Kapitola 1- Bathroom

V tmavom, neosvietenom byte prevládalo ticho, ktoré len občas prerušil osviežovač vzduchu, ktorý vypúšťal sladkú vôňu zrelých pomarančov v polhodinových intervaloch. Dlho sa nič nepohlo. Byt spal, a len raz za čas sa nadýchol čerstvej vône. Zrazu bolo počuť v drevených dverách vŕzganie kľúčov, ktoré niekto postupne vsúval do kľučky. Dvere sa pomaly otvorili a stál v nich pomerne vysoký čiernovlasý muž, v dlhom čiernobielom kabáte. Vyzul si kožené topánky a vstúpil do tmavej izby. Vyzliekol si kabát, zavesil ho na vešiak a letmým pohybom prepol spínač, v následku čoho sa celý byt osvietil. Zavrel dvere a nasal do seba vzduch. – Ah, čerstvé pomaranče, milujem túto vôňu – vydýchol si. Prešiel do kuchyne s rôznofarebnými stenami a oprel sa o mramorový pult. – Koľko je hodín ? – spýtal sa sám seba a pozrel sa na oranžové hodinky na stene. Bolo pol deviatej , ešte mal čas sa ísť okúpať, chlapci prídu až okolo desiatej. Otočil sa , a kráčal smerom ku kúpeľni otvoril vodovod a začal do vane púšťať horúcu vodu. Stiahol si so seba ružové tričko a čierne priliehavé nohavice, zdobené reťazami. Prebehol si ku skrini a vybral znej čisté šaty. Položil ich do kúpelne na kovovú skrinku . Nakoniec si so seba stiahol ponožky a boxerky a hodil sa do vane. Zatvoril vodovod a ľahol si. Zhlboka sa nadýchol, vzduch na chvíľu zadržal vo svojom tele, postupne ho začal vydychoval. Horúca voda uvoľňovala jeho unavené telo. Pena už pomaličky mizla keď Aoi upadol do krásnej ríši snov.

„Aoi!“ zavolal nízky muž so zlatými vlasmi.

„Ruki, nekrič tak,“ povedal Reita. „Možno že tu nie je.“

„Tak prečo pre boha nemá zamknuté dvere?“ odpovedal Ruki neveriacky a vstúpil do bytu. Nasledoval ho Reita a po ňom Kai. Uruha zostal stáť vo dverách a vyhodil zo seba:

„Chlapci, možno že len skočil do obchodu,“ pozrel sa smerom na podlahu a pridal.

„Nie. Je v byte, má tu topánky.“

„Postreh!“ zariekol Ruki výsmešne. Zamieril smerom do Aoiho tmavej spálne. Otvoril dvere a zbadal rozhádzané šaty. -Mám ťa- povedal si víťazoslávne a otvoril modré dvere na kúpeľni.

„Tu je naša Čipková Ruženka,“ povedal tichúčko. Krásnymi svetlomodrými očami sa pozrel smerom do kuchyne, kde už sedeli ostatný a tenkými prstami im naznačil aby prišli bližšie. Keď ostatný pribehli, Ruki sa na nich pozrel a s úsmevom sa ich spýtal:

„Ako ho zobudíme? Len nech to bude niečo zábavné.“ Jeho oči sa zaiskrili. „Keď už je posledný deň v roku.“

Najvyšší muž sa pohol smerom k vane, a vložil prst do vody.

„Čo keby sme počkali kým vychladne voda, a potom by sme mu tam začali sypať ľad?“ povedal Uruha so zamysleným úsmevom, a otočil sa späť smerom ku chlapcom.

„Nie! Ešte by nám prechladol,“ namietal Kai, no na jeho tvári sa zrkadlilo, že ho myšlienka pobavila, podobne ako ostatných.

„A ľad nemáme pripravený,“ dodal Reita , v hlave si formulujúc Uruhovu myšlienku, až sa mu v mysli vytvoril nápad.

„Čo keby sme mu pustili na tvár studenú vodu?“ Ruki sa naňho usmial spolu s ostatnými.

„Reita , ty si génius,“ povedal uchvátene a pozrel sa smerom na ostatných. „ Kto to spraví?“ Každý sa pozrel na Uruhu. Vedeli že len on má nato dostatok odvahy. Aoi bude stopercentne zúriť, ale keď ho to prejde, pochopí že chlapci len srandovali. Uruha si sklonil hlavu.

„OK. Dobre, ja to spravím.“ Pristúpil k vani, ozdobenej mramorovými kachličkami. Vzal si do ruky sprchovaciu hlavičku, a s prstami na druhej ruke otočil spínač na druhý koniec, aby bola voda čo naj ľadovejšia. Sprchu nasmeroval na Aoiho krásnu tvár. Rukou silnejšie schmatol chrómový spínač.

„Chlapci. Fakt to myslíte, že to mám spraviť? Nemám z toho dobrý pocit,“ vykoktal, no nestratil pritom z Aoiho oči.

„Len rob!“ odpovedal mu nedočkavo Ruki, a ustúpi dozadu. Uruha sa nadýchol, a s jedným jednoduchým pohybom , otvoril spínač. Ľadová voda začala prudko striekať na Aoiho tvár. Čiernovlasý chlapec odrazu otvoril oči, a inštinktívne lapal po dychu a v ďalšej sekunde sa už dusil od vody, ktorú nechcene vdýchol do svojho tela. Uruha v zlomku sekundy uzavrel vodovod , a už aj vyťahovali z vane Aoiho spolu s Rukim a Reitom. Čo najrýchlejšie ho vybrali z vane a už aj ho položili na koberec v svetlej chodbičke, ktorá spájala farebnú kuchyňu a tmavú Aoiho spálňu.

„Uruha, musíš mu dať umelé dýchanie!“ povedal udychčane Ruki. „A vy dvaja rýchlo zavolajte sanitku.“ Reita len zmeravene stál a pozeral na bezvedomého Aoiho. Na tvári sa mu zračil strach.

„Choď už!“ zakričal naňho Ruki, a položil svoje dlane skrížene na Aoiho hruď. „Ja mu dám masáž srdca. Uruha, keď poviem teraz, vdýchneš mu dva krát za sebou vzduch do úst. Začnime.“ Ruki vykríkol „RAZ!“ a silno zatlačil Aoiho hrudník na určenom mieste. Spravil to isté za sebou dvadsať krát. Všetko sa hnalo, čas bežal, a chlapci boli upadnutý do tmavého lesa strachu. Čo ak Aoiho zabili? Kai už stihol zavolať sanitku. „Za pár minút sú tu!“ poznamenal. Uruha sa celý triasol. Nedokázal sa sústrediť, to práve on spustil vodu, ktorá Aoimu ublížila.

„Teraz!“ vyhodil zo seba Ruki. „Ideš !“ povedal Uruhovy, ktorý mal taký šok, že sa nezmohol ani na jednoduchý pohyb, nieto na umelé dýchanie.

„URUHA!! Rob už niečo! Chceš aby Aoi zomrel!!??“ ziapal naňho Ruki . Uruha chytil dvomi prstami pravej ruky Aoiho za bradu a s druhou mu pridržal mäkkú časť nosa. Zaklonil mu hlavu dozadu, a tak jeho ústa otvoril. Hlboko sa nadýchol a priklonil svoju hlavu bližšie k Aoimu. Perami sa jemne dotkol jeho pier. Bol to preňho taký zvláštny pocit. Neopísateľný. Jeho telom prebehli zimomriavky, musel byť silný. Zavrel si oči, a vdýchol do Aoiho tela dávku vzduchu. Odtiahol sa od neho, otočil smer svojej tvári a ucho priložil mierne nad ústa čiernovlasého muža.

„Nič!“ zahlásil Uruha druhému blondiakovi.

„Vidím. Ani hrudník sa mu nehýbe,“ odpovedal Ruki „Ešte raz!“ náhlil ho.

Uruha sa znova naklonil nad obeť , a ich pery sa znova stretli, teraz už bez váhania poskytol bezvedomému Aoimu čo najväčšiu dávku vzduchu. Ani sa nestihol odtiahnuť, a v ďalšej chvíle už so seba Aoi vykašliaval vodu, ktorú nechcene vdýchol.

„Uru! Zvládli sme to ! On žije,“ vykríkol šťastne Ruki, pričom druhý muž Aoiho jemne naklonil dopredu.

„Počuješ ma?“ spýtal sa ho „Aoi počuješ ma? Prosím povedz niečo!“ nariekal. Čiernovlasý muž len pootvoril očká, no nič nepovedal. Spoza okna začuli hlasné sirény sanitky ktorá zastavila pred barákom. Kai spolu s Reitom pribehli k oknu, pozreli sa von a Kai len prikývol smerom k Rukimu. O chvíľu začuli zvonec. Kai vstúpil do topánok, a zbehol dolu, aby otvoril ošetrovateľom vchodové dvere.

To Be Continued