Kapitola 16

Itachi vyšiel na záhradu. Momentálne vyzeral celkovo normálne. Farbu z vlasov sa mu podarilo akosi zmyť, sem tam sa však našiel aj nejaký fialový pramienok, ktorý nechcel počúvať. Srdiečka na tvári nemal, takže keby ste ho uvideli určite by ste neskončili na zemi zo smiechom.  Nepodarilo sa mu však zbaviť vône ktorú naňho Sasuke nalial. Teraz však mala trochu iný účinok.

„Itachi, to ťa tie mačky a psy majú tak radi že sa nevedia ovládať?“ smial sa Sasuke ktorému však chvíľu na to došlo, že Itachi si to z nim ešte vyrieši.

„Kde je Naruto?“

„Ja som tu.“ Ozval sa Naruto, ktorý práve vychádzal z domu. Trvalo dosť dlho kým sa upokojil. Keď zistil, čo Sasuke vyviedol mal chuť mu niečo spraviť. Momentálne si držal dostatočný odstup od Sasukeho ale aj od Itachiho. Nechcel totiž aby sa opakovalo to čo v Sasukeho izbe.

„Ste si istý, že je dobrý nápad dnes trénovať?“

„A prečo nie?“ „No skutočne nemám chuť sa dobrovoľne lepiť na Itachiho. Ešte stále som sa nedozvedel čo ti spravil, že si si z neho spravil srandu. Nabudúce dávaj väčší pozor čo robíš.“ Snažil sa mu dohovoriť ešte stále jemne vytočený Naruto, ktorý nemal náladu úplne na nič. Chcel sa zobrať a schovať sa. Nechcel aby si z neho Sasuke z neho opäť spravil srandu. Možno to bolo neúmyselné, ale pre Naruta to bola aj tak pod pásovka.

„Naruto ma asi pravdu“ ozval sa z ničoho nič Itachi.

„Čože? Ale prečo?“ nechápal Sasuke ktorému sa ale vôbec nepáčilo, že si poriadne zase nestihne spraviť obraz o Narutovi, zatiaľ je z jeho správania zmetený a nevie čo si má o ňom myslieť. Jedno vie však určite. Jeho prítomnosť mu je príjemná. Hlavne keď ho mohol držať v náručí. No už menej sa mu páčilo to čo nasledovalo. Ešte teraz mu brnia uši ako sa Naruto začal rozčuľovať.

„Dôvodom, že dnes bude lepšie tréning vynechať sú tvoje blbosti Sasuke. Takže  keď vám to nebude vadiť ja si idem niečo zariadiť. Zatiaľ sa majte.“ Dopovedal Naruto a už ho nebolo. Vyparil sa ako para nad hrncom.

„Itachi? Prečo si dofrasa súhlasil s takýmto stupidným nápadom. Ako ho máme spoznať keď stále niekde zdrhne.“ Rozčuľoval sa Sasuke ktorému to začalo pripadať ako jeho každodenná činnosť.

„Ak sa nemýlim tak si to bol ty kto na mňa vylial to svinstvo, takže by si sa nemal sťažovať. Ak teda nechceš by som ti ho prebral.“  Podľa Itachiho nemalo cenu sa s ním viac rozčuľovať, preto sa otočil a odišiel do domu. Keď nad tým teraz uvažoval, chcel zistiť niečo viac o Narutovi. Nie len Sasuke bol zvedavý. Vošiel do kuchyne a oprel sa o linku. Pohľad mu padol na dvere ktoré viedli do druhej časti domu. Teda do časti v ktorej býval Naruto. Pokušenie je veľký nepriateľ. A pre Itachiho obzvlášť. Ako sa dalo čakať, neodolal. Pomaly ako by sa bál že každú chvíľu sa vráti Naruto sa blížil k dverám. Nie že by si neveril, že je dobrý no netušil, čo môže od Naruta čakať. Okamžite ako otvoril dvere mu do nosa udrela príjemná vôňa. Pripomínala mu časy, keď sa v lete prechádzal po rozkvitnutých záhradách sakúr a pritom cítil niečo ako čokoládu a vanilku, ktorá neskutočne omámila jeho zmysly. Páčilo sa mu to. Druhá vec ktorá ho upútala, bola samozrejme farba stien. Neboli svetlé a teplé tak ako jeho alebo Sasukeho izba. Skôr to vyzeralo ako … no nevedel prísť na vhodné spojenie. Steny boli natrené tmavou fialovou a občas sa na stene objavil červený ornament v tvare špirály. Vyšiel po schodoch a narazil na chodbu na ktorej boli 4 dvere. Všetky boli čierne. Ako prvé otvoril tie, ktoré boli najbližšie. Asi nenašiel presne to čo hľadal, no aj tak to stačilo aby ho to zaujalo. Z tmavšej chodby sa dostal do nádherne presvetlenej izby v ktorej bol kozub a police plné kníh. Všetko bolo ladené do zeleno hneda. Vytváralo to pocit pokoja , ako by vás samotná miestnosť chcela upokojiť. A musel uznať že účel splnila. Keby nebol taký zvedavý a nechcel vedieť čo sa skrýva za ďalšími dverami určite by tu ostal. Už sa chystal odísť, keď ho zaujal malý stolík v rohu miestnosti pri ktorom bolo veľké pohodlné kreslo. Jeho však nezaujal nábytok, ale to čo na ňom bolo položené. Boli to dve knihy. Jedna bola otvorená. Neodolal a zobral ju do ruky. Kniha bola otvorená na strane na ktorej nič nebolo. Bola úplne prázdna. Začal listovať celú knihu a zistil že v nej nie je nič napísané. To mu prišlo viac ako divné. Prečo by mal niekto otvorenú knihu v ktorej nič nie je? Nič v nej nie je ale názov má. Mal zlý pocit že v tom bude nejaký trik. Ale aký? Samotný názov bol dosť zaujímavý ale nechápal mu. Vraj Ovládanie. Čo ma byť toto za názov. Radšej ju položil a zobral do ruky druhú knihu. Tá na tom bola rovnako ako tá prvá. S názvom ale bez obsahu. A nebolo by to ono, keby ani tomuto názvu nerozumel. História. Tak sa tá kniha volala. Mohla byť o histórii niečoho dôležitého a pritom to mohla byť obyčajná blbosť. Nejako veril tomu že v tých knihách niečo určite je. Teraz len prísť na to čo.  Nevedel však koľko má času, preto  radšej išiel preskúmať aj ostatné izby. Zatiaľ tu narážal na samé prekvapenia. Zaujímalo ho čo tu nájde ďalej.  Opatrne otváral druhé dvere a má to . to čo hľadal ako prvé. Narutová izba. Na prvý pohľad bolo jasné, že je to úplne jednoduchá izba. Veľká posteľ, jednoduché skrine, malý stolík a menší gauč. Všetko jednoducho zladené do modrej, červenej a krémovo bielej. Na prvý pohľad bolo vidno, že Naruto si stále udržuje poriadok. Nikde žiadne rozhádzane veci. Ale čo čakal. Keďže bol vždy sám, musel sa naučiť o seba postarať. Veľa toho o ňom nezistil, no určite je toho veľa čo skrýva. Vlastne, keď s ním nikdy nikto nechcel hovoriť, tak o ňom nikto nič nevie. Je to strašné, ešte stále nevie čo od neho môže čakať. Chce o ňom vedieť viac. chce vedieť kde včera večer zmizol, čo robí keď nie je doma a akú ma vlastne povahu? Toľko otázok a žiadna odpoveď. Ešte raz sa pozrel na celú izbu a išiel ďalej. Bol však tak zabraný do premýšľania, a ani si nevšimol že vošiel do ďalšej izby. Táto sa od ostatných dosť líšila, nebolo v nej totiž nič. Bola nafarbená celá na bielo a bolo tu jedno okno. To bolo všetko. Ďalšia vec, ktorej nechápal. Mal pocit že na jeden deň je tých zvláštnych vecí až priveľa. Stále mu však ostali jeden dvere. Typoval že práve za nimi bude kúpeľňa a typoval správne. Myslel že tu ho už nemôže nič prekvapiť ale ako sa pre dnešok stalo zvykom, mýlil sa. Namiesto vzorného poriadku ktorý našil v ostatných izbách tu bol doslova bodrel. Po zemi sa váľali obaly od obväzov náplastí a podobne. Na poličkách objavil dezinfekciu a iné veci, ktoré sú potrebné pri ošetrovaní. V koši na prádlo bolo hodené zakrvavené oblečenie. Teraz sa mu potvrdilo to čo už tušil. Naruto má oveľa viac tajomstiev než ktokoľvek iný.