Kapitola 19

No do pekla. Ako prišiel na to že bol niekto v jeho izbe? Veď sa tam len poobzeral. Nič tam nerobil.
„Pochybujem o tom že niekto z nás dvoch bol v tvojej izbe.“
„A si si tým skutočne istý? Niekoho totiž dosť zaujali knihy ktoré mám v knižnici. A čo sa týka toho ako som si všimol Itachi, čo si si spravil s nohou? Vari si si ju neporezal v mojej kúpeľni?“ Začínal sa cítiť ako pri výsluchu. To je on taký neopatrný alebo Naruto taký všímavý?
„Ako si môžeš byť istý, že tam bol Itachi?“
„Vieš čo je to čakrová stopa? Tak tu Itachiho som cítil v každej izbe.“
„Keď si vedel, že som tam bol, prečo si sa na to pýtal?“
„Chcel som vedieť, či mi poviete pravdu alebo budete klamať. A dosť ste si to pokazili.“ Naruto sa postavil a chcel odísť no Itachi ho chytil za ruku.
„To si taký ostražitý pri každom alebo iba pri nás?“
„Ja nie som ostražitý. Nemám dôvod byť. Len si všimnem viac ako ostatný. To snáď nie je trestné?“
„Keď si taký dobrý, prečo o tom niekto nevie. Prečo nepredvedieš čo v tebe je?“
„A načo? Aby sa ma ešte viac báli, to fakt nepotrebujem.“ Teraz na neho dosť nechápavo pozerali obaja.
„Ah“ opäť si sadol a začal hovoriť.
„Viete, ľudia sa ma boja preto lebo v sebe mám Kyuu, no a tak som ich nechal si myslieť že som úplne blbý aby sa ma nebáli ešte viac. Nenašiel sa ešte nikto, kto by to zistil, takže ste prvý ktorý to vedia. Dokonca ani Tsunade to netuší. Stále si myslí že som dosť neschopný, ale to mi nevadí. Zvykol som si.“
„Takže celý život žiješ v pretvárke.“ Vydýchol neveriacky Sasuke. Na to sa Naruto len pousmial.
„Teraz by ste mi mohli povedať vy prečo ste pred rokmi opustili Konohu?“ 
„Ak ti nebude vadiť zhrniem to v skratke a ty sa potom pýtaj čo chceš.“
„Spusti.“
„V našom klane sa našla osoba, ktorá chcela zničiť Konohu a ovládnuť svet. Rada v Konohe sa to však v čas dozvedela a vydala rozkaz zabiť všetkých členov. Ten rozkaz som dostal ja. No nedokázal som niečo také a nechcel som nechať Sasukeho aby trpel za to za čo on vôbec nemôže, tak som ho zobral a odišli sme. Zavraždili všetkých, no telo toho, kto za to mohol sa medzi nimi nenašlo. Nikto nevie či sa mu podarilo utiecť.“ 
„Vy ste z klanu Uchiha?“
„Áno, prečo?“
„Asi ma trafí šľak.“ Na to sa nekontrolovateľne rozosmial. Sasuke a Itachi totálne nechápali prečo.
„Vie , no len všetko je také absurdné že mi to príde až smiešne. Stavím sa s vami, že tá istá osoba, ktorá zničila život vám ho zničila aj mne.“
„Ako to myslíš?“
„Uverili by ste mi, keby som vám povedal, že Kyuu je úplne neškodný?“
„To určite a zničená dedina je malým dôkazom?“
„To je síce pravda ale aj on pre to musel mať nejaký dôvod. Vlastne Kyuu sa len snažil chytiť niekoho s menom Madara Uchiha.“
„Tak to som naozaj netušil.“
„O tom nevedel nikto.“
„A ako si sa o tom dozvedel ty?“ reagoval Sasuke?
„Dajme tomu že z prvej ruky. Povedal mi to Kyuu.“
„To chceš povedať že sa s ním rozprávaš? Veď je nebezpečný.“ Rozčuľoval sa Sasuke ktorého však hneď schladil Itachi.
„Skutočne to spravil len kvôli Madarovi?“ 
„Tým som si istý.“

Neskôr večer keď Naruto opäť ležal vo svojej posteli rozmýšľal nad tým, čo všetko sa dozvedel. Po tom čo zistili, že ich životy boli ovplyvnené jednou osobou sa medzi nimi trochu uvoľnila atmosféra. Mali naňho skutočne veľa otázok a na všetky sa snažil odpovedať. Oni mu tiež povedali veľa. Itachi dosť hovoril o tom ako sa niekedy správal Sasuke. Ako trucoval a podobne. Bolo úžasné počúvať o tom ako dobre spolu vychádzajú. Dokonca vyriešili aj Itachi návštevu jeho izieb. Keď im však povedal, prečo bolo všade toľko krvi netvárili sa príliš nadšene. Upokojil som ich síce že nemám potrebu to ďalej robiť no aj tak si na to dajú pozor.

„Kyuu?“
„Áno mojko.“
„Myslíš že je dobré, že som im o tebe povedal?“
„Tak to neviem, ale povedal si to, vrátiť to už nemôžeš takže sa tým netráp.“
„Kiež by to išlo.“
„Ale no tak, čo ťa trápi, vieš že mne môžeš povedať všetko, ja to nikomu nepoviem.“
„Ja len že to vyzerá ako by som mal skutočných priateľov. Je to úžasné.“ Kyuu mu neodpovedal. Nemal totiž čo dodať. Jednoducho ho nechal nech si ten pocit užíva. Tušil totiž, že kľudné chvíle nebudú trvať dlho. Vo vzduchu bolo niečo nebezpečné.       

„Vyzerá to tak, že Uchíhovým sa v Konohe páči. A ten Uzumaky začína robiť problémy. To sa šéfovi nebude páčiť. Musíme mu podať správu, a to čo najskôr. Počul si? Vstávaj a pohni!“
„Veď už idem, nečerti sa hneď. Aj tak nemôžeme nič robiť. Šéf si to bude chcieť vyriešiť sám. Tak prečo si zbytočne robiť starosti?“
„Lebo keď mu to nepovieme v čas skončíme ako grilovaná večera.“
„Hmm, niečo grilované by som si dal.“
„Tak na to ani nemysli.“
„A to prečo?“
„Lebo jediná požívateľná vec v blízkosti niekoľkých kilometrov som ja.“
„A to vadí?“
„No dofrasa, daj pokoj.“