Kapitola 13

Chvíľa ticha.

Klaplo to. Pomyslí si Kyle spokojne, dovoliac si víťazný úsmev. Dokázal to, prekabátil Assassina. Zrozpačitie. Celé to premyslel len do tejto fázy. Nemá ani potuchy čo ďalej.

„Čo s ním teraz spravíme?“ ozve sa a zadíva sa na postavu zloženú na zemi. Namáhavo lapá po dychu. Zaujímalo by ho, čo za jed do neho Róbert napumpoval.

„Zviažeme ho.“ Nezaváha Róbert a prejde k Dylenovi. „pre istotu.“ Dodá, keď uvidí Kylov pohľad. Usmeje sa na Kyla a bezohľadne vytiahne Dylena na nohy. Rozhliadne sa po miestnosti, ale nenájde nič, čo by sa mu pozdávalo. Ku gauču to nepôjde a najlepšie by bolo, keby Assassin sedel – veď nemá silu ani na to, aby stál. Kyle, akoby myslel na to isté, navrhne.

„Donesiem stoličku.“ Bez čakania na Róbertovu odpoveď zmizne na chodbe a rýchlym krokom vbehne do kuchyne. Videl ju už keď prichádzal. Priestranná kuchyňa ladená do biela s chrómovými a čiernymi doplnkami. Takto nejako si predstavuje kuchyňu vyfotenú na titulnej strane časopisu o modernom dome. Vezme stoličku a vráti sa späť k Róbertovi.

Róbert vezme špagát, ktorý si predvídavo doniesol, a pevne ním  priviaže Dylena k donesenému nábytku. Zrejme to ani nie je potrebné, ale radšej nechce nechať nič na náhode.

„Je ten jed smrteľný?“ spýta sa Kyle s nič nehovoriacou tvárou.

„To záleží od nás.“ Odpovie mu Róbert a sadne si na pohodlní gauč. „Ak ho necháme bez pomoci zomrie. Ak mu dáme silné antibiotika možno prežije. Možno.“

„Rozumiem…“

Róbert si vyloží nohy na stolík pred gaučom a pohodlnejšie sa oprie. Jed by ho mal zabiť do 24 hodín, ale on tak dlho čakať nebude. Nie, ukončí to rýchlo. Jediným výstrelom. Vytiahne z vnútorného vrecka zbraň a položí ju na stolík hneď pred seba. On tu má najväčšiu moc, on je najsilnejší.

Po očku sa zahľadí na Kyla, ktorý sa začal prehrabovať v nejakých listinách, čo našiel v Assassinovej skrinke. Na tvári má zaujatý výraz. Róbert mimovoľne pokrúti hlavou. Kto by si pomyslel, že jeho zať je ten svetoznámi informátor. Vždy si myslel, že patrí medzi tú neúspešnejšiu polovicu ľudskej populácie. Myslel si, že je to chlap, ktorý nevyužil svoj potenciál a on zatiaľ… To je neskutočné.

Ale … Keby sa to dozvedel za iných okolností, potešilo by ho to omnoho viac.

Vždy si boli blízky, čo je prekvapivé, lebo je každý z nich úplne iní. Vždy, keď k ním prišiel Kyle na večeru, mali o čom hovoriť, aj keď – aby bol úprimný – nechodil k nim zase tak často.

Dokonca spolu boli na dovolenke. A výborne sa bavili!

 Nič som nespoznal. Ako je to možné? Nemal som ani podozrenie!

Neprítomne sa pozrie na Assassina. Ešte k tomu mu priviedol rovno do náruče toho namysleného bastarda. Ten mal byť už dávno mŕtvi. Len Boh vie, ako sa mu podarilo ujsť z toho skladu.

Pozornosť znova uprie na Kyla. S ním je to komplikovanejšie. Assassina sa zbaví – to je jasné, ale čo spraví s Kylom? Ten to určite nenechá len tak a bude sa v tom ďalej vŕtať. Skôr či neskôr zistí podrobnosti a mohlo by všetko vyjsť na povrch. Keby vedel, že Kyle a Wizard je jedna a tá istá osoba určite by sa k ním nepridal, ale …

Na to je teraz neskoro. Ak sa prevalí celá tá vec s „Novým svetom“ pôjdem ku dnu spolu s nimi. Nie je iná možnosť…Musím sa ho zbaviť. Pomyslí si. Dúfal, že vymyslí iný spôsob – preto to vlastne neohlásil nikomu z agentov- ale čím dlhšie nad tým uvažuje, tým mu je jasnejšie, že iný spôsob jednoducho nie je.

Lyra bude nešťastná. Má svojho brata rada určite jej nebude ľahostajné, keď sa dozvie, že je mŕtvi.

Je to buď ja alebo on. Lyra sa s tým vyrovná a ja jej rád poskytnem oporu. Nikdy sa nedozvie, že za smrť jej brata môžem ja. Nikdy.

Pozrie sa na svoju zbraň.

Zabijem ho! Konečne sa rozhodne. Nebol si istý, či to spraví, ale teraz už vie. Keby sa dostalo na svetlo všetko, čo kvôli „Novému svetu“ spravil, šiel by do basy a navyše by mu to Lyra nikdy neodpustila.

Možno ma vďaka tomu aj povýšia. Hlavne nesmie vzbudiť podozrenie. Ktovie ako by Wizard zareagoval, keby sa dozvedel, že patrí medzi tých, ktorí mu idú po krku.

„Toto treba osláviť!“ prehovorí zrazu Kyle. Róbert sa mierne strhne. „Donesiem z kuchyne fľašku brandy a pripijeme si na naše víťazstvo.“ Zasmeje sa. Róbert prikývne:

„To je výborný nápad!“

Bude to tvoj posledný drink. Je mi to ľúto, ale z nás dvoch je mi prednejší môj život.

Za pár minút sa Kyle vráti aj s fľašou brandy a dvomi pohármi.

„Doniesol som len dva poháre. Myslím, že Bas by náš prípitok neocenil.“ Zasmeje sa trochu nervózne Kyle. Očividne ho priviazaný Dylen, ktorý je napoly v bezvedomý, znervózňuje.

„Bas?“ začuduje sa Róbert. „Prezývka.“ Mykne Kyle plecom a položí poháre na stôl. Naleje do každého zlatistý mok. Vezme do rúk jeden pohár a upije poriadny dúšok.

„Dobrá. Musím pochváliť tvoj vkus.“ Prehovorí smerom k Dylenovi. Róbert sa zasmeje a v duchu pozdvihne svoj pohár.

Na naše priateľstvo, ktoré už dlho nepotrvá! Pripije slávnostne a odpije. Na výčitky príde rad neskôr.

Utrie si rukou spotené čelo a rozopne si vrchné gombičky košele. To je teplo! Najlepšie bude, keď otvorí okno.

„Je ten jed smrteľný?“ spýta sa Kyle s nič nehovoriacou tvárou.

„To záleží od nás.“ Odpovie mu Róbert a sadne si na pohodlní gauč. „Ak ho necháme bez pomoci zomrie. Ak mu dáme silné antibiotika možno prežije. Možno.“

„Rozumiem…“

Dylen privrie oči. Nič ho nebolí, ale nedokáže sa hýbať , keby nebol zviazaný, nedokázal by sa ani udržať na stoličke. A ťažko sa mu dýcha. Veľmi ťažko.

Problémy s dýchaním, stuhnuté telo… Napadá mi „len“ milión jedov, ktoré by to mohli byť. Pomyslí si sarkasticky. Dočerta! Ako mohol byť taký hlúpy a naletieť. Ako školák!

 Toto je určite jeho koniec. Len by chcel vedieť, prečo ho nezabili hneď a obťažovali sa s niečím tak komplikovaným, ako je jed. On ich tiež rád používa, ale len v prípadoch, že chce byť v čase úmrtia ďaleko od obete. Možno z neho chcú vytiahnuť nejaké informácie.

S námahou otvorí oči a zaostrí na Kyla. Ten idiot! Ako ho mohlo také šteňa dostať, to fakt nepochopí. Všimne si, že sa prehrabuje v jeho papieroch.

Nič tam nenájdeš. Pomyslí si škodoradostne a na okamih si dovolí slabý úsmev. Je to jediný človek na svete, ktorý v ňom vzbudzuje takú zlosť! Najradšej by ho stlačil v rukách a tupým nožom mu vyrezal všetky…

Ale to by som sa najskôr musel dokázať pohnúť.

Zrazu chlap, čo ho odzbrojil vytiahne z vrecka zbraň a položí ju na stôl. Glock 17 C – zaregistruje pozorným okom.  Aké vulgárne. Typickí amatéri. Myslia si, že sú esá len preto, lebo majú zbraň. Jeho tak ľahko nezastraší aj keď..

Som v situácií, kedy na hystériu ani nepotrebujem vidieť zbraň!

„Toto treba osláviť!“ ozve sa Wizard a položí jeho papiere naspäť tam odkiaľ ich vzal.

„Donesiem z kuchyne fľašku brandy a pripijeme si na naše víťazstvo.“ Ozve sa tá obluda.

„To je výborný nápad!“

Dylen sa zhlboka nadýchne. S hrôzou si uvedomuje, že sa mu dýcha čoraz horšie. Už to dlho nevydrží, za chvíľu stratí vedomie. Ak dovtedy niečo nespraví je odpísaný… čo sa dá spraviť?

 Nič… prizná si to, čo je mu jasné od momentu, kedy zacítil, ako mu vpichli do krku tú injekčnú striekačku.

 „Doniesol som len dva poháre. Myslím, že Bas by náš prípitok neocenil.“ Dylenovi sa zatmie pred očami. To si nemôže dať pohov a musí ho provokovať ešte aj v tejto situácií?! Akoby nestačilo, že si idú pripiť na jeho smrť s jeho vlastnou brandy.

„Bas?“ „Prezývka.“ Dylen zavrie oči. Ešte chvíľu sa udrží pri vedomí! Nevzdá sa tak ľahko…

„Dobrá. Musím pochváliť tvoj výber.“ Ozve sa tá počítačová sviňa. Napriek zavretým očiam si Dylen uvedomí , že to patrilo jemu.

Bastard! Zlostná myšlienka a potom len tma.

„Je ten jed smrteľný?“ spýta sa Kyle s nič nehovoriacou tvárou.

„To záleží od nás.“ Odpovie mu Róbert a sadne si na pohodlní gauč. „Ak ho necháme bez pomoci zomrie. Ak mu dáme silné antibiotika možno prežije. Možno.“

„Rozumiem…“

Kyle sa pohne smerom k jedinej skrinke v miestnosti. Neskôr prehľadá celý dom, ale začať môže aj tu. Hľadá tie dokumenty, ktoré vzal Dylen zo sudcovej kancelárie. Nepochybuje, že by mu vyjasnili mnoho otázok. Len či si ich Dylen nechal? Vytiahne nejaké papiere a začíta sa do nich. Nič! Dočerta! Kyle nenápadne pozrie na Dylena. Zvláštne vidieť ho takmer v bezvedomí.

No nie je to najhorší pocit. Uvedomí si. Možno je to od neho hnusné, ale nemá výčitky svedomia. Nebude na nikoho brať ohľad. Keby v tom sklade nedošlo k explózií, bol by dávno mŕtvi.

Správne, Dylen nezaváhal, zabil by ma bez jediného výkriku svedomia.

Róbert sediaci na sedačke vytiahne z vrecka zbraň a položí ju na stôl. Kyla pri tom strasie. Spomenie si na inú zbraň i inom čase, ktorá toho toľko zmenila.

Zbrane sú nebezpečné a najviac pre tých, ktorí strieľajú.

Zachvejú sa mu ruky, ale ovládne sa. Pozrie sa na Dylena a potom –možno pre svoju večnú opatrnosť alebo len poslúchne svoj šiesty zmysel a aktivuje svoju schopnosť. 

… sa prevalí celá tá vec s „Novým svetom“ pôjdem ku dnu spolu s nimi. Nie je iná možnosť…Musím sa ho zbaviť…

… Je to buď ja alebo on. Lyra sa s tým vyrovná a ja jej rád poskytnem oporu. Nikdy sa nedozvie, že za smrť jej brata môžem ja. Nikdy…

Prestane čítať text a oči zdesene privrie. Nemôže tomu uveriť, je to… Položí papiere naspäť namiesto a pozrie na Róberta. Nepochybuje, že sú to jeho myšlienky . Nervózne prehltne.

Čo spravím? Bože, čo mám kurva spraviť?!

„Toto treba osláviť!“ prehovorí. Musí sa odtiaľto aspoň na chvíľu dostať. „Donesiem z kuchyne fľašku brandy a pripijeme si na naše víťazstvo.“ Zasmeje sa dúfajúc, že to len jemu znie ten smiech tak falošne.

„To je výborný nápad!“

Bude to tvoj posledný drink. Je mi to ľúto, ale z nás dvoch je mi prednejší môj život.

Prečíta si Róbertovu myšlienku. Teraz už vie, čo spraví. Nepáči sa mu to. Rýchlym krokom prejde do kuchyne. Nemôže tu byť dlho, musí vymyslieť spôsob, ako to spraví, a to skôr ako vzbudí podozrenie. Otvorí prvú skrinku preletí pohľadom jej obsah a hneď ju zase zavrie. Z druhej skrinky vytiahne fľašku neotvorenej brady a pokračuje v hľadaní. Musí tu mať nejaké jedy! Veď je to vrah, Doprdele! Ďalšia skrinka – múka, cukor, strúhanka. Ďalšia – zaváraniny.

Assassin má plnú skrinku zaváranín?! Napriek situácií sa Kyle uškrnie, ale neváha a pokračuje v hľadaní. Soľ, cukor, čaje, oriešky, káva…

To tu nemá nič jedovaté?

Zarazí sa. Otvorí skrinku, ktorú nezaujato zavrel. Má to! Vytiahne vrecko arašidov. Otvorí ho a orechy rovno vysype do koša. Otvorí brandy a dobrú polovicu vyleje do umývadla. Do zvyšku vysype prášok, ktorý bol naspodku vrecka. Poriadne to rozmieša. Pozrie sa na fľašu oproti svetlu. Je to trochu vidieť, ale nič sa nedá robiť.

Do jednej ruky chytí fľašu a do druhej dva poháriky. Je nervózny.

„Doniesol som len dva poháre. Myslím, že Bas by náš prípitok neocenil.“ Zasmeje sa trochu nervózne. Len dúfa, že Róbert nie je v práci veľmi opatrný.

„Bas?“ … „Prezývka.“ Odpovie s pokrčením ramien a naleje do pohárov zlatistý mok. Po očku pozrie na Dylena. Zaujímalo by ho, či ich počúva. Keby mal hádať povedal by, že áno. Určite sa neuveriteľne zlostí. Kylova zvrátená polovička sa v tom vyžíva. Provokáciu má v povahe už od narodenia, ale pri Dylenovi ho to baví oveľa viac. Dokonca aj v takejto situácií.

Odpije si z pohára snažiac sa nedať na sebe nič znať. Zaznamená trošku inú chuť, ale nemal by to byť problém. Róbert nepatrí medzi prieberčivých. Na 99% si to nevšimne. Ale to 1%…

„Dobrá. Musím pochváliť tvoj vkus.“ Prehovorí smerom k Dylenovi. Nemôže si pomôcť.

Na naše priateľstvo, ktoré už dlho nepotrvá!

Začuje Róbertovu myšlienku  a pomyslí si, ako prorocky to znie. Ibaže vyplní sa to trochu inak, ako si Róbert myslí. Kyle zatne zuby. Má strach. Pozrie na pištoľ na stole. Ak mu to dôjde…

Róbert odpije. Po poriadkom dúšku si utrie spotené čelo.

Nedošlo mu to.

„Fuj, je tu nejaké teplo.“ Prehodí Róbert a postaví sa, aby otvoril okno. Assassin je bohatý, že nemá kde strkať prachy a popri tom jeho klimatizácia nestojí za veľa. Neprejde ani tri kroky, keď si uvedomí ďalšiu – omnoho znepokojujúcejšiu vec – ťažko sa mu dýcha. Nadýchne sa ústami a potom neočakávane klesne k zemi. Začne sa mierne šklbať. Už vie, čo sa deje. Alergická reakcia. Je alergický na arašidy. Ak sa mu rýchlo neposkytne pomoc zomrie. Kde sa tu vzali arašidy?!

Kyle ho zachráni.

„Pomôž…mi.“ vyrazí zo seba a uprie pohľad na Kyla. Ten sedí na  stolíku a v pokoji popíja brandy. Díva sa na Róberta lapajúceho dych bez štipky prekvapenia, či znepokojenia.

Tá brandy. Uvedomí si Róbert krutú skutočnosť. Kyle ho otrávil!

Kyle nehybne pozoruje zápas tela s alergénom. Vie, že je zbytočný, telo prehrá. Čítal si zdravotné záznamy Róberta zhruba v čase, keď sa s Lyrou brali. Doteraz si z toho pamätá viacero vecí, ale tá najdôležitejšia z nich je bez pochyby alergia na arašidy. Aj jemu je známa skutočnosť, že je agresívna a v prípade neposkytnutia  pomoci, človek zomrie.

Róbertove kŕče zosilnejú. Kyle neodtrhajúc pohľad od toho výjavu zatne päste. Je mu to ľúto. Róbertovi veril, myslel si, že sú priatelia. Ale… najviac mu je ľúto Lyry. Bude trpieť. Koniec koncov je to jej manžel.

Nechcel som to takto. Nedal mi na výber.

Ospravedlňuje sa sám sebe, ale zároveň si uvedomuje, že to nie je tak úplne pravda. Mohol ujsť a nechať Róberta žiť. Mohol sa ho pokúsiť presvedčiť, aby ho nezabil. Alebo mohol zomrieť, či skôr nechať sa zabiť. Ale Róbert sa ho chcel zbaviť, rozhodol sa, že ich priateľstvo nie je stavané na prekonanie tejto krízy, že radšej obetuje Kyla, aby mohol žiť bez problémov, a to by mu Kyle nikdy nedokázal odpustiť. A ani nechce.

Ako sa to hovorí? Oko za oko, zub za zub. Je na tom viac, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Posledný výdych.

Zabil ho. Položí nedopitý alkohol na stolík a zdvihne sa. Prejde k ležiacej postave a zvrchu sa na ňu zadíva. Jediná osoba, ktorej z FBI veril, ho zradila. Im už veriť nemôže. Komu teda? Sám sa z tohto nevymotá. Skloní sa k nemu a rukou mu skontroluje pulz. Je mŕtvi.

Kyle chytí do rúk telefón. Nemal by volať z Dylenovho domu, je to neopatrné, ale teraz nie je čas čakať alebo hľadať iný telefón. Vytočí Paulovo číslo. Ak je na svete niekto, kto mu môže pomôcť a na koho sa môže obrátiť je to Paul. Nie sú doslova priatelia, ale Paul je najspoľahlivejší človek, akého pozná.

„Áno?“ ženský hlas bez emócií.

„Je tam Paul?“ opýta sa so zlým tušením.

„Je mi to ľúto, Paul zomrel.“

„Rozumiem.“ A on skutočne rozumie. Zloží. Paul je mŕtvi, zbavili sa ho. Celé je to väčšie, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Skurvená páska! Zahreší v duchu. Schytí kryštálovú vázu položenú pri telefóne a hodí ju o zem. Črepiny sa rozsypú po podlahe. Zrýchlený dych, chvejúce sa ruky.

Nezvládne to sám! Je len informátor! Nie je vrah, detektív ani agent. Neprešiel kurzom, kde by ho učili zabíjať alebo bojovať proti takémuto nepriateľovi. Potrebuje pomoc. Niekoho, kto by ho dokázal ochrániť, kto by bol dosť schopný na to, aby spolu vypátrali, čo sa za tým skrýva. Kto by mu pomohol vykorčuľovať z toho. Niekoho neľútostného. Niekoho u koho by si mohol byť istý, že pri prvej príležitosti nepobeží za FBI.

Nikoho takého nepoznám!

Pravda je však taká, že pozná. Je jeden človek, ktorý by mu bol schopný pomôcť.

Dočerta! Zahreší a pozrie na nehybného Dylena.