Kapitola I

Celý život som si myslel, že držať niekoho v náručí znamená chovať k nemu lásku a všetky tie príjemné city. Bol som tým presvedčený…

   Stúlil som sa v posteli viac k sebe. Objal som vankúš a nechal perinu samovoľne padnúť dole z môjho tela na zem. V podstate som ani nevedel, čo sa deje okolo mňa. Potom čo Mookyul vyšiel z postele a s ním i perina ktorá ma zahrievala. Stiahol ju nechtiac dole a ona prepadla z môjho tela.  Žiadne teplo náruče, žiadne umelé teplo periny. Tak či tak, som zvyknutý nie? Zaspať takto bude hračka. Zaspím kým príde Mookyul… zaspím kým príde ten pocit prázdna vo mne… proste zaspím…

„Hmm… Foxymu je zimka…“ ucítil som v polospánku horúcu hruď ktorá sa pritisla na môj nahý chrbát. To teplo ktoré ma zalialo by som pripísal tisícom hrnčekom horúcej čokolády na Sibíri. Dialo sa mi to len vtedy, keď sa Mookyul ku mne privinul. Keď ma objal a skryl do svojej náruče. Čisto bez otázok. Nepýtal si nič naspäť. Len ma objímal. Dával mi niečo a robilo mu to radosť.

Usmial som sa konečne som sa prepadol do spánku.

Takže, Mookyul cítil lásku, keď ma držal, že áno?

Hovorí, že áno… že ma miluje.

         „Baby fox…“ pošmykol som sa na jeho košeli keď som prechádzal do kúpeľne. Skoro ma vystrelo. Za mnou som ucítil jeho pevné a silné ruky ktoré ma zachytili, „dávaj pozor kam kráčaš, lebo si zlomíš labku.“

Vydýchol som si a zdvihol jeho košeľu zo zeme „Aby v tom bolo jasné… je to tvoja  košeľa čo sa váľa po zemi a ostatné veci čo sa váľajú po zemi.“ natiahol som ruku po kľučke, ale uviazol som. Nedočiahol som prstíkmi na kľučku. Držal ma tak pevne že som sa mohol akurát tak metať v jeho náručí.  „Boss, koľko krát som ti povedal, že ráno nie! Nie nie nie nie nie nie!!“ div som nezačal kričať a metať sa mu v náručí.

„To svoju líštičku nemôžem ani držať v náručí?“

Upokojil som sa a uvoľnil svoje telo. Držať ma v náručí. Lenže z toho vzíde vždy niečo viac než to, že ma budeš držať v náručí Mookyul. Vždy. Je to predsa ten… Boss.

„Dnes samozrejme, nebudeš dlho v škole, že?“ usmial sa mi do ucha. Cítil som jeho dych ako sa rozpadá na mojej koži. Po pravde, som v živote nič príjemnejšie necítil, než jeho prítomnosť. Bojím sa to povedať. Bojím sa uznať všetko plnou mierou. Všetko čo mi dáva. Bojím sa, že až to prijmem a skutočne si uvedomím, že ho milujem, niečo sa pokazí a vzápätí opäť všetko stratím.

V láske neexistuje záruka.

Ale neustále sa báť a zúfať si, tiež nie je výhra.

Človek akým je Mookyul, to nerobí. Pretože on je silný, pretože on to dokáže.

Boss…

„Nie, prídem rovno domov.“ Usmial som sa a využil situácie keď jeho zovretie povolilo. Chňapol som po kľučke a vykrútil sa od neho. „A čo spoločná sprcha baby foxy…“ skoro som mu zavrzol ruku do dverí a dal mu nimi do hlavy. Zamkol som a začal sa vyzliekať. Fakt posledné čo potrebujem je jeho prepadovka v sprche. Moje telo si užilo toho v noci viac než dosť.

Mookyul nie je ako ostatní chlapi a milenci. Mookyul je zviera. Beštia ktorá sa nezastaví pokiaľ si svoje nevezme a pokiaľ vládze. Potom možno, keď už z vás nebude mať čo vyťažiť tak sa zastaví a zľutuje sa. ako keď lev morduje chúďa zebru za hrdlo i keď už chúďa nevládze.

Áno dvakrát som použil chúďa zebra – chúďa Ewon. Chudáčik som. Možno by som mal začať radšej robiť všetko možné aby som nemal čas.

To je tak neskutočne… boľavé keď ide niečo tak hrubé do vás a nie je to príliš nežné.

     „Foxy… kravata…“ zapol si gombíky na rukávoch od košele. Vzal som z opierky kresla šedú kravatu s jemným čiernym vzorom šikmých pásikov. Podišiel som k Mookyulovi a zdvihol mu golier na košeli. Kravatu som pretiahol pod a začal som viazať uzol. Zatiahol som ju tak aby sa mi neudusil a napravil golier. Pohladil som ho po hrudi s úsmevom. Vždy vyzerá tak elegantne. Tak očarujúco i keby si na hlavu dal hrniec a obliekol sa do vreca na zemiaky. Vyžaruje to z neho.

„Ale ale…“ pritiahol si ma k sebe za pás, „baby sa mi zasnívalo, že?“ ucítil som jeho ruky pod tričkom. Prsty sa jemne zatískali do mojej kože na bokoch. Pritisol si ma k hrudi. Jednou rukou vyšiel hore po boku na chrbát. Prstami zašiel do mojich vlasov a pritisol si moju hlavu k hrudi. „V poslednej dobe si nejaký zamyslený Foxy.“

Takže to vie.

Vie o mojom váhaní.

Vie o všetkom.

VIE!

„Vždy premýšľaš nad takými zbytočnosťami. Prečo sa trápiš nad takými vecami hm? Ak niečo potrebuješ tak mi to povedz. Dám ti všetko.“

Všetko… už mi dal všetko. Len by som potreboval ešte čosi. Jednu maličkosť… neviem ako to nazvať. Je ku mne milý, pohladí ma, opýta sa čo sa stalo… je nežný v podstate. Ale ja… problém je vo mne.

Ja som ten tŕň vo vlastnom oku.

Nedokážem nebyť ako lata v jeho náručí.

„Zaveziem ťa do školy.“ otvoril som doširoka oči. Zaviesť ma do školy? Ah bože… to bude nekonečné lúčenie.

„Dobre.“ Usmial som sa. Nechcelo sa mi od neho odtiahnuť. Chcel som v jeho náruči stráviť večnosť. Oddať sa do nej. Nech ma drží a chráni pred všetkým a každým. V tom teple a bezpečí pred chladom a búrkou. Pred zlými pohľadmi.

Toto by som mu nikdy nepovedal.

Pretože moje ústa nevedia o tom. Nevedia o ničom.

„Foxy foxy…“ povzdychol si do mojich vlasov. Cítil som v nich jeho dych. I to vyčarovalo na mojej tvári úsmev ktorý nevidel. „ty ma vážne musíš zbožňovať takto sa na mňa tisnúť a objímať ma.“

Až teraz som si uvedomil, že ho pevne objímam okolo pásu pritisnutý na jeho tele. Vďaka bohu, že som necítil aj iné veci. Chvála bohu sa nevzrušil.

Chvála bohu!

„Len sa rýchlo oblečiem.“ Odtiahol som sa od neho a vošiel do spálne. „To nedostanem ani bozk?“ zašomral za mnou. Cítil som ako sa mi otočil chrbtom a obliekol si sako. Neznášal to. Tak dlho ako si pamätám… všetky tieto formálne veci. A predsa v nich vyzerá tak neuveriteľne sexy. Na odpadnutie. Dokonalo.

Usmial som sa a obliekol som si košeľu. Na nohy natiahol nohavice a ponožky v chodu do obývačky. Obul som si tenisky, keď sa ku mne zohol zozadu ako som sedel na pohovke. „Foxy krásne vonia.“ Pobozkal ma do vlasov. Usmial som sa a zašnuroval.

         „Nie je ti zima?“ opýtal sa ma v aute a pridal na klimatizácii. Drkotal som zubami ako chorý pes na studenej kamenej dlážke. Vonku mrzlo a snežilo a ja som si obliekol tričko a na to kabát. Prečo mi niekto nepovedal, že von je mínus  päť a sneží? „Foxy… ty si načisto zamilovaný keď zabudneš aké počasie je von už pol mesiaca.“

Mal som chuť sa zahrabať pod poťahy auta. Niekde sa tam už zmestím. Otvoril som priehradku a nakukol zo zvedavosti dovnútra. Rukavice. Očká mi zažiarlili a okamžite som si ich natiahol na ruky. Dúchol som do dlaní a znova sa stúlil. Ten kabát bola moja jediná zbraň voči chladu.

„Otočím to na kruháči a pôjdeš sa obliecť.“

„Nestihnem školu! Neotáčaj to. Booss no tak… prosím.“ zašomral som a otočil som na neho hlavu. Snažil som sa aby  moje oči zapracovali na svojej technike obmäkči šéfa. Povzdychol si a prešiel kruhovým objazdom až na cestu a zastavil pri škole. „Počkaj.“ Rozopol si sako a vyzliekol si vlnenú vestu ktorú mal na košeli.

„To nemusíš, v škole už bude teplo a…“ akoby ma počúval. Cez moje protesty mi pretiahol cez hlavu krk vesty a navliekol mi do otvorov ruky. Pripadal som si ako bábika na obliekanie v rukách… no čo budem nadávať. Bol nežný. Usmial som sa a pobozkal ho na líce. „ďakujem.“ Vrátil mi úsmev a počkal kým si oblečiem kabát a vystúpim. Zabuchol som dvere a rozišiel sa do školy. Stále som cítil jeho pohľad na sebe. Neodišiel pokiaľ som nebol v budove.

         Pripadal som si ako v nejakom zlom sne. Nemohol som sa sústrediť. Vypadávali mi všetky myšlienky. Čokoľvek sa na prednáške povedalo, znelo ako blábotanie alebo šuchotanie. Hnusná ozvena v mojej hlave ktorá sa premenila na úplne iné slova.

Skrátka to prestávalo dávať zmysel tu sedieť a snažiť sa niečo pochopiť. Pochytiť do hlavy. Omlátil by som si ju o stôl keby to šlo. Keby to nerobilo veľký hluk.

„Ewon.“ Prisadol si ku mne nejaký mladík. Ani som ho nepoznal nie ešte aby som vedel prečo on pozná mňa. „Som Jooschol.“          

„Aha… teší ma.“ Usmial som sa a vsunul ruku do tej jeho vystretej. Vyzeral byť milý. Teda niežeby som súdil ľudí podľa výzoru, ale ten jeho vyzeral milo. Hnedé vlasy po ramená a ten pohľad. To je ono. To ma na ňom zaujalo. Pohľad slabo hnedých očí. „Počuj, Ewon. Hovoria, že ty máš všetky poznámky vždy a ja… no nejako som nastúpil neskôr, pretože som mal vážnu chorobu a ležal som v nemocnici. Myslíš, že by si mi požičal poznámky?“

Zamrkal som a zamyslel sa. požičať poznámky. To znamená stretnúť sa s Jooscholom a odísť z domu. Čo znamená, že nebude možné, aspoň nie tak ako si samozrejme predstavujem ja, pretože Mookyul… no, ak to prežijem. „Samozrejme, prečo nie..“ zasmial som sa a asi to znelo debilnejšie než som chcel.

„Dám ti moje číslo a zavolaj mi…“ ah bože prečo som to povedal. Prečo som to sakra…! moja ruka začala písať číslo na kraj papieru. Som normálny alebo už ani neviem čo robím?

Potrebujem voľno…

Potrebujem oddych

Potrebujem Mookyulovu náruč.

Bože v nej myslím len na to, prečo mu nedokážem dávať lásku tak ako on mne.

A to nikomu neškodí. Len mne.

         Domov som utekal. Šialene som utekal cez tú zimu. Cítil som studený vzduch v pľúcach. Všade ma mrazilo. Asi v polovici cesty som myslel, že umriem. Tak neskutočne som dychčal a zabíjal sa na ľade. Lenže som to potreboval. Potreboval som si privodiť vari horúčku aby som prestal myslieť. Mookyul hovoril, že myslím na zbytočnosti. Asi to tak bude.

„Ewon!“ začul som za sebou jeho hlas. Otočil som sa za ním a roztiahol sa na ľade skoro do šnúry. Potom som prepadol a skončil na zadku nie príliš pohodlne.

„Foxy čo to stváraš hm?“ sklonil sa ku mne Mookyul a podal mi ruku. Videl som na ňom ako sa chce smiať. Videl som ho v chibi forme s diabolským chvostíkom ako sa chichoce a spriada plány. Nikdy neviem na čo presne myslí. Samozrejme ak sa to netýka sexu. „nemáš ma tak ľakať.“ Obránil som sa a spravil krok, keď som opäť prepadol na tej poľadovici. Chvála bohu do Mookyulovej náruče.

„Baby neprovokuj takto na ulici.“ Povzdychol si a pritiahol si ma k sebe. „nevieš chodiť. Fakt.“

„Po-počkaj Boss… nie… hej!“ začal som protestovať keď si ma zdvihol a uchopil ma za stehná. Vyhodil si ma do náruče ako malé dieťa. Skoro som sa prepadol od hanby. Ľudia okolo nás prechádzali a ja zakvačený nohami o Mookyula. Objal som ho okolo krku a schoval si tvár do jeho teplého kabátu. Moje zmrznuté líčka začali horieť. „Príjemne hreješ.“ Pritisol som sa viac k nemu a zakvačil sa ako panda na strome. Pokojne by som tak zaspal.

         Nemusel som sa aspoň učiť. To bola výhoda všetkého. Víkend  bol za dverami. Stačilo sa len vyspať a otvoriť dvere. Lenže Mookyul si začal nárokovať na moje telo. Vždy keď prišli pokojné víkendy.

„Hmmm baby foxy poď ku mne… no tak… stále tam tak sedíš ako lata. Prečo nejdeš ku mne?“ sedel v kresli vedľa pohovky na ktorej som sedel ja. Len v rozhalenom župane a s cigaretou v ústach. Ak je nejaký chlap ktorému je jedno, že ho niekto uvidí nahý, tak je to Mookyul.

„To je v poriadku mne nič nie je. Ja cvičím jogu na môj chrbát.“ Sedel som ako svieca. Môj zadok zase bude trpieť.

„Tak joga.“ Uchechtol sa a zahasil cigaretu v popolníku. „len poď pekne k svojmu ockovi. Poď ku mne a ja ti ukážem nejaké cviky z jogy.“ Začínal som si čoraz viac pripadať ako debil. A kto by nie?

„Nie to je dobré, mne stačí len toto cvičenie.“ Nezaberalo to.

„Foxy, to si mám pre teba prísť?“

„Tak starý zase nie si, nie? Či máš vážne tridsať dva?“

Skoro ma prepálil pohľadom na tri polovice. Ešte by ma aj rozkockoval a podupal po mne. Ten jeho výraz bol znova výraz beštie. Akoby sa mu blýskalo v očiach. Akoby na toto čakal. Kým ho odmietnem aby mohol začať vyčíňať. „neposlušná líštička. Maličká, roztomilá líštička. Baby…“ postavil sa a podišiel predo mňa. Rukou rozviazal župan a ten ho rozhalil kompletne. Keďže som sedel ako lata, mal som výhľad na jeho hruď. No nedalo sa odolať. Proste nedalo.

Pozrel som sa!

A to bol môj koniec!

Koniec!

„No neboj sa, on nehryzie…“

Je pravda, že nehrýzol a začal ma normálne i… „…vzrušovať“ povzdychol som si. Vzápätí som si uvedomil, že som to povedal nahlas a sčervenel som na farbu Japonského krúžku vo vlajke. Vzal som vankúš z pohovky a hodil sa na ňu. „Nieeee nedívaj sa na mňa.“

Počul som jeho smiech. A potom si ma jeho pevné ruky pritiahli za pás k sebe. I keď som sa držal pevne spodku pohovky a naťahoval ma rozťahoval kým som sa odhodlal pustiť. Kričal som, že urobím hocičo, len nech to nerobí. Odtrhol ma od pohovky a prehodil cez rameno. „baby baby… jasne som to počul. Tvojmu vzrušeniu musím pomôcť.“

„Prečo? Je mu dobre…“ naťahoval som ruky po všetkých veciach. Dokonca som sa zachytil o zárubňu dverí. Nedarilo sa.

Bol som jeho.

Opäť.

A nedalo sa mu odolať.

Nedalo sa robiť vôbec nič.

         Pohliadol som hore nad seba. Celé to fascinujúce telo bolo nado mnou. Každý sval ktorý sa napol. Tak úžasné obliny svalov. Pohladil som Mookyula po ramene. Chcel som byť občas hore. nad ním. Tajne som si to prial. Bozkávať to telo. Olizovať každý sval. Chcel som… túžil som po ňom. No zmohol som sa len na hladenie. Prijímal som jeho horúce a vlhké bozky. Všetky tie perverznosti ktoré mi šepkal do ucha.

„Dnes nebudú len prsty foxy…“ olizol mi ucho a roztiahol moje nohy od seba. nadvihol som sa aby mi stiahol spodnú bielizeň a pohliadol do jeho roztúženej tváre. Práveže mi to nevadilo. Chcel som aby sexom vymlátil zo mňa tie sprostosti na ktoré som myslel.

„Do toho… chcem to.“ Červenal som sa. Vedel som o tom. Ale urobil som mu tým radosť a mne vlastne tiež.

Zovrel som palce na nohách. Vždy keď ma bral do úst nedalo sa to vydržať. Sal tak silno akoby zo mňa chcel vysať dušu. Bolo to až nechutné aby moja duša prechádzala cez penis.

Daj si facku Ewon.

Rovno tri.

Kopanec do zadku.

Ale bola to pravda. Sal ma tak silno. Zvieral perami a olizoval jazykom. Privlastňoval si moje telo.

Zvieral som rukami všetko čo sa dalo. Vankúš, povlečenie, perinu a nakoniec moje ruky ostali v Mookyulových vlasoch. Zatiahol som ho za ne, a nie raz, no nereagoval na to. Pokračoval vo svojej práci a darila sa mu. Priviedol ma na vrchol.

A sakra úžasný vrchol.

Dokonca si odpustil i isté veci, ktoré rád robil s mojim zadkom a svojim jazykom. Neznášal som to, ale jemu to robilo radosť. Dnes to nechal na pokoji keď videl ako sa snažím a sám sa mu oddávam. Kľačal som na kolenách a nechal prsty prenikať do seba. rozťahoval ma vždy tak málo takže keď do mňa začal vnikať skoro som plakal. Dnes to tak nebolo. Dal si na tom záležať. A ja som začínal byť vzrušený ešte viac. Zvláštne bolo to, že nemal potrebu on. potrebu sa spraviť. Uvoľniť to šialené zviera zo seba.

Zrazu som vedel prečo.

Zistil som to, keď do mňa vnikol a začal búšiť do mňa.

Tak pevne a silne až som sa posúval po posteli k pelesti.

Ráno sa neposadím, nepostavím a nebudem ani môcť ísť na záchod.

Ale stálo to za to.

Sakra!

       O pol siedmej večer ma z dumania na dvoch vankúšoch prebral mobil. Okamžite som si spomenul, že mi mal volať… Jooschol. Problém! Mookyula som nikde nevidel. Nie na blízku. Ale vedel som že niekto na blízku je a začuje úplne všetko.

„Počúvam.“ Mohol som len mlžiť a tváriť sa, že o nič nejde. Inak by Mookyul zapol výzvedný radar. „dobre donesiem ti tie poznámky. Ale to je v poriadku mám ich zálohované v počítači.“ Usmial som sa. „tak po pol hodiny…“ zastonal som bolestne – pol hodiny! Za toľko sa nedokážem ani postaviť.

Začal som sa zbierať z postele okamžite. Bolelo to. Sakra to bolelo. Natiahol som si nohavice a dokázal ich aj zapnúť. Toto bol trest. Prečo boh Mookyula obdaril takým penisom a Japoncov takými špáratkami? Kruté.

Obliekol som si košeľu s károvaným vzorom a na to sveter. Zase som skoro zabudol že je zima. Zapol som na ňom gombíky a vzal pripravené poznámky v zápisníkoch do ruky. Krok čo krok to nepríjemný pocit. Mookyul tomu hovoril: absencia môjho penisu v tvojom zadku. Máš proste absťák preto to bolí.

Veľmi vtipné Boss…

„Kamže baby? Máš toľko energie sa špacírovať? To sme mohli pokračovať.“ Vydýchol dym a pritiahol si ma k sebe. „Boss musím zaniesť spolužiakovi poznámky.“

„Tak nech príde sem. Vidím ako chodíš. Ako po obriezke.“

Jooschul – sem – Mookyul… nie dobrá kombinácia.

„To je v poriadku Boss, aspoň sa prejdem a rozhýbem tak … môj zadok.“ Znelo to strašne. Natiahol som si čižmy na nohy a snažil sa nevypadať že to príšerne bolí môj zadok sa zhýbať dole.

„Zaveziem ťa.“

Jooschul – auto – Mookyul… nie dobrá kombinácia.

„Ale nerob si starosti.“ Zasmial som sa a siahol po kľučke. Zrazu ma schytil a pritisol k sebe.

„Kto to je, ten tvoj spolužiak, že ma tak strašne odrádzaš? Hm? Nejaký tajný milenec? Tajná kurva?“

„Ah už zase začínaš…“ cítil som sa strašne blbo. Ale nepovedal som mu, že nechcel aby ho Jooschul spoznal. Pretože… povedzme si pravdu Mookyul nie je práve spoločenský typ. Tak akoby mal.

„Baby foxy.. no tak…“

„Boss… o chvíľu som doma. len zanesiem poznámky. Nerob si starosti. Príde len kúsok. Pár metrov odtiaľto.“ Usmial som sa a otočil v jeho náruči. Vtisol som mu bozk na pery a pobral sa preč.

Za dverami som si vydýchol.

Konečne som mohol stonať od bolesti.

Lenže… pripadal som si divno. Strašne divne…

Prečo to robím?

To sa za Mookyula hanbím?

Nie…

Tak prečo?

Nechcem aby…

Nechcem čo?