Kapitola 10

Konoha Chat

„Priprav sa na smrť!“ povedal Sasuke a rozbehol sa po ňom so spojeným rasenganom a chidorim.

„Ale kedy? Ako sa to mohlo stať? To je nemožné!“ konštatoval Itachi a zároveň premýšľal ako sa tomu vyhnúť.

„Mám to. Ak pred seba postavím klon a skryjem sa zaň nevšimne si to a celou silou to vypáli na môj klon!“ premyslel si Itachi svoj plán: „Stínové klonové jutsu!“

Sasuke sa k nemu priblížil a udrel no v tom sa Itachi zmenil na kúsok obláčika a povedal: „Toto ti zrejme nevyšlo čo?“ uškŕňal sa . Sasuke nato nič nepovedal len sa tiež pousmial. V tom sa mu v druhej ruke začala vytvárať ďalšia guľa.

„Nie!“ povedal Itachi a  posledný krát vydýchol. Zosunul sa k zemi a nehybne ostal ležať.

„Kto koho neporazí?“ spýtal sa Sasuke.

„Sasuke!“ zjačala naradovaná Sakura. Hneď k nemu pribehla a objala ho okolo krku. On jej objatie opätoval a povedal: „Postarám sa o to dieťa a budem ho chrániť!“ Sakura sa od neho odtrhla s úsmevom na tvári a pobozkala ho. Sasuke zavrel oči a v bezvedomí sa zosunul na zem.

„Bola to určite dosť ťažká technika ktorú by nezvládol len tak niekto,“ pomyslela si, položila ho na zem a začala mu liečiť jeho poranenia.

Keď sa Sasuke aspoň po troch hodinách prebral uvedomil si že leží pri strome a že už je noc. Pozrel sa pred seba a uvidel Sakuru ako sedí pri ohnisku a skonštatoval že stráži. Prišiel k nej a pobozkal ju na čelo.

„Koľko som bol mimo?“ spýtal sa.

„Asi tri hodiny,“ odpovedala mu: „Ďakujem,“ povedala mu keď naňho uprene pozerala a v očiach sa jej zablyskli slzy. Sasuke sa k nej pomaly priblížil a pobozkal ju. Ona jeho bozk samozrejme opätovala a keď sa od nej odtiahol

Povedal: „Pre teba a naše dieťa spravím čokoľvek!“ keď to dopovedal znova ťa pobozkal a ty si si pomyslela: „Hovorí to ako keby vedel že to dieťa je jeho. On… je úplne iný ako pred tým….“ Sakura sa naňho usmiala a začala mu vyzliekať tričko on jej zasa vyzliekal šaty…. o pár minút neskôr obaja ležali vedľa seba a zrýchlene dýchali.

„Milujem ťa!“ povedal Sasuke.

„Ja teba tiež!“ povedala Sakura.

O rok neskôr

„Si si tým istá že ho nechceš?“ spýtal sa Sasuke Sakury

„Nie povedal si že sa ho ujmeš a je ti jedno koho je to dieťa a mne je to jedno a nechcem to tiež vedieť,“ odpovedala mu Sakura.

„Dobre. Ehm prepáč ale ja už musím ísť…“ povedal Sasuke a pobozkal ju na čelo. Zobral si svojho syna a pritúlil sa k nemu: „Poslúchaj maminu jasné?“ povedal a pozrel na Sakuru.

„Tak že lám ti pekný deň a už choď aby si neprišiel neskoro,“ povedala mu.

„Tak dobre ahojte!“ povedal a zavrel za sebou dvere. Sakura sa vybrala do obývačky a otvorila jednu skrinku. Z nej vybrala obálku a dlhší čas sa na ňu pozerala.

„No tak Sakura otvor to!“ povzbudzovala sa no stále sa jej triasli ruky až sa konečne odhodlala. Pozrela na papier a pritúlila si svojho synčeka k sebe.

„Nikdy sa nedozvieš kto je tvoj pravý otec,“ list vložila do obálky a prišla ku krbu kam ho aj hodila. Pozerala sa doň kým list úplne nezhorel a potom sa išla venovať maličkému…

The end