Kapitola 10

Bolo ráno. Slnečné lúče prenikali najskôr do kuchyne a pomaly sa posúvali po celý dom. Dopadli až na Sasukeho tvár. Trochu sa zamračil, otvoril oči a všimol si, že Naruto nie je s ním. Bol zakrytý perinou a televízia šusťala. Spomenul si, že večer bola strašná búrka. Takú ešte v Konohe nezažil. Zívol si a pomaly sa zdvihol z gauča. Sadol si, natiahol ruky a podišiel k oknu. Tam si všimol, že pár stromov bolo vylámaných. Otočil sa a zamieril si to do kúpelne, či sa náhodou Naruto ako každé iné ráno nekúpe. Keď sa otočil, vedľa schodov bolo husto naviate lístie. Vyšiel na poschodie, otvoril spálňu a všimol si, že na posteli je odkaz. Pomaly vstúpil do červeno namalovanej izby a zodvihol bielu obálku, v ktorom sa nachádzal list. Začal čítať škrabopisné písmo.

„Ráno som odišiel niečo zariadiť. Večer za tebou prídem, mám pre teba prekvapenie (ďalšie). V kuchyni som ti pripravil niečo na papanie, dúfam, že ti bude chutiť. Milujem ťa miláčik, cmuq *.*“

List vložil späť do obálky a odložil si ho do nočného stolíka. Celý deň si rozvrhol na niekoľko bodov. Najskôr zamieril do kúpelne, kde si ukľudnujúcu, horúcu kúpeľ. Vyčistil si zuby, umyl tvár, očesal vlasy a vybral sa do kuchyne. Uvaril si bylinkový čaj a pozrel na stolík. Na ňom bolo niekoľko po domácky vyrobených šišiek. Keby Naruto nebol tak dobrý ninja, určite by bol kuchárom. Sadol si. Kým sa čaj uvarí, prečíta si noviny. Ako vždy, nič v nich nie je. No jedna téma ho upútala. Článok mal názov „Veľký Haloweenský festival v Konohe“.

„Miesto sme zabezpečili ako sme najlepšie vedeli. Do dediny nevnika ani jedno krídlo nejakého operenca.“ Oznámil včera večer hlavný policajný dozorca Kakashi Hatake, ktorý ma na starosť obranu dediny. Po celej Konohe boli rozmiestnený najelpší ninjovia. Sľubujú nám bezstarostný festival a zatmenie slnka v jednom. „Radím vám túto udalosť nezmeškať, pretože je naozaj jedinečná.“ Uverejnil pre naše spravodajstvo Štvrtý Hokage. Na záver, vám želáme príjemné zážitky a užijte si Haloween. Bububububu.

Sasuke dočítal článok a všimol si, že čaj je hotový. Zobral si ho spolu so šiškami a zamieril si svoju cestu na terasu. Vonku bolo chladno, tak si skočil dovnútra pre perinu pod ktorou túto noc spal spolu s Narutom. Ešte stále od neho voňala. Sadol si na lavičku, prikryl sa a pomaly si odkusol z jednej šišky, ktorú zapil čajom. Keď zjedol jednu, začal rozmýšlať o festival a o tom, či sa bude jeho kostým Narutovi páčiť. Všimol si, že zafúkal vietor a zo stromu spadol posledný list. Unášal ho bohvie kam. Želal si, aby Naruta nikam takto niečo neodvialo. Pár krát sa to dokonca skoro podarilo. Nechcel myslieť na tie veci s Madarom. Tie sú už dávno za nimi. Teraz chce prežiť každú jednú chvíľu s ním. Dokonca aj teraz, keď je preč no je tak blízko, mu chýba. Chcel by byť s ním, smiať sa na spoločných vtipoch, bozkávať sa a vyťahovať sa pre ostatnými, no hlavne počuť jeho srdce. Kým si stihol uvedomiť, že sa trochu ochladilo, zjedol poslednú šišku a vypil čaj. Zaliezol dnu a išiel sa prezliecť. Musel skočiť za svojim bratom. Práve dnes má meniny. Bolo pre neho čudné, že akurát dnes je toľko významných dní. Ale vlastne to nie je podstatné.

Vyšiel z domu, zamkol dvere a pomaly sa vybral na druhý koniec Konohy. Ešte pred tým sa musí zastaviť v obchode niečo kúpiť. Itachi mu bude ako vždy nadávať, pretože mu niečo kúpil a nemyslí tak na seba, ale Sasuke to rozdýcha. Obchod je na druhej strane rieky. Prešiel cez známy most. Tu sa začala prvá misia týmu 7. Bolo tu toľko spomienok. Vždy sa zasmeje, že si mohol myslieť aký je Naruto hlúpy. Vlastne bol, teraz nie je. Za posledný rok sa dosť zmenil. Vyrástol aj po duševnej aj po fyzickej stránke. Kým prešiel cez rieku, trochu sa pozrel na dno. Ligotala sa tam malá minca.
„To nie je možné.“ Sasuke neveril vlastným očiam čo práve videl. Na pravej strane uvidel malú mincu, ktorú tam vtedy hodil Naruto. Niečo si želal, ale dodnes nevie čo. Sasuke vytiahol z vrecka tak isto tak veľkú mincu a želal si.
„Želám si, aby sme s Narutom boli stále štastný.“ A odhodil ju vedľa Narutovej. Potom pokračoval v ceste.

O nedlho sa zastavil pred obchodom. Vošiel dnu a medzi regálmi uvidel známu osobu. Pristúpil k nej.
„Ahoj Sakura.“
„Och …… ahoj Sasuke.“ začervenala sa.
„Sakura? Prečo sa červenáš? Nemáš na to dôvod.“
„No ….. ja …… vieš…“ Keď sa pozrel čo práve odložila došlo mu to. Kondómy. Sasuke sa skoro začal smiať na celú predajňu, ale Sakura mu pohrozila päsťou, tak radšej bol ticho.
„Prepáč, ale nechcela som aby sa každý na mňa pozeral. A navyše som to nechcela ani kupovať. Iba ma to zaujalo.“ Sasuke to chápal. Sakura má už svoj vek a …… no radšej skončil v rozmýšlaní.
„To je v poriadku Sakura, chápem to. Ale tak potom prečo si tu?“
„No vyberám niečo pre Leeho. Pozval ma na ples a bolo by neslušné, keby som mu niečo nepriniesla.“ Teraz si už pomyslel, že skolabuje. „Hento“ a pre neho?
„Niečo som ti povedala…..“ Zas sa vyhrážala päsťou.
„Ok Sakura je mi to ľúto. Ale to by si pomyslel každý.“
„Vlastne áno. No, čo tu vlastne robíš ty? Nikdy pred tým som ťa tu nevidela nakupovať.“
„Itachi má dnes meniny, takže mu potrebujem niečo vybrať a……..“ Sakura ho prerušila. Zobrala ho za ruku a prešla s ním o kúsok ďalej.
„Zober mu toto. Zaručujem ti, že sa zasmejete.“
„Toto? Nemyslíš si, že to je veľa?“ Sasuke si obzeral vec, ktorú mu Sakura podala.
„Samozrejme. Ja som také raz kúpila Ino a chcela ma uškrtiť. No nakoniec jej to prišlo smiešne.“ Sasuke sa hrabal vo vlastných predstavách. Nakoniec sa iba usmial. Čo asi videl?
„Ok Sakura, ďakujem ti.“
„Nemáš za čo Sasukem od toho sú predsa priatelia.“ Sasuke už pomaly kráčal k pokladni, keď si spomenul, čo sa jej chcel opýtať.
„Sakura! Pamätáš si začiatok našej prvej misie?“ Odkývala, že áno.
„A nevieš náhodou, čo si vtedy Naruto želal, keď hodil mincu do rieky?“
„Je mi ľúto Sasuke, ani mne to nechcel vtedy povedať. Budeš sa to musieť skúsiť spýtať jeho.“ Bola to jediná možnosť. Spýta sa ho to ešte dnes. A už vie kedy presne. Pozdravil Sakuru na rozlúčku a vybral sa za Itachim spolu s jeho darčekom. Je zvedavý, ako zareaguje. Po ceste stretol ešte niekoľko ľudí s ktorými sa zastavil na malú debatu. Celú cestu si všímal strážiacich ninjov a vyzdobené domy.

Keď došiel za Itachim, bolo niečo pred jednou hodinou. Prvé, čo si všimol bol jeho nevyzdobený dom. S výzdobou mu určite pomôže.
„Itachi? Si doma?“ Nikto sa neozýval. Vošiel dnu. Celý byt vyzeral byť riadne uprataný tak, ako ich to učili rodičia. A ešte v Itachiho rukách je to hotové královské sídlo.
„Itachi?“ Zvolal ešte raz a teraz sa ozvalo jemné zahmmm kanie. Zvuk prichádzal z opačnej strany domu, kde sa nachádzala kuchyňa. Vyzul sa a bosými nohami kráčal za hlasom. Vošiel do kuchyne a tam sedel Itachi, ktorý práve vytesával dyňu.
„Toto sa malo robiť dávnejšie a nie teraz.“ Vystríhal ho Sasuke a Itachi sa pochmúrne usmial.
„Ja viem Sasuke, ale nemal som čas, takže ho musím dobehnúť.“ Stále nespustil oči zo svojej práce. Sasuke prišiel až ku nemu a podal mu ruku. Itachi sa na ňu pozrel a s humorom povedal.
„Nemám peniaze, je mi to ľúto.“ Na to odložil nôž a podal pravú ruku.
„Všetko najlepšie k meninám braček.“ Itachi sa tváril ako by práve išiel zomrieť. Sasuke mu podal igelitovú tašku a Itachi si ju pomaly zobral.
„Koľkokŕat ti mám hovoriť, že darčeky nemám rád?“ Sasuke mlčal. Iba mu odpovedal.
„Ak ich budeš mať celý čas na hlave, pomôžem ti s výzdobou.“ Teraz bol Itachi zvedavý. Otvoril tašku a pozrel dovnútra, keď sa usmial. Vytiahol malé mačacie uši s čelenkou. Obzeral sa ich, keď sa nakoniec spýtal.
„Sakura?“ Dodal so smiechom.
„Samozrejme, že JA.“ Dodal to s iróniou, ktorú Itachi hneď poznal. Nasadil si ich na hlavu.
„Ďakujem ti Sasuke. Teraz budešmôj otrok.“ Podal mu nôž do ruky a spolu začali vytesávať dyne.

Po čase, keď bol celý dom ozdobený, pavúci na svojich miestach, nástrahy duchov schované, bolo niečo pred šiestou hodinou.
„To už je toľko hodín?“ Spýtal sa zúrivo Sasuke a vyskočil z kuchyne.
„Prepáč Itachi, ale musím ísť sa pripraviť na festival.“ Sasuke pomaly nestihol ani dohovoriť a Itachi ho už posielal preč. Poďakoval mu za prípravu na dnešný večer a Sasuke začal bežať domov. Nezastavoval sa ani pred ostatnými už prezlečenými deťmi. Musel sa ponáhlať domov, aby všetko stihol. A nemohol sa dočkať, kedy konečne uvidí Naruta.

Domov dorazil niečo pred siedmou a hneď bežal sa prezliecť. Jediné v čo dúfal bolo, že sa jeho maska bude Narutovy páčiť. Rýchlo si naniesol make-up, zhodil svoje šaty a premenil ich za kostým. Ešte pred tým sa osprchoval a najedol. Netrvalo mu to ani hodinu, kým sa na všetko pripravil. A teraz sa musí rýchlo dostať na začatie festivalu.
„Sakra nestíham, festival už začal a ja ešte trčím doma.“ Hovoril si nahlas, keď v tom sa zjavil on.
„Sasuke? Čo tu preboha ešte robíš?“ Yondaime sa objavil z ničoho nič.
„Ja už idem, ale nejak to nestíham.“ Uvedomil si, že by sa mu teraz hodila pomoc.
„Yondaime, nemôžete ma nejako teleportovať?“ Trochu sa tváril prekvapene, ale potom bol plne otvorený. Vytiahol niečo z vrecka a Sasuke pochopil, čo to je.
„Toto ťa dostane tam, kde potrebuješ. Vieš ako sa to používa?“ Sasuke kývol súhlasom a pozrel sa na Minatov vlastný kunai. Zobral si ho.
„Niekto ťa už veľmi čaká a má pre teba prekvapenie. Keďže si si vybral takúto masku, bude sa mu to jednoznačne páčiť.“ Naruto. Myslel tým jeho. Určite. Neváhal ani na sekundu, poďakoval a teleportoval sa boh vie kde.
„Užij si to Sasuke.“ Stihol ešte dodať skvelý Narutov otec. Sasuke zmizol v dyme a objavil sa na neznámom mieste, kde ho prepadol ninja.

„Čo chcete?“ Pod krkom mu neznámy chalan držal kunai. Zvláštne je, že vyzeral presne ako on. Pomaly ho pustil zo zovretia. Sasuke sa pomaly otočil a pozerl na svojho podobníka.
„Si nádherný Sasuke, teda, mal by osm povedať Naruto.“ Ten hlas poznal. Nemohol uveriť, že Yondaime to takto vymyslel.
„Naruto! Vlastne Sasuke!“ To povedal Sasuke.
„Aj ty si nádherný. Poď sem.“ Pritiahol si ho k sebe. Priblížili sa k sebe a pobozkali sa.
„Veselý Halloween.“ Povedal následne Naruto, prezlečený za Sasukeho.
„Aj tebe Naruto.“ A objal ho. Obidvaja sa chytili za ruky a vykročili si po ulici. Onedlho dorazili na miesto, kde Yondaime ohlasuje začatie festivalu.

„Je deväť hodín. Do zatmenia nám zostávajú ešte tri hodiny. Preto sme sa rozhodli, že tento rok oslávime Halloween inak. Bude sa súťažiť o najlepší pár v kostýme. Takže, všetci ktorý sa zúčastnili, prajem vám veľa šťastia.“ A do vzduchu sa vypustili tri farebné rakety.
„Naruto? Tvoj otev hovoril, že máš pre mňa prekvapenie.“ Sasukeho zaujímalo aké.
„Áno mám. A práve teraz bolo povedané. Prihlásil som nás do tej súťaže. Chcel som, aby nás všetci rešpektovali, keď vyhráme. Dúfam, že sa nehneváš.“ Poslednú vetu povedal Naruto smutne. No Sasuke mu rozjasnil tvár.
„Ďakujem ti Naruto. Nie nehnevám sa. Nemám sa prečo. Celý deň túžim byť s tebou.“ Trochu sa odmlčal, aby mohol Naruta pobozkať.
„Ozaj …. kam si vlastne odišiel?“
„No, musel som ísť najskôr za otcom, pretože mi mal niečo povedať. Potom som sa stetol s Kakashim a utekal domov. Myslel som si, že pôjdeme spolu, ale nebol si tam, tak som išiel späť za Minatom. Ten mi dal tento kunai a povedal, že mám čakať.“ Teraz mu to zapadalo. Sasuke mu vyrozprával svoj príbeh a pochopil to aj Naruto.
„Viem, že sme to ešte nikdy neskúšali, ale, poď si zatancovať.“ Sasuke nevedel čo má robiť. Ešte nikdy netancoval a veľmi sa hanbil. No Naruta nemohol sklamať.
„Pre teba áno Naruto.“ Chytil ho za ruku a vykročili na tanečný parket. Pomaly sa začali pohybovať. Sasuke najskôr robil nesmelé kroky, ale po chvíli mu to išlo ako dýchanie.
„Tancuješ vynikajúco.“ Zalichotil mu Naruto. Iba mu venoval pohľad, ako poďakovanie.

Tanec sa pretiahol na dlhšiu chvíľu, keď zostali na tanečnom parkete iba oni a pár ďalších párov. Sasukeho a Naruta prerušil upír, z tej úžasne romantickej, upírskej ságy.
„Kakashi sensei? Ste to vy?“ Nemohli uveriť, ako vyzerá inak.
„No čo je? Prečo mi pozeráte na ústa?“ Keď to povedal, uvedomili si, že nemá masku.
„No ….. sensei …… ešte sme vásm nevideli bez masky, takže je to pre nás šok.“ Ale nie zlý šok. Práveže, sa im zdalo, že je nádherny. Obidvom. No hneď ako na to pomysleli, zatrepali hlavami aby tú myšlienku dostali z hlavy. Oči mal inej farby, asi šosovky. Ale potom ich napadlo jedno. Transformačná technika. No jasné. Teraz ich obidvoch napadlo, že to mohli použiť oni. Kakashimu zostal iba hlas. Všetko bolo na ňom iné. No boli sklamaný. Hlavne Naruto, pretože si uvedomil, že vlastne nikdy, ani teraz nevideli, ako vyzerá.
„Prepáčte nechcel som vás rušiť, ale Naruto mám ti pripomenúť, aby si si pripravil na pozajtrajšiu misiu.“
„Samozrejme Kakashi. Nezabudol som na to.“ Sasuke ničomu nerozumel. Nič takéto Naruto nespomýnal, teda zatiaľ.
„Tak držím vám palce, za chvíľu bude zatmenie.“ Kakashi odišiel nevedno kam.
„Naruto? Aká misia? Kam ideš?“
„Na niekoľko dní budem musieť odísť do zeme vln. Otec mi chce niečo ukázať. Neviem podrobnosti, ale mal by som sa vrátiť do tvojich narodenin.“ Sasuke si vydýchol. Budú o necelý mesiac. A jeho 16 narodeniny chce osláviť po boku Naruta.
„Poď si niekde sadnúť.“ Navrhol Naruto, ktorý bol Sasuke. Našli si prvú lavičku, kde sa Narutova hlava sklonila do lona svojho priateľa.
„Krásne sa mi takto leží. Je to príjemné.“ Sasuke sa začal trochu červenať, no sklonil sa k Narutovy a pobozkal ho na čelo. Bol strašne unavený, ale nejako to ešte vydrží.
„Sasuke? Chcel by so „to“ niekedy zažiť so mnou?“ Spýtal sa priamo Naruto. A Sasuke priamo odpovedal.
„Samozrejme, ale ….. mám strach.“
„Z čoho? Že by si mohol niečo pokaziť?“ Toto bola chúlostíva téma, ale raz ju musia prebrať.
„Ja …. neviem Naruto. Neviem čoho sa bojím. Milujem ťa, tak to chcem aj uskutočniť, aby to neboli len prázdne slová, ale nie teraz.“
„Aj ja ťa milujem Sasuke a do ničoho ťa nechcem tlačiť. Keď budeš pripravený, potom.“ Naruto pomaly zaspával, keď ho prebral zvuk otca.

„Uhm. O 15 minút tu budeme mať zatmenie, takže sme sa rozhodli, že vyberieme najkrajší pár večera už teraz, aby potom mali čas iba pre seba. Nesúdili sme iba kostými a nikoho sme nekrivdili. Teda, aspoň dúfame.“ Zasmial sa. Medzitým, čo to povedal, Naruto so Sasukem sa držali za ruku a čakali na vyhlásenie.
„Takže, kaďý z vás mal rovnaké šance. Jediný rodiel bol vtom, že sme hodnotili nie len tento deň. Ale celý čas.“  Rozpútala sa debata.
„Sasuke, čo ak to vyhráme?“ Spýtal sa potichu Naruto.
„Tak ukážeme, že aj chlapci môžu milovať chalanov.“ Usmial sa.
„V tejto obale je meno víťazov. Ja teraz poprosím, Itachi Uchihu, aby prišiel na pódium a meno víťaza oznámil.“
„Ty si vedel o tomto?“
„Nie Naruto. Asi sa s ním dohodli.“ Veď na om nie je nič zlé. Itachi pomaly postupoval k pódiu. Prešiel prvý schod, potom druhý a nakoniec tretí. Prevzal obálku a pomaly ju otvoril. Vytiahol z nej ružový papierik a je koniec. Itachi už vie, kto je víťazom.
„Najskôr by som chcel každému zablahoželať za tento deň. Všetci sme radi, že ste sa bavili, namiesto kazenia si zubov. Mojou povinnosťou je teraz prečítať meno, teda pár, ktorý sme posudzovali za najkrajší.“ Všetci stíchli a čakali na odpoveď.
„Víťazom ……… za romantický vzťah.“ Nastalo ešte väčšie ticho.
„Ktorý si prešiel veľkou bolesťou …..“ Všetky očili sa dívali na Itachiho pery.
„Odlúčením od svojej lásky. Sa stáva ……“ Začali biť bubny. Itachi otvoril ústa a všetci akoby po ňom zopakovali.
„NARUTO A SASUKE alias SASUKE A NARUTO!“ Spustili sa ovácie, no aj plač. Šťastný párik vystúpil pomaly pódium a ruka v ruke pozerali na dav. Všimli si, že Sakura s Leem, Shikamaru s Ino a Kiba s Hinatou volajú na slávu. Ale niektorý ľudia sa cítili ukrivdene. Naruto a Sasuke si to nestíhali všímať. Obidvaja vypustili slzu.
„PUSU!PUSU!PUSU!…..“ Kričal dav. Obidvaja sa zasmiali a pozerli na seba. Potom sa postavili do stredu pódia a pred zrakmi všetkých sa ich pery stretli. Narutova i Sasukeho duša horela. Stačil im iba jeden bozk aby pochopil, že spolu budú navždy. V tom si Naruto zobral mikrofón.
„My nie sme víťazi!“ Zakričal a obecenstvo stíchlo. Teraz nikto nechápal, dokonca ani Sasuke. Ale Naruto pokračoval.
„Pretože víťazi sú všetci!“ A ďalší jasot. Teraz už všetci. A potom sa stlao niečo čo nikto nečakal. „Zatmenie“ Zakričal niekto z davu. Sasuke sa pozrel na oblohu. Ešte má chvíľu čas.Nerozmýšľal ani sekundu. Zobral Naruta do náruče a bežal s ním do neznáma.

„Kam to ideme Sasuke?“ Spýtal sa Naruto.
„To je prekvapenie.“ Pokračoval ďalej cestou a pridal do kroku.
„Už sme skoro tam. Teraz sa drž.“ A Naruto sa podvolil. Nepustil sa ho. Držal sa ako kliešť.
„Sem? Prečo sem?“
„Uvidíš. Bude sa ti to páčiť.“ Vybehol po skale až na samý vrchol, kde sa nachádzal jediný strom. Bolo to známe miesto pre oboch. Naruto sem často chodil.
„Pametáš sa? Minule si ma tu hľadal. Počul som to. Lístie mi to našepkalo, že si tu. Vedel som to.“ To bolo vten hrozný deň. Naruto mlčal.
„Pozri. Už vieš prečo sme tu?“ Naruto sa pozrel na oblohu a na Konohu. Konoha vyzerala ako nočná obloha s hviezdami.
„Táto noc je výnimočná. Slnečné lúše dopadnú na planétu iba tento večer. Nikdy sa to ešte nestalo. Teraz to bude po prvy krát.“ Vysvetľoval Sasuke, zatiaľ čo Naruto sa to snažil pochopiť.
„Zistíš o čom hovorím, keď to uvidíš.“ Chytil ho za ruku. Ich pohľady smerovali k mesiacu, ktorý o nedlho zatiení slnko. Už chýbal len kúsok, keď sa Sasuke na spýtal na mincu. Chcel vedieť pravdu ako to všetko bolo. Čo si želal …..
„Čo som si želal?“ Pozrel sa mu do očí. Pobozkal ho na líčko. Priklonil si ho ku svojím perám a do uška mu zašepkal.
„Aby sme boli spolu.“ Sasuke bol šťastne zmätený. Už vtedy?
„To ….. to vážne? Už vtedy si ma miloval?“
„Áno. Ale nechcel som si to priznať. Teraz vidím, že som mal ti to povedať už dávno. Milujem ťa Sasuke.“ Pobozkali sa, keď došlo k zatmeniu. Celá obloha bola čierná. Nebolo vidieť ani na krok. Všetko stíchlo. No Naruto ho videl. Videl svetielko v tej tme. Sasuke zas počul, jeho srdiečko. Stále sa bozkávali.
„Pozri sa na oblohu.“ Prikázal mu Sasuke po vrúcnych bozkoch.
„To je nádherné.“
„Táto žiara nikdy neskončí. Jedine vtedy, keď slniečko vyhasne. Ale to nie je možné, pretože ty si moje slniečko.“ Obloha bola teraz zafarbená rôznymi farbami. Od bielej až po rúžovú, či žltú. A svetlo dopadalo akurát na nich. Všetko hralo pre nich. Teraz si pripadali ako bohovia. Naruto prerušil ticho.
„Čo si si želal ty?“
„Aby sa to nikdy neskončilo!“
„Neskončí. Šľubujem ti to.“ Ešte raz sa pobozkali a zatmenie prestalo. Všetko sa ponorilo teraz do svetla. A oni dvaja vstúpili do ďalšieho dňa tak, ako odišli z toho pred ním.