Kapitola 1

Prečo? Prečo sa na mňa stále tak pozerajú? Veď som im nič neurobil. Nie je nič prečo by sa na mňa mali tak pozerať. Myšlienkove pochody Naruta, ktoré trvajú už nejakú dobu. Samé otázky a žiadne odpovede. Sedí na hlavách kage a pozerá na mesiacom osvetlenú Konohu. Hoci je skoro polnoc v niektorých domoch sa ešte stále svieti. Tiež by bol rád doma. Ale čo je doma? Dom v ktorom býva? Alebo miesto kde by mal priateľov a rodinu? Prečo musí mať práve on takú smolu? Prečo mu niekto nedá aspoň jednu šancu aby ukázal že nie je nemehlo. Veď aj on je len človek. Aj on potrebuje niekoho kto by mu pomohol. Ale on ma asi smolu. Mal by sa s tým konečne zmieriť. Ale on nechce. Prečo by sa mal zmieriť s tým že je nepotrebný? Že o neho nikto nestojí? A vlastne ma pocit ako by každému iba zavadzal. Prečo mu nikto nemôže aspoň raz povedať niečo milé? Stále ma pred sebou pohľady ľudí, sú to pohľady plné nenávisti a čo ho prekvapuje aj strachu. Ale prečo ho tak nenávidia, a prečo sa ho boja? On by im nikdy neublížil, veď by to ani nedokázal, to že je nemožný a nedokáže nič si už priznal. Na akadémii bol vždy najhorší, skúšky urobil až na 5krát. Dokonca aj jeho vlastný tým na neho pozerá ako na démona. A prečo? To sám netuší.

Pomaly priloží kunaj k svojmu zápästiu.

Nič ho tu nedrží. Bez neho bude všetkých lepšie.

Pritlačí a silno potiahne. Z rany sa začne valiť karmínova životodárna tekutina. Tupo dopadne na kolená a pomaly zatvára oči. Chce len jedno, aby všetci boli spokojný. Na ňom nezáleží. Upadá do bezvedomia a jeho myšlienky patria celej Konohe. Nemá dôvod ich nenávidieť, hoci ho prinútili k takému to kroku. Dúfa len že ho aspoň časom prestanú nenávidieť. Nič iné pre neho už nie je dôležité.