Kapitola 2

KAPITOLA 2

Slnko sa pomaly zapadalo za hory a na zem vrhal tieň. Na tmavú oblohu teraz vstupoval mesiac. Okolo mesiaca sa objavili malé žiariace bodky ktoré ľudia nazývajú hviezdy. Oni s mesiacom osvecovali zatmenú časť zeme. Len na jednom mieste ich svetlo nedosvietilo. Na tom mieste si cez noc nevidíte ani na konček svojho nosa a cez deň tam slnko dostane pár slabých lúčov.

Bol to les o ktorom nikto nič nevie. Leží hlboko v trhline, že keby ste sa do nej pozreli mysleli by ste že nemá koniec .

* * *

„Itachi-sama kedy tam budeme? A prečo mi nechcete povedať kde ideme?“ otravuje už Vanda tri hodiny Itachiho odkedy sa zobrali z jaskyne kde spali. Kisamemu to liezlo tak na nervy že niekedy skoro siahol Samehade a mal tisíc chutí jej odseknúť hlavu. Nevedel jak môže Itachi obstáť takú otravu splodinu.

„Už tam budeme…“ odpovedal Itachi. Toto Vanda počúvala vždy jak odpoveď.

„Si netrpezlivá…“ pousmeje sa svojim úsmevom Kisame.

„A čo ty? Zo sna hovoríš samé blbosti…. Ako no tak zlaté rybičky trpezlivosť nie je moja parketa. Spálňa je voľna…“ napodobňuje ho Vanda.

„To si zašla za hranice!“ naštve sa Kisame a natiahne ruku po meči ale zrazu ju chytí Itachi. Kisame otvoril ústa aby niečo povedal no Itachi sa na neho zadíva vraždivím pohľadom. Kisame preglgne sliny a otočí hlavu dopredu . Itachi mu pustí ruku a pokračuje ďalej.

„Aspoň Itachi-sama má nejaký rozum nie ako ty rybací sycht.“ Ironicky povie Vanda. Kisame len zabručal pár neslušných slov, zaškrípal zubami a išli ďalej.

Vanda konečne uvidela neďaleko sa niečo týčiť. Bolo to pohorie ktoré nemalo konca ani začiatku. Kisame sa vydesene pozrie na to pohorie.

„Ty ju tam berieš?“ zavrčí Kisame.

„Kde?“ spýta sa prvý krát Vanda milo Kisameho.

Kisame jej neodpovedal a pozeral na Itachiho. Ten išiel dopredu ako keby nič nepočul.

„On ju zabije!“ skríkne po ňom Kisame. Na to sa už Itachi zastavil.

„Viem že je to otravný parchant ktorý nám lezie do cesty a mne na nervy ale nič nám neurobil!“ zvrčí Kisame. „Pane bože odkedy som sa stal taký dobrý ,“ pomyslí si Kisame.

„On ju nezabije. To ti sľubujem.“ Odvetí Itachi a ide zas pomáli k skalám.

Kisame vzdychne a pozrie na Vandu jak poskakujúco nasledovala Itachiho. „Csss…“ cekne Kisame a nasleduje dvojku.

* * *

„Deidara-san!!! Deidara-san!!!“ kričí asi chlapec v srandovnej a oranžovej maske. Blonďák sa otočí na Tobiho.

„Čo chceš ?“ zaškrípe.

„Prišiel tu nejaký sokol a na nohe má priviazanú taštičku s Akatuski vzorom.“ Ukáže chlapec na hlavu kde sedel havran.

„Ty pako to je havran!“ vzdychne Deidara.

Príde k havranovi vytiahne s taštičky čo mal na nohe papierik. Bol zrolovaný do tubičky. Rozvinie ho a začne čítať.

„T-to snáď nie!“ vydesene zapiští Deidara.

„Aj Tobi chce vidieť!“ povie Tobi a pozrie sa cez jeho plece.

„Nemala byť mŕtva po tej katastrofe?“ zamyslene povie Tobi…

* * *

Itachi sa pozrel z čistiny v strede lesa na oblohu. Bol spln a hviezdy boli jasné a na sebe natlačené. Neuvideli by ste žiadny mrak. „Tu prespíme a zajtra poobede tam dúfam budeme.“ Povie Itachi. Kisame sa roztiahne a oprie sa o dub. Itachi pozrie na Vandu a povie: „Keď chceš byť môj poskok tak švihni zobrať nejaké drevo.“

Vanda sa usmeje a rozbehne do lesa. Po ceste zbierala halúzky a keď našla tak zobrala i opadnuté konáre z mohutných stromov.

Itachi pozrel ešte raz na mesiac aby zistil čas. Bolo tak desať hodín. Musel si priznať že bol unavený. Za chvíľu počul Kisameho chrápanie. Itachi to nevnímal. Počúval to každý večer tak si zvykol. No teraz bol divný. Taký monotónny. Itachi ho to zaspávalo. Ľahol si na zem a hlavu si podoprel rukou. Akatuski plášť si položil na seba. Itachimu bola zima a to bolo čo povedať.

Vanda niesla v rukách hromadu dreva. Keď konečne prišla na čistinu položila drevo a utrela si pot.

„Už som t…“ nedopovie a pozrie na spiaceho Itachiho. Vanda počula jeho jemné dýchanie i keď pri tom chrápal Kisame. Vanda sa pousmeje a zohreje si ruky. Bola jej zima a pri tom mala len šortky a tričko na ramienka.

Pozrie sa na Kisameho. Pri ňom by to smrdelo ako pri rybe. Potom na Itachiho a kawai sa usmeje. Ľahne si k nemu a sková sa pod jeho plášť. Pritúli sa k nemu a nasávala jeho teplo.