Kapitola 14

„Páni, tak toto sa mi páči. Fakt tu kedysi žili démoni?“

„No samozrejme, vari mi neveríš?“

„Ale verím, len je to, no ako to povedať, divné.“

„Čo myslíš, prečo bolo také ťažké nájsť nejakého démona? My sme totiž v našej démonej podobe iba ak sa naštveme alebo ak máme nejaký dôvod. Inak uprednostňujeme ľudskú podobu. Aspoň medzi sebou.“

„A to tu môže prísť ktorýkoľvek jinchuuriky?“

„To asi ťažko, väčšina démonov je príliš hrdá na to aby ukázala ľudom svoju ľudskú podobu.“

„Hmm, a čo tu robí toto?“ ukázal Naruto na fotku, na ktorej bol štvrtý Hokage a nejaká červenovlasá žena.

„No to je fotka tvojich rodičov.“

„takže si hovoril pravdu, keď si tvrdil, že túto skrýšu používal aj štvrtý Hokage.“

„Naruto, vieš o tom že je dosť neskoro? Podľa mňa nie je najlepší nápad sa túlať tak neskoro pol ese, hlavne nie potom, čo nás niekto na lúke sledoval.“

„Asi máš pravdu, ale chcem sa tu aspoň trochu porozhliadnuť.“

„Vieš čo? V tej knihovničke úplne dole sú dve knihy, ktoré obsahuje techniky, ktoré sa budeš musieť naučiť predtým než prejdeme na niečo ťažšie, takže si ich zober a ideme, mám dosť zlý pocit.“

No a čo teraz? Za Narutom ísť nemôžem. Ak si správne pamätám, tieto bariéry fungujú tak, že ten čo je vo vnútri okamžite vie o tom kto túto bariéru porušil. Ale kto ju dofrasa vytvoril? Veď v celej dedine je možno hŕstka ninjov, ktorý majú poňatie o tom, čo to vlastne čakrova bariéra je. Teraz bol Itachi v koncoch. Preto sa rozhodol, že je zbytočné čakať na Naruta. Veril, že si ho ešte nevšimol a tak sa kľudne vydal domov. Bol síce zvedavý, čo Naruto robí, ale veď vždy sa ho môže spýtať. Hmm. Vymysli si, že ho videl, ako sa niekde ponáhľa a jeho by zaujímalo čo bolo aké súrne že sa tak plašil. Cestou naspäť nerozmýšľal nad ničím. Snažil sa len zapamätať si cestu k vodopádu. Mal pocit, že sa mu ešte niekedy zíde poznať ju.

„Hokage-sama, skutočne chcete ísť takto neskoro skontrolovať Uzumakiho a Uchihovych?“

„Samozrejme, veď je len niečo po 11 večer. To je ešte skoro.“ Tsunade v mierne podnapitom stave si ani neuvedomovala, že kecá trochu od veci a Kakashi ako správny podriadený jej do toho radšej nekecal a v tichosti nasledoval svoju Hokage až k domu kde bývali naši traja ninjovia.  Kým došli pred Uzumakiho dom, bolo už dosť neskoro. Tsunade zaklopala na dvere a Kakashi sa len divil že to bušanie nepočuli aj susedia, ktorý bývali dosť ďaleko. Lenže bolo dosť neskoro a preto už všetci spali a tak našej milej Tsunade nikto neprišiel otvoriť. To ju trochu naštvalo(trochu viac) a tak sa rozhodla dvere jednoducho vyraziť. Nemusela sa ani namáhať, pri prvom náraze povolili. Neboli totiž zamknuté. To bolo divné. Prečo nezamkli? To bolo prvé, čo ju zarazilo, no okamžite ako vošla hlbšie do obývačky ju čakal ďalší šok. Na gauči si nádherne spinkal Itachi. Mnohý by nad takýmto pohľadom priam slintali. Spal stočený do klbka a v náruči k sebe tlačil plyšáka v podobe líšky. Bolo to neskutočne roztomilé. Tsunade okamžite prešla jej rozčúlenosť. Nechcela Itachiho budiť. Sama nevedela prečo, ale radšej sa otočila a v tedy zažila tretí šok. Kakashi priam na Itachim mohol oči nechať a z nosa mu tiekla krv prúdom. Na nič nečakal. Schmatla Kakashiho a tiahla ho za sebou von. Dvere za sebou samozrejme zabuchla a tým nášho krásne spiaceho Itachiho zobudila.

Itachi  počul ako niekto tresol dverami. Myslel si že to prišiel Naruto. No nikto nechodil. Až po chvíli si uvedomil v akej polohe sa nachádza. Bol v klbku. V jednej ruke držal svoju líšku a palec na druhej ruke si cmúľal ako malé decko. Zarazil sa. Čo to dočerta robí. Veď toto skutočne nie je on. Poobede si robil srandu zo Saukeho a teraz tu spí ako malý. Mal by sa spamätať. A prečo vlastne spí na gauči? No jasné, chcel počkať na Naruta. Ale žeby sa Naruto ešte nevrátil. No čo pôjde si ľahnúť radšej do izby. Ešte by zase zaspal ako bábo a Naruto by ho videl. To by bol trapas.

Išiel domov a v rukách si niesol niekoľko kníh. Nechcelo sa mu ísť domov. Radšej by ostal v jaskyni no vedel že by bolo dosť podozrivé, keby sa niekoľko dní neukázal. Nechcelo sa mu byť doma samému. Vlastne teraz tam už sám nebude. Nad predstavou ktorá sa mu zrodila v hlave sa musel pousmiať. Bolo by skvelé keby spolu vychádzali dobre. Určite by sa necítil tak sám. Vlastne teraz už nema prečo sa cítiť sám. Má predsa Kyuu. Keď mal svoj dom na dohľad zarazil sa. Videl ako Lady Tsunade tiahne sa sebou veliteľa ANBU ktorému tečie z nosa krv a je úplne mimo.

„to je super. Lepšie ako v kine.“

„Čo je tu super?“ nechápal Naruto.

„No predsa to ako Tsunade tiahne toho ANBU. Jashin vie čo stváral, že vyzerá ako by videl niečo neuveriteľné.“

„Možné je všetko“

„To je pravda, a vieš čo je ešte zábavnejšie?“

„Tak to fakt netuším.“

„No predsa to že idú od tvojho domu.“

„Čo?!“

„Ty pako jedno. Mal by si si aspoň raz všimnúť kade chodíš. Si totiž už doma.“

„Haaa? No fakt máš pravdu. Ááááá. Kyu? Nie si unavený?“

„Ja? Nie, prečo?“

„No ja som totiž stráááášne uťahaný.“

„tak si padaj ľahnúť a nestoj tu ako soľný stĺp.“