Kapitola 1

„Je to všetko čo budete chcieť pán Park?“ spýtala sa mladá žena v čiernom kostýme zo sukňou, z účesom vyčesaným dohora aby jej viac vynikla tvár a jej ženské rysy.

„Áno to bude všetko, veľmi pekne ďakujem Harriet, už môžete ísť, vaša dnešná práca sa už skončila,“ povie a mladá žena iba prikývne a odoberie sa preč.

„Harriet pohni!“ zaznie ženský hlas smerom od parkoviska na ktorom stojí žena z doktorským plášťom, z menovkou pripnutou na vrecku hore, vlasmi taktiež vyčesanými hore do drdola, na očiach mala nasadené okuliare ktoré tam rozhodne neboli preto aby lepšie videla.

„Tak čo? Povedal ti niečo?“ spýtala sa žena v plášti.

„Nie nič čo také by mal povedať? Viete Harriet chcem udať spoločnost Murkoff nechcete mi v tom pomôcť?“ zasmeje sa

„Evidentne s ním nekoketuješ dosť na to aby ti niečo povedal!“

„Miles nechcel by si už prestať? Zízaž do toho počítača vyše troch hodín!“ povie naštvane mladá žena ktorá medzi tým okolo neho pobehuje a upratuje ten jeho veľký bordel čo tam má.

„Stále mi neodpisuje! Vôbec mi neodpisuje niečo sa muselo stať! Určite sa niečo muselo stať!“ povie Miles pričom si ostatok už len neezrozumiteľľne brble popod nos.

„Fajn moja prca tu je skončená ak dovolíš tak ja idem, ak by sa niečo dialo, zavolaj, a hlavne, vypni ten posratý monitor a choď si odpočinúť dobre?“ povie a výjde z predných dverí nechajúc ho tam osamote.

„Ahoj Billy. Ako sa máš?“ ozve sa slabý ženský hlas pred jednou z ciel. Pričom osoba sediaca v nej ani nechce veriť.

„Načo si sem prišla?“

„Vidieť ťa!“

„Zmizni!“

„Prečo?“

„….“

„Billy! Prosím!“ povie načo mierne prikývne a stráž ktorá tam celú dobu stála jej celu, v ktorej bol uveznený otvorí aby vošla dnu.

„Vidíš? Ja sa nikdy nevzdávam!“ pousmeje sa načo stráž zavrie a menšie okienko otvorí aby miestnosť aspoň nachvíľu nebola v tme.

„Prečo to robíš? Aj tak už je po všetkom, som tu aby som čakal na koniec!“

„A ty ho chceš? Ten koniec?“

„Samozrejme že nie! Ale čo mám robiť? Nemám na výber ako ty! Zajtra sa pre mňa všetko skončí viem to a ty tiež! Ak ma pripoja na ten prístroj môj život sa skončí! Ja skončím!“ povie vyrovnane.

„Takže sa vzdávaš? Vzdávaš sa mňa?“ povie plačtivo.

„Vieš že to nechcem ale mám na výber?“

„Každý má na výber sľubujem že nech sa deje čo sa deje pomôžem ti! Aj keď ťa na ten prístroj pripoja zaručene ťa z neho dostanem! Prisahám!“ povie a veľmi jemne a opatrne si sadne na jeho nohy a ruky mu obtoči vzadu za krkom.

„Milujem ťa vieš to, si až moc šialená aby som ťa nemiloval,“ zasmeje sa a ona s ním.

„ Už si zistila o čo Parkrovi ide?“

„Stále nie, nedôveruje mi natoľko aby by niečo prozradil,“ odpíše Harriet na sms-ku pričom ju jej spoločníčka pozoruje

„Znova ti napísal? Ten tvoj kontakt z vonku?“ spýta sa

„Áno ale doteraz netuším kto to je,  keď som sa snažila zavolať na to číslo späť nedovolala som sa hovorilo to že číslo neexistuje, prišlo mi to divné!“ povie Harriet

„Radšej to nechaj tak tá osoba očividne vie čo robí,“ povie

„Jeremy, môžeš mi dať konečne pokoj?“

„Ale čo? Nestala si až moc veľkou netykavkou? Pokiaľ viem pre návštevu tej obludy si bola schopna vyfajčiť všetkým strážcom len pre maličku chvíľku s ním“ zasmeje sa

„Ale a čo dostanem ak vyfajčím tebe? Pustíš ma von? Z tohto chorého ústavu? Alebo ma šupneš k tým ohavným stvoreniam ktoré obývajú celý vrch? Aby som si mohla užiť aj s nimi?“ zasmeje sa začo si vyslúži facku až zletí zo stoličky na ktorej sedela.

„Nikdy toto laboratóriu neopustíš počúvaš? Nikdy!“ začne naštvane všetko navôkoľ zhadzovať zo stolov, 

„Pán Blair prestaňte! Ak sa pán Wernicke dozvie, že ste ju zmlátil, bude to problém! To predsa viete!“ povie jeden zo strážcov varovne načo Blair len niečo zamrmlal a následne v pretrvávajúcom výbuchu agresivity ju udrel až tak že prepadla našťastie otvorenými dvermi ku prázdnym kopuliam ktoré su pripravené pre dalších hostiteľov toho desivého tvora o ktorom Wernicke nechce hovoríť.