Kapitola 13

Potichu. Potichu. Tak aby ho nebolo počuť. Išiel potichu oko to len išlo. Naruto ho zatiaľ nespozoroval. Aspoň si to myslel. Chcel vedieť, kde sa Naruto tak neskoro vybral. Ten chlapec ho zaujímal čím ďalej tým viac. Nevedel si to vysvetliť. Chcel o ňom vedieť oveľa viac, no pritom by sa mu najradšej vyhol. Vedel, že by to nebolo správne, no aj on je len človek. Síce si to mnohý nemyslia, ale je. A vlastne aj Naruto je len človek. On mal len tú smolu, že doň zapečatili deväťchvostého.  Pomaly začal spomaľovať. Vo večernom tichu bolo počuť vodopád. Pomaly začal spomaľovať. Vo večernom tichu bolo počuť vodopád. Itachi sa len pozeral na tú nádheru. Mesiac nádherne osvetľoval vodu padajúcu z vysokého útesu. Dobre vedel, kde sa nachádzajú. Na mieste kde nikdy nikto nechodil. Démonie útesy.

„Páni. Tu to vyzerá úžasne. Ako to že som na toto miesto nikdy nenatrafil?“
„Nooo, to bude zrejme tým, že veľa ľudí tu nechodí. Tohto miesta sa boja.“
„Boja? A to akože prečo? Veď je tu nádherne.“
„To, že je tu nádherne je fakt, no a čo sa týka toho strachu tak ľudia veria, že práve tu sa niekedy nachádzali démoni. A nie sú ďaleko od pravdy.“
„Haa?“
„No démoni tu kedysi mali svoju skrýšu alebo to môžeš nazvať ako chceš. Zo všetkých démonov, som ja posledný, ktorý si toto miesto pamätá.“
„Kyuu? Koľko vlastne máš?“
„Koľko mám čoho?“
„No čoho asi? Predsa rokov.“
„Hmm, a fakt to chceš vedieť?“

Čo to ten chlapec stvára? Vari nechce nechce vliezť pod ten vodopád? Veď ho to stiahne dole. Nevyšiel však zo svojho úkrytu a nezastavil ho. Namiesto toho ho naďalej pozoroval. Naruto pomaly prešiel po vode až k vodopádu. A zrazu nič. Nevidel ho a ani nikde necítil jeho prítomnosť. Čo to má znamenať veď si bol úplne istý že tam stál. Nemohol sa len tak vypariť. To nie je normálne. Nedalo mu to a tak urobil to isté, čo pred chvíľou Naruto. Išiel pred vodopád. Zastavil sa a snažil sa pomocou sharinganu zistiť, kde mohol zmiznúť. Zase však nevidel nič. Len vodu a za vodou skalu. Skalu? Nie to nebola skala. Bola to … bariéra? Čo by na takom to mieste robila bariéra?

Ten idiot jeden blbý. No veď on ešte uvidí. Ja mu dám si zo mňa takto strieľať. Veď on sa dočká odplaty. Po celú cestu sa Sasukemu v hlave preháňali takéto myšlienky. Vlastne ho neštvalo ani tak, že Itachi trepe blbosti ako to že on tým blbostiam vždy naletí. Teraz smeroval do jeho izby. Chcel mu niečo vyviesť. Už dlho bol veľmi veľký pokoj. Ale čo mu vyviesť? Pavúka mu dal do postele minule. Predtým mu do topánok naukladal dážďovky. Fakt to vyzeralo zábavne keď začal poskakovať a kričať, že ma niečo v topánke. Predviedol naozaj úžasný tanec. A Sasuke ako správny brat mu podal utierku nech si utrie nohy. Keby vtedy okamžite nezačal utekať tak by mu Itachi určite niečo spravil. Mal však dosť rozumu a vedel, že ak dá bratovi na utierku lepidlo tak ho to asi trochu naštve. Rád spomínal na to čo všetko vyviedol. No nejako mu dochádzali nápady. Vošiel do Itachiho izby. Izba vyzerala skoro tak isto ako tá jeho. Pohľad mu padol na jeho batoh s vecami, ktoré si ešte nestihol vybaliť. Hmm. Kto by išiel okolo mohol by vidieť ako sa Sasukému priam parí z hlavy ako sa snažil niečo vymyslieť. Ťuk. Bliskla žiarovka nad Sasukeho hlavou a Sasuke dostal skvelý nápad.