Kapitola 2

Pomaly otvoril dvojfarebné oči, keď mu do nich –ostatne ako každé ráno- zasvietilo slnko. Zavrčal si pre seba keď sa posadil v posteli. Obzeral sa okolo seba. Hľadaj svojho jediného dobrého priateľa- Ryuua. Ten však nebol na posteli a už vôbec nie v miestnosti. Červenovlások sa vymrštil z postele a šiel svojho priateľa hľadať po dome.

„Kyaaaa!“ zavrešťalo niečo pod ním keď sa rozbehol k dverám. Zamrzol. Obzrel sa pod seba a uvidel chlapca, približne v jeho veku na zemi bez oblečenia, s tmavohnedými ušami a chvostom, na ktorom práve stál. Chlapec naňho upieral svoje zlaté oči , kde sa mu na krajíčkoch hromadili slzy.

„C- … Ch-…“ koktal nahý chlapec na zemi.  Akio pochopil. Celý červený odskočil od chlapca, čím mu chvost oslobodil.  Pritiahol si ho k sebe a so slzami stekajúcimi mu po lícach ho hladkal. Červenovlasý chlapec ho trocha červený v tvári sledoval. Premeriaval si ho od hlavy k päte a späť. Keď si uvedomil, že ako teľa pozerá na neznámeho NAHÉHO chalana, očervenel v tvári a zamieril ku skrini aby mu vybral oblečenie.

„Obleč si to!“ skríkol Akio s červeňou v tvári, podávajúc neznámemu oblečenie. Nechápavo na ne hľadel.

„Čo t- to?“ opýtal sa po chvíli.

„Haa?! Nevieš čo je to oblečenie?!“

Odpoveďou mu bolo len záporne pokývanie hlavou.  Zlatými očami hľadel na kusy farebných látok. V tej chvíli vzal bielu látku, čo mala predstavovať tričko, do úst a začal sa s tým hrať. Vyzeral ako Ryuu keď sa hrá.  Chlapcom trhlo. Ešte stále nenašiel svojho štvornohého kamaráta a teraz sa hrá s niekým, koho ani nepozná , a nevie, ako sa mu dostal do domu , a vôbec, prečo je nahý.

„Ryuu! Ryuu!“ vrešťal červenovlasý chalan po celom dome, no neozýval sa mu a ani k nemu neprišiel, len za ním liezol stále ten neznámi chalan.

Povzdychol si. „Ryuu! Ryuu!“   kričal naďalej. V tom ho chytil neznámi chalan za tričko a zaťahal zaň.

„Áno?“ spýtal sa veselo , s rozžiarenou tvárou, ako keby hovoril naňho…