. Srnka padla mŕtva k zemi. Vanda sa spokojne usmeje a kunai si zastrčí do šatky a srnku si prehodí cez plece. Pomaly sa borila cez kríky a stromy až konečne prišla do svojho „príbytku.“

Na mohutnom dube bol postavený bunker z dreva ktoré bolo už ohrýzané červotočmi. Dole bolo ohnisko a z každej strany bolo drevo v tvare ypsilon. Vanda sa k nemu usadla a začala so svojim kunaiom štiepiť drevo tak aby sa ľahšie naň pichalo mäso.

Keď už bolo hladké a konce zaostrené tak naň napichla srnku a položila na palice čo obklopovali ohnisko. Potom dala pod srnku drevo a urobila oheň pomocou kameňa ktorý ošúchala o drevo.

Potom a oprela o dub a snažila sa zaspať. Mno zrazu započula tichý dupot. Rýchlo skočila za dup a nazerala kto to je. Zistila že čo pozoruje boli dva objekty v čiernom plášti s červenými fľakmi. Keď boli bližšie zistila že to boli červené oblaky.

„Hm.. Itachi-san zdá sa že máme návštevu.“ Povie jeden z nich čo mal „rybací sycht.“ Vanda opatrne nakukla a rybací sycht pozeral žiadostivo na srnu ale ten druhý jej priamo pozeral do očí. Mal je také isté červené ako ona až na pár čiernych bodiek. No Vanda sa nepozerala na jeho oči ale na jeho klobúk páčil sa je. Chcela ho.

Zrazu skočila a zobrala Itachimu z hlavy klobúk a začala s ním utekať najďalej ako mohla. „Kisame zataras na deviatej hodine cestu.“ Povie pokojne Itachi. Kisame sa usmeje s tím jeho úsmevom a rozbehne sa na koniec cesty. Itachi vzdychol. Nechcelo sa mu behať. Ale svoj klobúk chcel späť. Tak sa i on nakoniec rozbehol.

Vanda utekala a za sebou už nikoho nevidela. Na Vandinej tvári sa objavil úsmev. Už ju nedohonia, keď tu zrazu narazí do niečoho mäkkého. Pozrie sa hore a uvidí modrú tvár so žiabrami. Vanda vydesene sa postavy a začne utekať druhou stranou keď zrazu zas do niečoho narazí. Pozrie sa hore a pozerala sa priamo do Itachiho sharinganu. Chcela utiecť len ako keby skamenela. Musela sa pohnúť! Chcela! No nedalo sa. Itachi sa k nej opatrne naklonil a z ruky jej vytrhol klobúk. Nasadí si ho na hlavu a povie: „Kisame poď! Pein bude zúriť!“ Kisame prikročí k Itachimu a bes slova išli ďalej.

Vanda sa až divne rýchlo spamätala. Vyskočila na nohy a rozbehla sa za Itachim. Itachi sa na ňu divne pozrie a keď zrazu Vanda skočí Itachimu na ruku a uchytí sa o ňu ako kliešť.

„Že môžem ísť s vami Itachi-sama.“ Itachiho to oslovenie celkom prekvapilo ale i tak začal triasť rukou. „Pusť sa!“ zavrčí. No Vanda ešte viac pripučí mu ruku.

„Prosím! Itachi-sama!“ prosíkala Vanda. Itachi ju začal báchať o strom.

„Pusť sa inak začnem biť naozaj zlý a nedožiješ sa rána.“ Zavrčí. No Vanda sa pokojne usmiala. I keď z kútika úst jej tielka krv z toho jak ju báchal o strom.

„A poskok sa vám nehodí?“ napadne ju. Itachi vzdychol:

„No dobre. Ale za tvoje zdravie ti nezaručujeme.“

„Čože? Ty chceš zo sebou brať nejakého parchanta?“ povie vydesene Kisame. Itachi neodpovedal.

Vanda ho pustila a nasledovala ho.

„Kde ideme Itachi-sama?“ usmeje sa Vanda.

„Čo ťa je do toho!“ odpovie Kisame.

„Teba sa nikto nepýtal rybací sycht!“ okríkne ho Vanda. Itachi len odpovie rázne: „Uvidíš…“ Kisame len hodil divný výraz na Itachiho a pokračovali.

* * *

„Pein!!! Ty nevieš ani po sebe spratať tanier! A to oblečenie sa samo neoperie!“ Kričí Konan a Peina ktorý ležal na gauči a pozeral nejaký program. Vedľa bol vešiak na ktorom boli zavesené dva čierne plášte s červenými oblakmi. Pien vzdychne a odpovie: „To majú robiť ženské!“

Konan naštvane príde z kuchyne za Peinom do obývačky.

„Ach… ja zabudla ja som ženská! Mäkké dievčatko ktoré sa červená pri každom chalanovi.“ Povie milo Konan. Pein prikývol a ďalej pozeral televíziu. To Konan nazúrilo a dala mu do držky pesťačku. Pien preletel do skladu.

„No dovoľ!“ urazene odíde Konan naspäť do kuchyne variť obed.