Kapitola 1

prechadzam sa sama v tme 

rozmyslam ci mam ist dalej alebo zastat

vsade kam sa pozrem vidim teba stym nic nespravim

neuvedomujem si ze sama sebe ublizujem

ze sama seba nicim

chyba mi ako sme sa zvikli sami dvaja rosravat

chyba mi to ako sme sa zvikli smiat 

ked mylim na teba neviem co si mam myliet

chcem sa stebou rospravat chcem sa stebou smiat

chcem zabudnut na slzy ale neda sa 

snazim sa mysliet na to ake by to bolo keby su veci trocha inak 

ako by bolo keby sa nestane medzi nami tak vela ako sa stalo 

snazim sa rozmyslat a najst chybu aku som spravila 

chybaju mi tvoje obiatia 

nenavidim sama seba nenavidim teba ale chcem aby bolo setko tak ako vtedy

tak ako ked sme zvikli byt za mojim cinziakom a rospravali sme sa 

hned som vedela ze sa nieco deje 

hned som si sima ze si iny ze si sa zmenil 

pamätam si dni ked sme sa zvikli blaznit ked sme sa sami zvili prechadzat na cintorine

dni ked sme sami isli na hrad a rospravali sme sa 

dni ked setko bolo perfektne 

dni ked som myslela ze konecne je setko tak ako ma byt