Kapitola 1

„Ako mu je?“
„Žiadna zmena. Stále si nič nepamätá.“
„Ešte nenašli spôsob, ako to zmeniť?“
 „Nie. Moje techniky na takú stratu pamäti nestačia. Ale Sakura stále prečesáva knižnicu. Určite niečo vymyslíme.“
„Ak by bolo niečo nové, dajte mi hneď vedieť prosím.“
 „Samozrejme. A ako to vyzerá zo zajatcom?“
„Celkom spolupracuje. Ako vidno, Akatsuki pre neho zas tak veľa neznamenali.“
 „A ako je na tom Sasuke?“
„Fyzicky to ujde, ale psychicky dosť zle. Veď vieš, veľmi ho miluje a boli ho, že si na neho nepamätá.“
Blondiačik zreteľne počul rozhovor za dverami. Vedel, že sa rozprávajú o ňom. Ten muž sem chodil každý deň a pýtal sa na jeho stav. A tá žena, čo sa mu predstavila ako Tsunade, stále odpovedala rovnako.
„Žiadna zmena.“ Mrzelo ho to. Mrzelo a zároveň štvalo. Vážne sa snažil spomenúť si, ale jediné, čo vždy videl, bol záblesk červených očí. To bola jeho prvá spomienka. Potom už len blonďavý muž, hladiaci ho po vlasoch; čiernovlasý chalan, vyznávajúci mu city; skupina ľudí, radujúcich sa a vzápätí zmetených jeho amnéziou; chlapec s červenými vlasmi, ktorý sa na neho priateľsky pozeral; cesta sem; Tsunade a nespočetné množstvo vyšetrení. Tak sa dali zhrnúť jeho spomienky. Keď chcel vedieť viac, nejaké stena v jeho mozgu mu v tom zabránila. Teraz ho najviac trápila otázka, kto je ten muž, čo sa na neho chodí pýtať. A kto je Sasuke? Prečo ho bolí, že si na neho nevie spomenúť? A čo s ním vlastne on, čo sa ževraj volá Naruto Uzumaki, vôbec má?