Kapitola 17

Ostal ako posledný stať na mieste a akosi nevedel pochopiť, ako sa mohli obaja tak rýchlo vytratiť. Ale asi to trošku prehnal. Ale preto od neho nemuseli obaja odísť. Čo mal in teraz robiť? Veď sa bude nudiť. A ako už zistil, nuda nie je dobrá hlavne čo sa týka jeho výmyslov. Teraz však musel vymyslieť niečo, čím by sa zabavil. A vlastne prečo niečo vymýšľať. Veď úplne stačí, keď pôjde dnu, zoberie do ruky nejakú knihu a bude relaxovať. Už dlho nemal čas len tak na leňošenie. Bude to príjemná zmena a aspoň bude mať viac času na premýšľanie o Narutovi. Na jeho vkus sa vyparil až prirýchlo. Ale čo už. Zobral sa teda a odišiel do domu. Roztiahol sa na veľmi pohodlný gauč a len tak ležal. Stále mu hlavou vŕtal Naruto. No a hlavne to jeho divné správanie. Alebo sa divné zdalo iba jemu? Skutočne nevie ako reaguje zvyčajne takže je to na hovno. Hmm. Chcel by vedieť, čo si myslí Naruto o ňom a o jeho bratovi. Asi naňho nespravili veľmi dobrý dojem. Musí uznať že sa správal trochu detinsky ale stále je na tom lepšie ako Itachi. Aspoň dúfa. Keď už začal premýšľať nad Itachim, kde zmizol ten? Hluk v kuchyni mu dal dostačujúcu odpoveď. Itachi bol skvelý ninja ale niekedy to bolo skutočné nemehlo, ktoré dokázalo urobiť viac hluku ako malé, zvedavé mača. Presne ako si myslel. Itachi poskakoval na jednej nohe a z druhého chodidla mu tiekla krv. Fakt nechápal ako to dokázal.
„Itachi? Čo tu nacvičuješ? Vari si si vstúpil do svedomia a začal si sa učiť tancovať?“ nemohol si nechať príležitosť podpichnúť.
„Nie, tancovať totiž viem. Len som sa snažil prezrieť si celý dom.“ Ten dôraz na slove celý Sasuke akosi nechápal.
„Celý? To ako aj tu časť, kde býva Naruto?“
„Keď celý tak celý.“ Sasuke bol v okamihu pri ňom a pomáhal mu s obviazaním a vyčistením nohy.
„A môžem sa spýtať čo zaujímavé si našiel?“
„Samozrejme. Našiel som kúpeľňu plnú obväzov krvi špinavého oblečenia a na moje prekvapenie aj črepov z niečoho čo som nedokázal identifikovať.“
„Aha … a niečo ako denník? Alebo niečo osobné? Potrebujeme sa o ňom predsa niečo dozvedieť.“ 
„To áno ale na to aby sme ho poznali máme čas.“
„Ale mne sa nechce čakať. Ja chcem vedieť čo si o mne myslí.“
„A to si akože myslíš, že si do denníka píše niečo ako „milý deníček, dnes som hovoril zo Sasukem, juj, vyzeral fakt dobre, dosť dlho sa na mňa pozeral, určite sa mu páčim,“  úprimne pochybujem že patri medzi pubertiačky ktorými lomcujú hormóny.“
„Ale, nebuď na mňa taký zlý. Ja len chcem vedieť či aspoň uvažuje nad tým, že nám o sebe niečo povie.“
„Tak sa ho to spýtaj a mne daj pokoj.“
„No páni ty si milý ako panna pred popravou. Vždy mi dokážeš skaziť náladu.“ Na to sa Sasuke otočil a vydal sa von. Prechádzka po Konohe určite nebude od veci.    

„No do čerta. Som úplne mimo. Keď to takto pôjde ďalej po niekoľkých dňoch nebudem schopný sa ani pohnúť.“
„Toho sa neboj, o to sa zatiaľ postarám ja. Ale nezvykni si veľmi.“
„Ďakujem Kyuu. Vieš rozmýšľal som…“
„Ty niekedy aj rozmýšľaš?“
„Kyuu, nerob si zo mňa srandu. Samozrejme že rozmýšľam.“
„Jasne nad blbosťami ako sú
„ako nádherne vonia Itachi alebo ako účastne sa tvári Sasuke“ to sú fakt veci na zamyslenie.“
„Čo? Na také niečo som vôbec nemyslel.“
„Ale nehovor.“
„Sakra Kyuu, prestaň trpať blbosti a radšej počúvaj čo chcem povedať.“
„Dobre, čo si chcel povedať?“
„A to mám ako s kade vedieť keď ma neustále prerušuješ?“
„Naruto na to čo si je len jeden výraz. Magor.“  

No určite. On nie je žiaden magor. Ako si môže Kyuu dovoliť povedať niečo také. Nemôže predsa za to že ho vyrušil a on si nevedel spomenúť kde. Nestačilo že po tréningu skoro vôbec nevládze ešte doň musel rýpať. A že tréning to bol naozaj vyčerpávajúci svedčili hlavne všetky drobné ranky ktoré Naruto schytal. Netrénoval tak ako bolo zvykom. On trénoval vo svojej mysli. No ako ho už Kyuu stačil oboznámiť, to čo sa mu stane v mysli sa mu stane aj skutočne. Preto musel postupovať veľmi pomaly. Ale prečo sa stále zaoberá tréningom keď by sa mal radšej starať o to kto bol v jeho knižnici. Totiž kniha ktorú určite nechal otvorenú bola zavretá. Ešte že nikto nedokáže prečítať čo v nej je. Na to by musel požiť tu správnu čakru a ako pochopil je jediný kto práve túto čakru má. Ale ako je to možné, to mu už Kyuu nevysvetlil. No nechápal čo niekto hľadal práve v knižnici. Nemá tu nič cenné. Aspoň nie pre iných. Pre neho malo veľa vecí väčšiu hodnotu ako by bol kedy ochotný priznať. Cenil si všetko čo tu mal a hlavne to čo mu zanechali ešte jeho rodičia. Mal však zlé tušenie, že knižnica nie je jediné miesto, ktoré niekto prehľadal. Vošiel teda do svojej izby. Všetko bolo tak ako to nechal no predsa bol schopný cítiť pozostatky čakry osoby ktorá jeho izbu prehľadala. Počkať. On cítil pozostatky čakry? Ale veď nikdy nebol niečoho takého schopný. Ale čo to vlastne dnes trénoval? Kyuu spomínal niečo ako rozpoznávanie čakry. Ale skúšal to len s jeho čakrou a s čakrou Kyuu. Túto čakru zaradiť nedokázal. Fakt sa mu to prestalo páčiť. Bude musieť zistiť ako je to možné. Rozhodol sa pôjde skontrolovať zvyšné dva izby. Vošiel do prázdnej izby. Bola menšia ako ostatné a a jediné čo bolo divné bolo to že bola celá biela. Nič viac. tu síce cítil tiež prítomnosť divnej čakry ale v oveľa menšej miere. Asi sa tu nezdržal dlho. Pravda, čo by tu hľadal? Nechal to tak a išiel do kúpeľne. Ak sa dobre pamätá nechal tam veľmi pekný neporiadok. Keď to niekto videl musel sa určite zľaknúť. Vlastne to tam tak vyzeralo už niekoľko dní. Vrátil sa z misie a ošetril si rany. Vlastne rany si ošetroval pravidelne. Hlavne rany ktoré si spôsoboval sám. V ten večer sa však pokúšal zabiť. Sám teraz nevedel prečo. To mu skutočne až tak záležalo na tom čo ostatný hovoria hoci vedel že sú to ignoranti. Asi áno. Nikto iný oňho nezavadil ani pohľadom. Teraz mu to však prišlo ako totálna blbosť. Nebol by schopný to spraviť znovu. Ale stále mal chuť si zarezať do ruky a sledovať ako mu krv steká po ruke. Niekto kto by sledoval jeho myšlienkové pochody by si pomyslel, že sa zbláznil. On bol však úplne v poriadku. Aspoň zatiaľ. Ak sa v najbližších týždňoch nezblázni z Kyuu a z Uchihových normálnym ostane ešte dosť dlho. Nakoniec odolal pokušeniu porezať sa a radšej vošiel do kúpeľne, ktorá bola skutočne v hroznom stave. Aspoň má čo robiť predtým než pôjde spať.