Kapitola 18

Išiel tam, kde ho nohy zaviedli. Čiže priamo za nosom. Mal len jedno šťastie že ním netresol do nejakého stĺpa pretože sa vôbec nesústredil na cestu. Vyzeralo to ako by bol zamyslený. No opak bol pravdou. Nemyslel totálne na nič. Snažil sa nevnímať okolie a myšlienky nechal voľne blúdiť. Ani si to neuvedomil a pomaly sa dostával k miestu kde bol on aj Itachi preskúšavaní. Zo zamyslenia ho prebral až hluk narážajúcich kunajov. Využil toho, že si ho zatiaľ nikto nevšimol a schoval sa za najbližší strom. Prizeral sa zaujímavej scéne. Vyzeralo to, že niekto trénuje. A toho niekoho aj spoznal. Bol to ten chlapec, s ktorým bojoval on. Teraz však bojoval s niekým z jeho týmu. Nebol tam však len jeden tým, ale dva. Tie dievčatá, ktoré on nemohol vystať. Zato čo povedali Narutovi ich fakt nemal rád. Pomaly vyšiel zo svojho úkrytu a nepozorovane sa dostal takmer až na koniec lúky. V tom po ňom však niekto hodil kunaj. Popravde niečo také čakal. Ladným pohybom sa mu vyhol a chcel pokračovať ďalej. Zabránil mu v tom však niečí hlas.
„Hej ty, počkaj!“
„Potrebuješ niečo?“
„Áno, chcem si s tebou dať súboj.“
„Neviem či je to dobrý nápad. Bratovi by sa to asi nepáčilo.“
„To si taká padavka, že vo všetkom musíš počúvať svojho staršieho bračeka?“ ozval sa Kiba, ktorého Sasuke z neznámych dôvodov vytáčal.
„To zase nie, ale nestojím o problémy.“
„Tak to rovno povedz, že sa bojíš a nehraj sa na hrdinu.“ Rýpal ďalej Kiba. Sasuke bol zvyčajne kľudný a dokonale sa dokázal ovládať, no v poslednej dobe toho bolo naň veľa a tak prečo si neužiť trochu zábavy?
„V poriadku, povedzte kto chce so mnou bojovať a môžeme začať.“
„Ja“ ozval sa Neji a vzápätí sa pustil do útoku plnou silou. Sasuke nemal náladu na dlhý boj. Preto to vyriešil jednoducho. Aktivoval sharingan a v jednom momente sa udialo niekoľko veci naraz. Neji sa prestal hýbať a na tvárach všetkých sa zračilo prekvapenie. Teda skoro na všetkých. Sasuke nechcel Nejiho dlho trápiť a tak genjutsu do ktorého ho uvrhol zrušil. Sharingan mu však v očiach stále ostal.
„Takže tebe jedna porážka nestačila?“
„Dofrasa ako si to urobil? Čo si vlastne zač?“
„Čo by, bolo to úplne jednoduché. A chceš vedieť ako je to možné? No na to je len jedno vysvetlenie. Som démon.“ Po tomto si poriadne obzrel tváre všetkých prítomných. Skoro vo všetkých videl aspoň trochu strachu. Až na jednu.
„Skutočne by si ľudí nemal strašiť výmyslami.“
„Ako môžeš vedieť či to výmysel je alebo nie?“
„Bude stačiť keď poviem, že Tsunade povedala aj z akého klanu pochádzaš?“
„Žeby konečne niekto kto používa mozog?“
„Možno áno, možno nie.“ Na toto Sasuke neodpovedal. Otočil sa a chcel sa vrátiť domov no na chvíľu ho ešte zastavil.
„Ak sa smiem spýtať, kde s bratom teraz bývate? Ja len aby som vedel kde ťa máme hľadať?“
„Ale, je to také trošku zapadnuté miesto. Bývame v dome Naruta.“
„Čože vy bývate s tým pakom?“ ozvala sa dievčenská časť skupiny.
„Áno, bývame s ním a bol by som rád, keby si mu prestala hovoriť pako. On ma totiž podľa mňa viac rozumu ako vy všetky dokopy.“ Všetkých prekvapilo jeho obhajovanie Naruta a tak nevedeli čo na to povedať. Ešte stále nechápali rozhovor medzi Sasukem a Shikamarom. Neji, ktorý sa konečne spamätal sa za mladým Uchihom pozeral kým mu nezmizol z dohľadu.
„Takže to by vysvetľovalo, prečo mi meno Uchiha pripadalo také známe.“ Povedal akoby pre seba Neji ktorého však všetci počuli a pomaly im začalo dochádzať kde to meno už počuli.

Dofrasa, dofrasa, dofrasa. Kde to sakra išiel? Prečo mu nepovedal že niekde ide? Itachi ako zmyslov zbavený chodil stále dookola. Naruto sa na tom dosť bavil. Itachi bol dokonca tak mimo, že si ani nevšimol že Naruto vôbec prišiel. Ešte niekoľko minút trvalo, kým bolo počuť otvorenie a zavretie dverí. Itachi ktorý na to čakal sa tváril ako boh pomsty a svoje kroky nasmeroval k dverám. Naruto sa pomaly vybral za ním. Snažil sa byť nenápadný, aby si ho nevšimli.
„Sasuke! Kde si bol?“
„Ha? Prečo?“
„Aké prečo. Vieš ako som sa bál. Ja ťa ako blbec hľadám po celom dome a teba nikde.“
„Ukľudni sa bol som sa len prejsť.“
„Tak mi to nabudúce aspoň povedz.“
„Načo ti budem hovoriť kde idem. Nie si moja matka aby si všetko musel vedieť.“ Sasuke sa v tom momente zarazil. Toto povedať nechcel. Itachi bol jeho brat, bolo samozrejme že sa oňho bojí.
„Máš pravdu, to skutočne nie som. Len som mal o teba proste strach.“ Dobre vedel že Sasuke to tak nemyslel. No aj tak sa ho to dotklo. Uvedomoval si totiž že z časti za to že Sasuke vyrastal bez rodičov môže on, no Sasuke mu to nikdy nevyčítal. Vysvetlil mu že nemá inú možnosť a dúfal že mu odpustil. Ale nevedel čo si myslieť teraz.
„Nemali by ste tu po sebe tak kričať. Nikdy neviete kto môže počúvať.“ Zareagoval Naruto na ich predošlú hádku. Nechcel aby sa hádali. Nemal rád keď niekto kričí, preto vyliezol z poza dverí a sadol si na gauč. Itachi zo Sasukem sa naňho pozreli a akosi nechápali čo tam robí.
„Nepozerajte na mňa ako vyorané myši a radšej si tiež sadnite. Nebudete tu predsa donekonečna stepovať pred dverami. Ešte by ste vystepovali dieru a kto by to potom opravoval?“ snažil sa trochu uvoľniť atmosféru, čo sa mu aj podarilo.
„Jediný kto je schopný vystepovať dieru je Itachi. S takou tvrdou hlavou akú ma on je jediný na svete.“
„A to nevieš že sa stepuje nohami?“
„Ja to viem, ale vie to aj tvoja hlava? To je otázka čo?“ zo šoku prebral Itachiho až smejúci sa Naruto.
„Prepáč Itachi, že sa smejem, ale ten tvoj výraz fakt nemá chybu.“
„Itachi, nepredvádzaj sa. Čo si o nás náš spolubývajúci pomyslí?“ s veľkým ah sa Itachi zvalil na gauč vedľa Naruta a radšej výroky ktoré hádzal Sasuke nekomentoval. 
„Takže, keďže tu opäť vládne dobrá nálada prečo si nepustiť nejaký dobrý film? Niečo dobre určite nájdem.“
„Naruto? Vieš? No, my sme chceli… no máme na teba dosť otázok. A no .. radi by sme vedeli o tebe trochu viac… nejako sa na to ešte nenašiel čas.“
„Hmm, v poriadku. Ale niečo za niečo. Za každú otázku na ktorú odpoviem my vy odpoviete na jednu moju. Platí?“
„No…“
„Snáď si nemyslite že ste jediný ktorý majú otázky?“
„V poriadku, ale chceme počuť pravdu.“
„To nie ste sami. A ak vám to nebude vadiť rád by som začal. Takže, ktorý z vás bol v mojej izbe?“