Kapitola 1

            Bol to taký maličký svet, ktorý skladal ako puzzle. Dával ho dokopy s takou precíznosťou, že jedného dňa, by sa bol schopný v tej gule z malých dielikov ubytovať. Bolo to ako postaviť mega Eifelovu vežu, ktorá by siahala až na Mars. Proste dokonalosť sama. A tam by povyberal zo Zeme ľudí a nasťahoval ich na jednotlivé poschodia. Ah, ako miloval ľudí, pretože dokázali urobiť pre neho dokonalé divadlo bez scenára a akejkoľvek prípravy. Ničím okukané, i keď občas vnesené klišé sa tam našlo. Hlavné však bolo to, že jeho chorá myseľ, si zmyslela zo dňa na deň, že sa stane úžasným a všetci ho budú milovať len preto, aký je proste ukecaný, užvatlaný, vychytralí a niekto po ňom ide. Že serie ľudí ako somár zaseknutý v potoku, ktorý sa nechce pohnúť ani za boha živého.

A keď bude celé Ikebukuro konečne vedieť, že on je ten veľký, ktorého všetci milujú a zároveň i nenávidia, bude tak slávny a dokonalý, že vlastne bude mať len rešpekt.

Začal sa smiať. Znova jeden zo záchvatov senility, pomyslel si brunet sediaci v kresle, pohadzujúc si kockami.

            „Izaya…“ riekol unudene, div ho netrafil kockou do hlavy.

            „…nande?“ usmial sa ako slniečko na hnoji. „…o chvíľu bude všetko dokonalé, môj drahý Watson.“

Z kresla sa ozval hlboký povzdych, ktorý by bol vo fantasy filme schopný ničiť steny.

            „…no, neviem ako ty, Sharlock, ale ja idem do reality, kde meno Orihara, znamená akurát tak O a r  ostatné písmenká.“ Postavil sa a zamieril k dverám.

            „Ešte nie je dokonané!“ začal si poskakovať.

            „Hm… spravíš pre mňa niečo Ai?“

Brunet si znova povzdych. On sa ho strašne snaží vyprovokovať aby po ňom niečo hodil. Vzdal to. Keď zistil, že má Izaya zjavne poruchu pamäti a nechce si pamätať mená, tak to vzdal.

            „…čo chceš?“           

            „…potrebujem niečo doručiť… nie je to nič veľké.“

            „Pozri Izzy…“ keď je človek dlho napádaný a bombardovaný, prestane hádzať po druhých chleba a vytiahne kanón. Väčšie delo než má ktokoľvek iný.

            „…ja sa na tvoje hlavy, v stave hniloby vyseriem. Doručuj si ich sám.“

            „Toto je niečo iný drahý Watson!“

            „Ani kýchací prášok!“ vystrel voči nemu dôležito prst.

            „…nebola to sranda?“ nahol sa k brunetovi s pôvodným menom Kai. Smial a smial a jemu to pripadalo, akoby sa už bol smial celé milénium. Hľadel a hlava sa mu kývala hore dole, hore dole, ako Izaya naskakoval radostne. Keď si uvedomil, akého idiota zo seba robí, založil ruku v bok a do úst si vopchal cigaretu.

            „Úchyl…“ riekol s pohľadom tmavo zelenej farby kamsi do blba Izayovho bytu.

            „…no tak Ai-chan.“

            „…si debil.“ Riekol Kai celkom pokojne, i keď mal chuť s ním preraziť všetky okná v Japonsku.

            „Len pár ďalších fotiek.“

            „Ty si tu špiceľ a ja ti mám špicľovať. Choď do školy Izzy.“ Už sa naštvane drtiac zubami filter, ktorý skoro prehrýzol, chytil kľučky, keď ho objali okolo hrude dve rúčky. Telo sa na neho prisalo a hlávka s úsmevom spočinula na Kaiovom chrbte.

            „Ai-chaaan… ty si jediný na svete.“

            „…koho nevieš naštvať…“

            „Ai-chan…“ Kai otvorí dvere, „…zabudni.“ Izaya nalepený na jeho chrbte sa nesie spoločne s ním. Jeho nohy sa div nešúchajú po zemi. Ako veľká natiahnutá pijavica. Odhodlaný funiaci výraz Kaia hovorí jasne: ani za boha nie Izaya Orihara! 

A takto robí mohutné kroky po celej chodbe, funiac sťa býk. S výrazom, že už v živote nevlezie do kríkov v Japonsku. Do žiadneho z nich ani takého v záhradkárstve. Ľudia by nevedeli čo všetko sa v tak obyčajných kríkoch vyskytuje. Besné vačice. Agresívne veveričky alebo mraveniská. Dokonca i niečo čo ešte nepomenoval a nejako sa radšej s tým nechce zaoberať.

Keď sa dostal k výťahu, zistil nasledovné; Izaya mu zadrichmal na chrbte. Chcel plakať, pretože si uvedomil, že jeho schránka je asi chabá, keď nedokáže odniesť vrecko peria na chrbte. A tretia vec bola taká, že buď kráčal už hodinu, alebo Izaya je malé decko, čo potrebuje pohojdať na rúčkach aby zaspinkalo.

Teraz by sa ho prakticky mohol zbaviť. Hodiť ho z poschodia, alebo zo schodov. Zacviknúť ho do dverí od výťahu a.

            „…nad čím premýšľate drahý Watson?“

Alebo mu zašiť ústa prípadne.

            „…pusť ma.“

            „Ani nápad, pokiaľ nepovieš áno.“

            „Nepoviem.“

            „Nyaaaa.“ Mňaukne mu do uška rozkošne a vydriape sa mu vyššie na chrbát, na čo ho oblapí nohami i rukami. Na tej tvári sa objaví veľký, spokojný úsmev. Toto mu bol čert dlžný. Ten čert musí byť strašne šťastný teraz. Sleduje jeho biedny osud vo veľkom variacom kotly, kde raz tiež skončí.

            „Chcem len zopár fotiek Ai-chan.“

            „…ak sa to raz dozvie, tak zničí s tebou celé Ikebukuro.“

            „To nechaj na mňa Watson.“

            „Počuj Sherlock…“ už by mohol vstúpiť i do toho výťahu. Dvierka, ktoré sa sami otvárajú mu zaštipujú nohu. Ešte hodinu a odseknú ju.

            „…aby sa ti to nevypomstilo.“

            „Ah, to by som sa nesmel volať Sharlock Holmes!“

Kai si opäť ťažko povzdychol a vkročil i s tým vreckom na chrbte do výťahu.

            „Až na to, že sa voláš Orihara Izaya.“ Dvere sa zatvorili a Kai si uvedomil, že ho mal zrejem vyložiť.

~*~

Ťahajúc do seba nikotín hľadel pred seba. Izaya si popri ňom hopkal ako veľkonočný králiček s úsmevom na perách.

„Premýšľal si niekedy, prečo Sharlock Holms a Dr. Watson sú tak skvelý tím?“

Kai mal túžbu povedať niečo sprosté, ale odolal a radšej s chlipným úsmevom stočil hlavu k vitrínam, ktoré lákali na základe svadobných oblekov a šiat k sebe. Za túto službičku si niečo od Izayi vypýta. Dúfa, že ho to bude hodne hodne moc bolieť, inak si to neodpustí. Ešte väčší úsmev sa mu rozhostí na tvári.

            „…ah ja ťa mám tak rád Ai-chan.“ Rozosmeje sa vzhľadom na okolnosti, ktoré Izaya okamžite vstrebal do svojho mozočku. „…myslieť na také neslušné veci…“

Raz sa tým hopkaním potkne. A rozmláti si hlavu. No a potom sa postará o to, aby nikto tú hlavu nevzal a neprišil k nejakému telu. Horšie než originál Izaya Orihara je snáď len, zmätený, zdegenerovaný, so stratou pamäti, vláčiaci sa psychopat po uliciach Ikebukura.

            „Prečo vlastne ideš so mnou?“

            „Chcem vedieť, čo robí.“ Založil rúčky za chrbát a kukol k hodinám pripevneným k jednej z pouličných lámp. Pol dvanástej. To sa bude jeho Shizu-chan flákať iste po meste a fajčiť stú škatuľku cigariet s očami na stopkách keby náhodou zočil čiernovlasého, vyškierajúceho sa nímanda, čo má byť on. Ah, jeho Shizu-chan. Zamrká s povzdychom.

            „…podrobnosti vedieť nechcem i toto mi stačí.“ Riekne na srdcervúci povzdych            Kai a odhodí nedofajčenú cigaretu.

            „Ah, tam je… už asi smeruje domov.“ Také nábožné pohľady čo hádže no nie…. to nemyslí vážne. Nikdy to nechcel zažiť takto priamo na vlastnej koži. Len ostal stáť, keď sa vytvorila tá víchrica, ktorá mu vhnala do očí vlasy. Okolo neho preletela šupka z banánu a akási plechovka. Ostatok letel smer Izaya, ktorý pobavene uskočil. V detstve musel skákať panáka.

            „Ah Shizu-chan, ako sa to len správaš?“ pokrútil hlavou Izaya a založil ruky do vreciek.

            „…Izaya!“ ozvalo sa hromovo, ako predzvesť búrky. Blondiak si to mieril k ním ako samec, pripravený na párenie, ktorého vyrušil drzí šimpanz. To jest v tomto prípade Izaya. Ruky doširoka rozpažené, funiac a pomaly už ani neartikulujúc si to mieril k tomu titnítku. Ah už chápe pripomínal mu King Konga. Tak ak sa ocitnú na vrchole Tokyjskej veže, nebude sa čudovať. Myslí, no… proste má taký pocit, že Izaya bude v siedmom nebi.

            „Miláčik, nerozčuľuj sa toľko. Budeš mať nepekné vrásky, a budú ti vypadávať vlásky.“

A je to tu zase… už sa naháňajú ako malé deti.

            „To sa mu bude diať pokiaľ ho budeš sekírovať.“ Riekne si Kai. Vytiahne foťák a čosi si tam začne nastavovať. Tak. teraz vyhľadať dobrý úkryt odkiaľ uvidí Shizuovi do izby. Že on pôjde za toto do pekla!

~*~

            Sediac na streche už hodinu, čaká, kým sa objaví Shizuo doma. Čo tam ten Orihara s ním robí? Len dúfa, že sa ešte doteraz nenaháňajú, inak si zvýši plat a pripočíta si k tomu prémie. Čo znamená… vytiahne kalkulačku a začne do nej ťukať ukazováčikom, keď mu začne vibrovať mobil vo vrecku. Zamrká pred sebou a vytiahne mobil. A však to, čo si priloží k uchu je kalkulačka. Pri hlave sa mu objaví malá kvapka. Už je prepracovaný. Položí kalkulačku na zem a prijme hovor.

            „Moshi moshi…“

            „Naaaaaa….Ai-chaaaaan…“ kým sa ten chlap vyjadrí, budú na oblakoch bývať rosničky. To jeho naťahovanie slov, ktoré by mal riecť rýchlo a polopaticky, je otravné a Izaya to všetko robí naschvál. Ale on má kopec času. Priloží si ďalekohľad k očkám a kukne do bytu Shizua, kde sa akurát rozsvieti.

            „Už prišiel Ai-chan?“

„hmm…“ riekne mu na to. Odloží ďalekohľad a pripraví si fotoaparát.

            „Nééé…Ai-chan… toto bude majstrovské dielo… bude to ako… ako… ako veľká sexy koláž pre ňuňu Izayu…“

Kai odloží mobil na zem a nechá nech sa Izaya vyspovedá zo svojej bujnej fantázie. I keď, on vie, že si tú koláž urobí. By sa nedivil, keby si tými fotkami vytapetoval byt.

Z papierového vreca vytiahne burger a začne sa kŕmiť, pri čom drží foťák rukou a stláča gombík ako najatý. Sadne si na zem a pridrží si burger v zuboch. Oboma rukami uchopí fotoaparát značky nikon a stlačí zoom. Čosi si pre seba zabrble s plnými ústami, zatiaľ čo v jeho okolí sa rozlieha Izayove vyznanie, ako nejaká tajná správa od ufóncov. Keď sa mu konečne podarí zaostriť, vypadne mu burger z úst a ostane tam čumieť, div mu nekvapne slinka na zem. Znova začne stláčať gombík ako najatý. Pritiahne sa bližšie. V hľadáčiku sa objaví Shizuo úplne nahý.

            „Čo tam vidíš? Ai-chaaan.“

„…jebem veveričky.“ Riekne. V mobile, ležiacom na zemi sa ozve smiech.

            „Nechám ťa pracovať Ai-chan.“ Koniec hovoru.

            Nasledovné veci, ktoré Kai videl, boli niečo ako zakódovaný program od rodičov. Dieťa potom na internete surfovalo a zháňalo heslo na tento program. Ale bol tak silne privátny, že keby sa teraz niekto postavil vedľa neho na strechu, tak ho z nej zhodí. V rýchlosti vymení film a opäť zaostrí. Do čerta! Je v sprche. Povzdychne si a pohliadne na svoju večeru váľajúcu sa na zemi. Mravce v nej. On to vedel. Je prekliaty. Hlava mu klesne s hlbokým povzdychom.  Keby sa tak mohol dostať bližšie. Trebárs sa hrať na nejakého údržbára alebo inštalatéra. Psychopaticky sa zasmeje a začne baliť. Nie je stalkerom len pre potešenie druhých nie? jeho výplata býva nezvyčajná. Málokedy pýta peniaze. Je proste náročný.  Začne vybaľovať pušku. Nastaví si stojan, hľadáčik, vzdialenosť a kukne si ďalekohľadom zabudovanom v puške do okna Shizua. Už vyšiel zo sprchy. Len v uteráku. Však on mu ukáže. Priloží ruku na spúšť a vystrelí. Guľa vrazí do hrubého skla, ktoré prestrelí a ostane v ňom diera. Narazí do steny. Následne sleduje ako Shizuo chytí svoju posteľ a vyhodí ju von oknom. Kai sa odtiahne od zbrane a začne sa smiať takým spôsobom že je to počuť na celej ulici. Vezme foťák. Aspoň bude mať lepšie obrysy bez toho skla.

~*~

Ulicou sa už nesie asi stí krát to isté meno. Netreba ho ani opisovať, pretože sa už vyskytlo toľko krát, že človeku o chvíľu z neho preskočí. Blondiak hodí po nemenovanom kontajner a za ním i bicykel. Za bicyklom dopravnú značku, a za ňou polovicu stánku s hot dogmi. Kai zamrká s cigaretou v ruke a pohliadne na párku ktorá sa objavila na hlave okolo idúcej paničky, ktorá začne vrieskať. V Ikebukuru by pokojne mohol vypracovať psychologický profil.

No nič, pôjde domov, a nechá tých dvoch o samote. Izayovi predal fotky a on teraz ide spriadať svoje zákerné a zároveň potešujúce plány.

            „Oi! Shizu-chan… nebuď stále tak naštvaný, odpadneš.“ Vyškierajúci sa Izaya uhne rane a dopadne na obrubník.

            „…uberá to tvojej kráse ó Shizu-chaaan.“

            „Izaya! Ty mrcha!“

            „Oi!“ uhne sa letiacej puklici. Ani nevie odkiaľ ju vzal. Ale to sa čudovať nebude. Ono Shizuo o chvíľu vytiahne z pekla i nejaké kotle a začne ich po ňom hádzať.

            „Vieš, že mám pre teba prekva….“ tmavé očká šokovane zamrkajú. Čo to? Shizu-chan sa oprel o stenu a vložil si cigaretu do úst.

            „…to je všetko čo dokážeš Shi-chan? Už si sa unavil?“ uškrnie sa.

Ešte viac skrátenie jeho mena. V očkách sa objavia cievky, ktoré div nezačnú praskať. On má svoje meno! Má ho rád! A Orihara je jedna odporná suka! Nenávidí ho viac, než kedy niekto dokáže niečo nenávidieť. To on je stelesnenie hriechu nenávisti. Oh bože ako by ho najradšej rozobral ako panáčika z lega a potom po ňom poskákal a roztavil ho a zlial z neho vybrátor.

            „Nad čím premýšľaš Shizu-chan… zase tu máš tú žilku.“ Izaya vzal zo zeme vetvičku a ťukol jej koncom do žilky vyskočenej na Shizouvom čele.

            „IZAYA! JA ŤA ROZTRHNEM AKO ŽABU!“

            „OI!“ rozosmeje sa tmavovlásko a rozbehne sa preč.

Koniec koncov, bolo to milé ako sa snažil Shizuo ovládnuť. Ale asi málo dostačujúce. Chcelo to trpezlivosť a dávku energie, ktorej mal Shizuo viac ako ktokoľvek iný. problém bol v tom, že bol výbušný a Izaya bol plamienok, ktorý zapálil ten krátky knôtik od dynamitu.

~*~

            „Aaaah…“ spokojne s veľkým úsmevom sa hodil do svojej veľkej a mäkučkej postieľky obsypanej fotkami. Vzal jednu z nich a úsmev mu mierne opadol. To telo, tak vyzývavé a vypracované. Škoda že to nie je vidno do detailov. Pamätá si, keď za Shizuom šiel Kai ako umelecký fotograf. Na hlave mal baret a v ústach cigaretu. Priniesol si hraný francúzsky prízvuk zo starých filmov a chcel Shizu-chana odfotiť nahého do reklamy na nejakú kolínsku. Vtedy sa Shizuo smial tak nahlas, až to bolo počuť z ôsmeho poschodia dole na ulicu. Následne len buchot, treskot a Kai, ktorý sa zachránil vďaka blesku na fotoaparáte, ktorým Shizua oslepil. To nevyšlo. Ale bol to pekný plán. Len keby si vymyslel niečo pravdepodobnejšie.

Ale to telo. Lepšie než tony sushi a iných rýb. Priložil si fotku na pery. Mal chuť to telo zbozkávať. A nie sa stále hrať len s fotkami akoby bol nejaký maniak. Raz si tu Shizu-chana dotiahne. Ak bude potreba tak ho i priviaže a skutočne ho zbozkáva.

            „Aaaah.“ Znova si povzdychne. Keby aspoň nebol tak rajcujúci. Rúčkou si zájde na bruško pod tričko. Má hlad. To by chcelo konečne zájsť za Simonom. No nič to. Rúčka zíde ešte nižšie pod lem spodného prádla, v ktorom sa váľa. Obkresľuje dokonale jeho zadok i to, čo sa vzdorovito postavilo pod látkou.

            „Shi-chan…“ položí si fotku na hruď a zatvorí oči. To slastné precitnutie v jeho telíčku až ruka začne uspokojovať vzrušený úd s predstavou blondiaka pred očami.

            Prekríži nohy do tureckého sedu. S úsmevom pozoruje všetky tie fotky, ktorými obsypal posteľ. Je posadnutý. Zasmeje sa a zdvihne hovor na mobile, ktorý mu začal vyzváňať.

            „Moshiiiii mooooshiiii…“ zaspieva blažene do telefónu Kaiovi.

            „Je na čase zaplatiť… Izzy-chan.“

Mal vedieť, že ten tón nebol tak celkom po peniazoch chtivý. Musel však uznať, že Kai odviedol moc dobrú prácu. Len mohol do čerta tušiť, že nebude chcieť peniaze! Mohol to tušiť!

~*~

           Nevedel príliš identifikovať ten výraz v Kaiovej tvári. Ale mal pekný nos, to sa mu muselo nechať. Závidel mu ten nos, pretože bol taký stavaný presne na to, aby mu hovorili, že má roztomilý nos. Izaya sa chytil za svoj nos a priskackal ku Kaiovi, ktorý držal v rukách za chrbtom tašku zo zlatým emblémom.

            „Ty pre mňa niečo máš? Ai-chan?“

            „Hai, mám. Bude sa ti to páčiť. Vyberal som to dlho.“

            „No teda. A ja že budem dnes platiť ja tebe.“

            „To budeš.“

            Do čerta! Mal vedieť, že bude chcieť niečo iné ako peniaze! Prečo niekto ako je on, musel naletieť niekomu ako je Kai, i keď si bol istý, že v tom bude háčik, pretože Kai makal pre neho ako blázon a za peniaze mu to zrejme nestálo.

            „Môžeme ísť k tebe?“ opýtal sa Kai, keď Izaya pretáčal v ruke balíček so sushi.

            „Jasné.“

~*~

            Prvý dojem bol niečo ako; dobrý vtip. Druhý dojem, bolo zhrozenie. Tretí dojem bol agresívny a štvrtý dojem zúfalý. Piaty dojem skoro začal plakať a smiať sa naraz.

            „Pekná látka.“ Zhodnotil nakoniec po dlhom vnútornom boji nevypichnúť Kaiovi oko paličkou. Prstíky prešli po jemnej látke čipky, ktorá lemovala spodok saténových, bielych, svadobných šiat.

            „Vedel som, že sa ti bude páčiť.“ Zhodnotil svoje výber Kai.

            „Tak šupky šupky.“ Izaya si od neho odstúpil. „nečakáš vážne, že si to…“

            „Oblečieš? Hai! Čakám! To je moja pláca.“ Zasmeje sa a vytasí foťák.

            „Žiadne fotky!“ ukáže na neho prstom. Kai posmutnie. Padnú mu kútiky pier a zvesí ruku s foťákom.

            „To budem musieť za Shizu-chanom…“ povzdychne si.

            „…mate!“ zvolá na neho, keď sa plýži k dverám so zvesenými ramenami.

            „Fajn… ale nikomu to neukážeš.“

            „hai!“ usmeje sa ako slniečko. Striedanie nálad, ako počasie. Oh toto bude zlatý klinec jeho stalkerovskej vlády.

            „Šupky bežkaj…“ natisne Izayovi do rúk svadobné šaty a odtlačí ho do kúpenľne.

            „Aby to bolo ako prekvapenie.“

Izaya ostane stáť v kúpeľni sledujúc svoje ruky, ktoré držia tú bielu látku, ktorá páchne obchodom. Čo to do hája robí? Oblieka si svadobné šaty? Prečo ho proste neodstrelí? No tak ako… vrahom nie je. Je síce slizký, drzý, a podradný ale nie je vrah.

Nohou odsunul k stene topánky. Na zem padli nohavice. Potom i bunda a tričko. Mal pocit, akoby šiel robiť šaša.  Možno sa i zasmejú. Musí to brať športovo nie? no tak… je to len Kai a on mu verí, tak čo. Vlastne on neverí nikomu, tak čo vlastne teraz ako robí…? pristihne sa pri tom ako si do šiat navlieka nohy a vyťahuje ich vyššie. Jedno ramienko, druhé a prsty zapínajú zips. Ah ten pocit jemnosti a voľnosti. Chcel to proste vyskúšať. Nahovára si. Dôjde pred stenové zrkadlo a začne sa pred ním vykrúcať sám sebe. Nahodí úsmev a desiatky póz.

            „Si fešák Izaya…“ prehrabne si rukou vlasy. Len mu čosi chýba. Natiahne ruky k lemu šiat, kde mali byť pôvodne nejaké tie prsia. A čo to vypchať. Zbláznil sa. Načisto a z čista jasna. Odmotá toaletný papier a začne sa vypchávať.

            „Kočka! Šmrncovné.“ Žmurkne na seba.

            „Som magor… totálny.“ Rozosmeje sa.

Dvere sa s pomalým efektom otvoria. Najprv vykukne hlávka a potom ostatok. Kai sediaci na posteli a kŕmiac sa akýmsi praclíkmi čo našiel, začne tlieskať až mu vypadne vrecko z ruky. Na toto bol vždy grambľavý, čo sa týkalo jedla.

            „Sugooooi!“ povzdychne si s prímesou blízkeho orgazmu. Vezme foťák a začne nastavovať.

            „Cítim sa ako princezná.“ Vezme látku sukne ktorú pozdvihne a začne sa otáčať. Šaty sa nadvihnú a vytvoria okolo neho prstenec. Tá čipka a suknice sa vzdúvajú akoby mal Izaya čo chvíľu vzlietnuť.

            „Tak…“ Kai keby mohol začne kričať aký je dokonalý. Ako sa mu plány daria a jeho foťák zapĺňajú fotky Izayi vo svadobných šatách. Pre boha živého! Izaya vo svadobných šatách! Nemožné. A ako mu pózuje. On má z toho prču. On má skutočne z toho jednu veľkú prču. Musí mu skutočne dôverovať, i keď sa tvári, že neverí ani svojmu nosu.

            „Skvelé!“ Izaya nastaví rameno a zamrká. Ramienko skĺzne dole.

            „Dostanem z teba orgazmus.“

            „Aaaaah… Ai-chan.“ Znova chytí tie šatočky ako malé dievčatko a začne cupkať po izbe.

            „…Shizu-chan mi tu už len chýba a mohli by sme sa vziať.“

Žiadne prekvapenie, že mu to udrelo už na mozog.

            „To sa dá zariadiť.“ Zašomre si Kai popod nos a spraví ďalšiu fotku.

Mal to do čerta vedieť, že Kai neberie normálnu mzdu!!!