Kapitola 1

Bolo to ako každé ráno. Zase povinnosti. Najprv upratať, navariť. Niekedy sa zdá, že Bo-chan nie je len pánom svojho sluhu, ale aj niečim viac. Ale kto sa zaujíma o city? Tie nie sú na dennom poriadku.

Sebastian vošiel do komnaty svojho pána a tak ako každé ráno odhrnul závesy, ktoré vpustili do miestnosti neprijemné svetlo, ktoré pošteklilo Ciela na tvári.Pomaly otvoril svoje rozospaté oči a zahladel sa na svojho verného sluhu.

„Dobré ráno Bo-chan. Dnes toho musíme veľa zariadiť.“ Uklonil sa a odišiel z izby. Ciel len zívnol na pozdrav a zobral si šálku horúceho čaju, ktorá každé ráno stojí na nočnom stolíku.

Upil si z neho dúšok a položil hrnček späť na stolík. Posadil sa na okraj svojej posteli tak, že mu z nej vyseli nohy a skoro sa dotýkali studenej podlahy.

Hlavou mu prebiehali podobné myšlienky ako Sebastianovy. Môže chovať city k svôjmu sluhovy? Myšlienky mu prerušilo pomalé klopanie.

Ciel zdvihol hlavu, pozrel sa na dvere a povedal „ Môžeš…“ Sebastian otvoril dvere a pristupil k Cielovi, ktorý sa postavil a jeho telo roztriasol mráz zo studenej dlažby.

„Musím vás rýchlo obliecť. Sám ste mi včera hovorili, že chcete ísť do mesta.“ Položil kôpku oblečenia na posteľ a pomaly začal Cielovi rozopínať gombíky na košeli. Pri tom sa rukami jemne dotýkal bledej, mäkkej pokožky.Gombík po gombíku sa posúval nižšie a nižšie, pokiaľ celú košelu nerozopol. Prstami sa ho dotýkal a nenápadne znovu kĺzal po jeho hladkom tele. Ciel si to najrv nevšímal, ale keď sa Sebasianova ruka nechcela odtiahnuť od jeho hrudníku venoval mu neprístupný miestami naštvaný, modrý pohľad.

„Čo to robíš?“ Odstrčil jeho ruku a prekrížil ruky na hrudi. Bolo mu jedno že je nahý. Každé ráno aj večer ho takto Sebasian vidí, ale ten šteklivý pocit v podbrušu keď vie, že sa na jeho nahotu Sebastian pozerá. Je tak zvláštny. Sebastian vzal do rúk šaty a obliekal ich Cielovi.

Sebastian sa otočil a postavil sa smerom Cielového chrbta aby mu vedel uviazať červený korzet zdobený čiernou čipkou . Pokúšal sa sústreďovať len na koženú šnúrku pevne prevedenú cez úzke dierky na zadnej časti korzetu , no jeho pozornosť stále hriešne pútala Cielova hebká smotanovo biela pokožka. Nemohol si pomôcť , musel sa ho aspoň ešte raz dotknúť. Prstami mu prechádzal po pokožke popri čipiek na korzete . Nedokázal sa ovládať. Začal jemne masírovať jeho kostnaté rameno, pričom druhou rukou mu vchádzal pod tesný korzet. Chcel zlomiť hranice. Chcel sa ho stále a neprestajne dotýkať . – Čo je to so mnou – pýtal sa od seba Sebastian v duchu, no jeho myšlienky prerušili Cielové jemné vzdychy . Sebastian cítil že už je míle za hranicami, už nedokáže prestať. Zozadu mu studenou rukou vchádzal stále nižšie . Teraz mu pomaly blúdil po hrudi .

Ticho v miestnosti znova prerušil Cielov zdych. Toľko sa mu to páčilo, ale prečo? Od mala sa učil milovať dievčatá a práve teraz. Nemyslel na žiadne dievča. Vedel kto sa ho dotýka a preto sa mu tie dotyky viac páčili. Studená ruka na jeho hrudi a druhá pri krížoch. Toľko ho to vzrušovalo a však stále mu niečo v hlave bránilo, že je to nezmysel, že sa tento skutok hriechom nazvať dá. V tej chvíli ako sa Sebastianove prsty začali hrať s ružovučkou bradavkou Ciel zabudol na kázeň, na pravidlá. Oprel sa o Sebastiana a oddával sa slasti, ktorú mu jeho ruky dávali. Znova z jeho úst vyšiel vzdych, pre Sebastiana rajská hudba, ktorú môže počuť len on. Pretože len jemu táto hudba patrí z tých najnežnejších úst. Vysunul ruky spod korzetu a chcel si otočiť Ciela čelom.

„Opováž sa prestať! Pokračuj! Je to rozkaz!“ Vyšlo z Cielových úst. V šoku si otočil modroočka čelom a znova svoje ruky položil na jeho hebkú, svetlunkú pokožku. Jedným ťahom korzet rozviazal a v ďalšej sekunde už ležal na zemi. Sklonil sa k hebkej detskej tvári s tými najkrajšími očami na svete. Zatvoril oči a prvý krát spojil ich peri. Tak nežne, ako keby sa mal za chvíľku jeho pán rozpadnúť na márne kúsočky. Jazykom prešiel po jeho rubínovo červených perách…..

….A pomaly sa mu sním prebíjal do Cielových úst. Začal ho opatrne bozkávať. Nechcel riskovať že sa to Cielovi nebude páčiť. Nechcel aby bol koniec, chcel aby to trvalo naveky. Stále sa ho chcel dotýkať takto. Chcel ho cítiť tak blízko pri sebe ako teraz, lebo teraz to bolo iné než keď sa bežne dotýka jeho tela . Teraz cítil že Ciel ho chce tak isto ako po ňom on túžil. Ale on je len sluha, a nikdy nemôže byť o nič viac. Nemôže sa starať o city, tie ho vôbec nemajú zaujímať, tak teraz prečo?

Zrazu pocítil ako sa ako sa malý slabučký jazyk snaží prekĺznuť do jeho bezbranných úst. Poddal sa mu a rukami ho silnejšie objal okolo pásu. Cítil ako sa k nemu Ciel túlil. Už ho bozkával smelšie . Ciel , ktorý mu v jeho silnom zovretí bozky opätoval, mu dodal dosť odvahy aj nato , aby si sám sebe priznal tú najnebezpečnejšiu vetu zo všetkých – Milujem ťa Bo-chan – ……

„Sebastian…“ Zastonal do jeho úst. Túžil po tých dotykoch ako nikdy predtým. Kde prešla Sebastianova ruka tam sa vypálila značka… možno lásky… možno niečoho, čo nevedel opísať? Ale hrialo ho to všade na tele vnútri aj vonku. Ruky jeho sluhu sa zase rozbehli po jeho krehkom tele. Mapovali každé mestečko, aj keď ho poznali naspamäť. Toľko krát ho videl. Toľko krát cítil jeho pokožku. Koľko krát sa ho dotýkal, ale nie tak ako teraz, nie tak ako si to on želal. Pomalým hladením sa dostal až k Cielovému rozkroku kde sa týčila jeho pýcha. Z Cielových úst vyšiel ďalší ston. Sebastianove prsty sa obtočili okolo toho pokladu a hladili ho v pravidelnom, pomalom tempe. Stony začali byť pravidelnejšie a hlasnejšíe.

„N-nep-restávaj…“ Ledva zo seba dostal modroočko. Sebastian sa len pousmial a zvýšil tempo svojej ruky. Nič mu nerobilo lepšie ako blaho jeho pána. Znovu spojil ich peri, ale tento krát bol bozk vášnivejší, dravší.

Sebastian prešiel jazykom cez Cielové líca , až sa dotiahol k ušku. Jemne sa mu zahryzol do lalôčika . Pritom jednou rukou uspokojoval Ciela , a s druhou mu behal po tele. Odtiahol sa od uška ďalej putoval vlhkým jazykom pozdĺž lícnej kosti až sa dostal k tepne na krku. Ústami začal sať zamatovú pokožku svojho pána. Medzi červenými perami cítil ako v Cielovej tepne prúdi horúca krv. Sal stále silnejšie a prípadnú bolesť sa snažil zmierniť jazykom , ktorý jemne šteklil Ciela na pokožke. Po chvíli si Sebastian odtiahol hlavu, a putoval ústami ešte nižšie. Dalšia zastávka boli bradavky. Najprv ich dráždil jazykom. Najprv jednu , a potom druhú. Cítil ako postupne tvrdnú. Ciel len slastne vzdychal. Bolo to preňho niečo úplne nové. Sladká rozkoš mu rozpálila celé telo , jeho zmysly otupeli a sústredil sa len na Sebastianove pohyby ktoré cítil na svojom horúcom tele.

Pomaly sa posúval nižšie a nižšie po vášnivom tele, ktoré čím ďalej tým viac túžilo po ukojení. Položil Ciela na postel. Jemne ako keby bol z porcelánu a znova sa ústami prilepil na hodvábnu pokožku. Jazykom a rukami skúmal telo pod sebou a snažil sa mu dávať, čo najviac rozkoše, ktorú si žiadalo. Jeho ústa sa dostali na vyhĺbené bruško a znova kĺzali po rozhorúčenej pokožke. Po nekonečnej chvíli skúmania sa Sebastianove ústa konečne dostali na Cielovu pýchu.

„Nie… t-am…“ Zastonal a svoje prsty zaplietol do Sebastianových uhlových vlasov. Ten zatiaľ jazykom hladil okolie týčiacej sa Cielovej chvály a jednou rukou mu dráždil otvor. Jazdil prstami po medzere medzi Cielovými polkami a zdržiaval sa hlavne pri vstupe do jeho tela. Končekom prsta sa mu po chvíli podarilo dostať do tesnej Cielovej dierky. Tak moc ho to vzrušovalo. Jeho nohavice už dávno boli tesné, ale už to nevydržal a musel rozopnúť zips, ktorý ho tlačil a bránil jeho penisu sa uvoľniť. Prstom stále šmátral v modroočkovom vnútri a užíval si jeho hlboké stony, ktoré patrili len jemu.

Sebastian jazykom prešiel pozdĺž Cieolvého penisa . Jazykom sa jemne pohrával s jeho končekom, pričom prstom vnikal stále hlbšie do jeho tela.

„Pro-prosím…“ vyhodil zo seba horko-ťažko Ciel, medzi slastnými vzdychmi. Sebastian si vzal do úst Cielovu žaluď , a začal ho jemne cmúľať, pričom sa v ústach jazykom dráždil jeho konček. Modroočko vzdychalo stále prudšie, z každej časti tela ho uspokojovala rozkoš, ktorá prevládala nad jeho telom.