Kapitola 1

Žiletka pomaly zachádza ti pod kožu
nikdo jej v tom zabrániť nemôže
dievča čo sa ešte nerezalo
zistuje že to moc neboli

Žiletka made in slovakia republik
nepíta sa či si flegmatik či cholerik.
Žiletka ťa v prstoch trochu chladí
ešte kus, potom ťa uš nikto nikdy nezobudi

Žiletka je ocel, ta nevie nic o smrti
o láske a to je dosť hlúpa vec,poviem ti
Neboj sa, už sa ti to nikdy viac nestane,
ta hanba keď to nedokážeš

Žiletka ide si svojou cestou do žily.
si bláhovy, za toto zlihanie sa nestriela
Prežili to iní, přežiješ to aj ty.
premišľaj nehaj sa ovládať len pocitmi
Žiletka svoju smutnú ulohu splnila
do ruda sa voda tvojej krvi sfarbyla
Tvoj krátky život uteká z rany von
Je to nádhera! Tym jak sa na to pozerás si omamený

Žiletka ta za to všetko predsa môže
Chceš žít? Telefón v izbe ten ti pomôže
Sanitka došla skoro pomoc je uš tu
nevšímaš si tych ludi čo ti vošli do bytu

Žiletka. To slovo ty znie v tvojej pamäti
Sestrička je cela v bielom píta sa ta ako ti je
Jedina hadička teraz tu mera tvoj čas
keby si ho doviedol vrátiť čas možno by si žil odznova

Žiletka. Pomaly zabúdas čo to je
Tvoje oči naposledy spatrili steny izby
upadáš do spanku ktorý je tvoj posledný
uš nepočuješ znovy oznamujúce čas tvojej smrti