Kapitola 1

Ja som jedna z tých, čo veria. Zo svojej minulosti si nič nepamätám. A predsa, jediná spomienka ma sprevádza dodnes- v tých najhorších snoch.
Stojím v temnej miestnosti, postriekanej krvou. Predo mnou ležia mŕtve telá…moji rodičia. Zrazu za sebou počujem hrozivý hlas. „Bojíš sa, dieťa?“
„Nebojím. Už nemám čo stratiť.“ Vtedy sa všetko rozplinie, a ja sa ocitnem v čiernej prázdnote. Zem je ako vodná hladina, ale stojím pevne. Počávam slová piesne, na ktorú nikdy nezabudnem. Natsuhiboshi. Z neba začnú padať čierne pierka- ľahké, ale pevné ako železo. Kľaknem si a jedno zodvihnem. A potom moja spomienka končí. Posledné slovo, začujem: „SEN“

Sen…Yume. Nepoznám svoje skutočné meno. Ale teraz sa predstavujem ako Yume Nagashi. Človek, ktorý verí svojim snom. Človek, ktorý žije ako tieň. Bez minulosti, bez domova, bez rodiny…Čo mi zostalo na tomto svete? Snáď len to jediné, čierne pierko a pieseň. Nemám zmysel života. Som bez priateľov. Ale cítim, že ešte nemôžem umrieť. PREČO?! Ja…Sen