Kapitola 2

Na druhý deň som vstávala skôr ako oni. Škola nám začínala o 8:30 ale ja som už vstávala o siedmej. Budík som potichu vypla a otočila som sa. Opäť som spala vedľa Naruta na posteli, usmila som sa na jeho spánkom uvolnenú tvár, pokrčil nosom. Ani len netušil aký bol zlatý. Toto je to, čo mi najviac chýbalo na sv. Marion, tie rána. Rána vedľa milovanej osoby.

Postavila som sa tak, aby som ho náhodou nezobudila on vstával väčšinou tak o ôsmej. Mali sme školu neďaleko a netrvalo ani 5 minút, aby ste tam došli. Naruto poväčšine chodil do školy o 5 minút pol deviatej. Tsunade tam chodila o štvrť, ale ja som ich dnes musela predbehnúť. Uskutočniť svoj plán. Išla som do kúpeľne, vyzliekla z pyžama a vošla do sprchy. Osprchovala a zmyla som sa.

Prečo musím byť dnes v škole ako prvá? Prečo som vstala tak skoro? Jednoducho od Hinaty viem, že tá Sakura je šprtka a každý vie, že šprti chodia do školy medzi prvými. Kedy chodí do školy Uchiha neviem, ale to sa dá jednoducho zistiť, najskôr musím zistiť, ako ten idiot vyzerá. A hlavne musím všetko stihnúť pred tým, kým príde baa-chan do školy, tá by mi dala.

Vyliezla som zo sprchy, zabalila sa do uterákov a šla do izby. Osušila som sa, navliekla spodné prádlo, natrela niejakým hydratačným krémom, a začala sušiť vlasy fénom. Potom som ich natrela niejakým „úžasným“ prípravkom, po ktorom by som nemala mať poškodené vlasy. Všetci vieme, ako tie úžasné prípravky na vlasy „SUPER“ zaberajú. Ale dávala som si to pravidelne. Pekne mi potom voňajú vlasy. Pokým sa to vstrebe, začala som si obliekať uniformu. Bielu košeľu s krátkym rukávom, kravatu, na to som si dala krátku čiernu vestu a zapla ju len na stredný gombík. Navliekla čierne podkolenky a navliekla na seba dosť krátku sukňu, ktorá mi siahala asi tak do polovice stehien.

Nechápem, prečo na tomto gymnáziu nosia baby také krátke sukne. Ale je to tu už 5 rokov. Tsunade sa to nepáči, ale navrhol to jeden z predstaviteľov dozornej rady. A ostatný členovia rady, poväčšine muži, to schválili, nemohla sa kvôli tomu odvolať. A tak všetky študentky musia nosiť také sukienočky. Bolo mi to jedno.

Začala som si žehliť vlasy, keď som skončila pozrela som sa na hodinky, bolo o 5 minút osem. Rýchlo som sa namaľovala, zapla prívesok. Prívesok, aj Naruto má taký istý. On má svoj zafírovo modrý a ja smaragdovo zelený, ako naše oči. Raz nám ich doniesla baa-chan z dovolenky. Mohli sme mať tak … šesť? Neviem, nepamätám si to.

Pozrela som sa na seba do zrkadla a mohla som vyraziť. Zo zeme pri dverách, som si zobrala tašku. A chcela som vyraziť, lenže…

„Nana? Ty už si hore?“ spýtala sa Tsunade.

„No vieš baby, s Hinatou sme sa dohodli, že sa stretneme skôr.“ povedala som narýchlo vymyslenú lož, obula si biele baleríny a vybehla von. S desiatou som si hlavu nerobia, cez prestávku sa behnem najesť domov alebo si niečo kúpim.

Tsunade ani nestihla odpovedať, a ja som už bola niekde na schodoch. Bývame na druhom poschodí, načo chodiť výťahom. Dnes som plná energie. Há, zmlátim tu kravu a aj toho debila.

Veselo som vykročila. Onedlho som vošla na pozemok školy, nachádzalo sa tu zopár žiakov. Poväčšine všetci chodili do školy pred pol a teraz bolo asi niečo málo po ôsmej. Rozbehla som sa smerom do triedy. Viem, kam mám ísť túto budovu poznám, ako svoje topánky. Babča je riaditeľkou už dosť dlhú dobu a robila nám, mne a Narutovi prehliadky po škole. Od Naruta som si včera prefotila rozvrh, takže presne viem kam mám ísť. Tsunade ma priradila do jeho triedy, to som bola rada. Pretože do tej triedy, chodili aj ostatný zo základky. Bola tam Hinata, Kiba a Gaara.

Chcela som zabočiť za roh, z kterého sa vynoril Gaara s jeho bratom Kankurom a ešte niejakým chalanom, nestihla som si ho veľmi obzreť lebo. Lebo som doňho vrazila. Asi tí, čo vždy vravia, že po chodbách sa nemá bežať, majú pravdu.

Tak som doňho vrazila, až som ho sejmla na zem. Potom, keď som už nevidela malé hviezdičky som sa posadila. O chvíľu na to som zistila, že sedím obkročmo na tom nešťastníkovi, ktorému som akoby zázrakom nevybila pár zubov.
Pozrela som naňho. Mal čierne vlasy a aj oči, do tváre cekom bledý. Nebol škaredý ale namal blond vlasy, modré oči a nevolal sa Naruto. Všimla som si, že na pravom oku má monokel.

So záujmom si ma prezeral. Jeho pohľad smeroval od mojích očí cez ústa, krk, prsia až k bokom. Ako išiel nižšie a nižšie úsmev na tvári sa mu rozširoval.

„Gomene, nechcela som do teba vraziť.“ povedala som chcela som už vstať, keď Gaara povedal: „Nestalo sa ti nič Sasuke?“

Spozornela som, pozrela naňho: „Ty si Sasuke Uchiha?“

On sa usmial, chytil ma za pás, zdvihla som pravé obočie, čo si to ten kretén dovoľuje? 
Arogantným hlasom povedal: „asi si už o mne počula“ a rukami smeroval na môj zadok.

Zdvihla som pravý kútik úst, ľavou som ho chytila za košeľu, pravá ruka sa samovoľne sformovala do päste: „to si píš“ a tresk. Vrazila som mu do ľavého oka.

On len jemne sykol, nemám bohviejakú ranu, a prikryl si oko rukami. Medzitým ma pustil. Napriahala som sa na ďalšiu ranu, ale vtom ma niekto rozadu zdvihol na nohy a chytil mi ruky za chrbát. Otočila som sa na toho, kto mi to spravil.

„Kankuro?“ povedala som nevericky, „o čo ti ide? Kankuro? Prečo si mu nevrazil ty?“ začala som naňho sypať otázky. Gaara zatiaľ pomáhal na nohy tomu Uchihovi.

Kankuro bol od nás o rok starší, štvrták. Poznáme sa už od základky, aj s Gaarom. Obaja boli Narutovi kamoši. Tak prečo sa teraz špacírujú po chodbe s ním? Po tom, čo spravil Narutovi? Muslei to vedieť. Tu v okolí sa klebety rýchlo šíria. A tá ružová krava to dala aj na web. Včera som to našla. Chcela sa pochváliť, že sa pre ňu pobil ten Uchiha. Narutovi som to ani nepovedala, zrútil by sa. Nechápem, ako ho mohli teraz opustiť. Ale počula som, že ten Sasuke je bohatý. Ako sa človek dokáže tak rýchlo zmeniť. Hlavne Kankuro, keď som sa ho to spýtala uhol pohľadom a pozeral na zem, ale neprestal ma držať. Pri Gaarovi sa ani nedivím, ten ma neznáša od doby, čo som ho odmietla. Tse … to trápne mužské ego.
Došlo mi to rýchlo: „Zrdca“ – povedala som a Kankuro sklopil hlavu ešte nižšie. – „Zradci. Vymenili ste nás, za tohoto idiota, pusti ma, vravím pusti ma“ začala som kričať a zmietať sa.
„Ale, ale čo je Nana-chan? My sme nikoho nezradili.“ – povedal posmešným hlasom Gaara – „ale Naruto sa dosť zmenil, hrabal sa tam kam nepatrí.“ Dopvedal, nenávistne som naňho pozrela a zase sa snažila uvolniť.

„O čom tu trepete? Gaara, kto je táto krava“ povedal ten čiernovlasý, a zase si ma premeriaval pohľadom, tento raz zamračeným.

„Tak toto.“ – povedal a ukázal na mňa – „je tá slávna Narutova sestra. Nana Uzumaki.“ Povedal to tak posmešne. Chcela som vraziť aj jemu. Keď počul Uchiha moje meno, zablískalo sa mu v očiach.

„Kankuro pusti ju“ povedal, na čo ma ten pustil. Pristúpil krok ku mne, bol o dosť vyšší – mohol mať tak cez meter osemdesiat, ja s mojími stošesdesiatimi siedmimi centimetrami som mu bola po bradu. Do frasa veď ani Naruto neni tak vysoký ako on. – lenže to nemal robiť. Znova som sa napriahla, že mu vrazím. Lenže tentokrát to čakal, chytil mi ruku. Napriahla som sa druhou, ale tú mi taktiež chytil. Bola som zablokovaná, naklonil sa nado mňa.

„Teší ma, že ťa spoznávam“ – naklonil sa ešte bližšie – „Nana“ Zašepkal mi už pri perách.

Došlo mi to. On ma chce pobozkať? Veď počkaj, nahla som sa k nemu. Jemne sa usmial, myslel si, že ho chem aj ja pobozkať. Kretén. Nahla som sa k nemu a … pohryzla som ho do spodnej pery, tak, že mu z toho miesta začala tiecť krv. Pustil moje ruky a priložil si svoje na poranené ústa.

„Suka“zasyčal nenávistne, ale ja som sa mu chela pomstiť viac, za to čo sparvil Narutovi. Ako sa hovorí oko za oko a zub za zub, monokel má za natrhnuté obočie, rozhrýzenú peru za natrhnutú, ale on ho ranil aj na duši. A tak som sa napriahla, chcela som mu znovu vraziť, lenže…

Ma niekto chytil za ruku: „Nana!“ zvolal známy hlas. Keď som ho počula, obledla som a pozrela sa tým smerom, baa-chan.

„Keď sa nebije Naruto, tak sa začneš ty? Ako si to predstavuješ!“ povedala fakt naštvatá. A odviedla ma stranou. Skupinku chalanov, tam nechala stáť.

„Baa-chan ja, ja ti to vy-svetlím“ začala som koktať. Doviedla ma na chodbu, pri učitelských kabinetoch, nik iný okrem nás dvoch tam nebol.

„Nana, ako si to mohla spraviť, po tom, čo mi včera sľúbil Naruto?“ – povedala. Sklopila som oči na zem – „myslela som si, že si viac rozumná. Preto som sa rozhodla, že budeš chodiť sem do školy. Ale asi som spravila chybu.“

Ak to dopovedala rýchlo som na ňu pozrela: „Nie, nie prosím ťa neposielaj ma k sv. Marion. Prosím, prosím ťa. Ja už budem dobrá, vážne. Spravím čokoľvek, aj sa mu ospravedlním, len ma neposielaj naspäť.“ začala som ju prosiť, do očí sa mi nahrnuli slzy. Nechcem sa tam vrátiť.

Ona na mňa pozrela s porozumením: „ach, Nana, nechceš mi už konečne povedať. Čo takého hrozného sa tam stalo? Keď sa toho tak bojíš?“

Zakrútila som hlavou. Nie, toto nikdy nikomu nepoviem, ani tebe, baa-chan a Narutovi už vobec nie. Nezniesla by som, keby ma odsudzoval alebo mnou pohŕdal za to, čo som spravila.

Vzdychla si a pozrela na mňa: „Ach, no dobre, tak mi to teda nemusíš povedať. Ale biť Uchihu? Ty nie si normálna?! Jeho rodina je sponzorom tejto školy, bez ich pomoci by táto škola zanikla. Nemôžeš sa k nemu takto správať. Viem, že to čo spravil Narutovi je neodpustitelné, ale jednoducho skús sa na to povzniesť. Ešte raz ho napadneš a balíš sa naspäť k sv. Marion.“

Pozrela som na ňu s úsmevom a hodila sa jej okolo pliec: „Arigatoo“ a začala som ju bozkávať na líce.

„Ale Nana, neplatí to len naňho. Až sa dozviem, že si niekoho udrela, alebo zbila, letíš naspäť.“ – Odtiahla som od nej tvár, to myslela Sakuru? – pochopila, z mojho pohľadu na koho som myslela – „Áno narážam na Haruno, nie, že sa dozviem, že si jej na záchode vytrhala vlasy, alebo niečo podobné. Jasné?“ povedala tónom, ktorý neznesie odporovanie.

Vzdychla som si, to jej nemožem nič spraviť? Nie! Nenechám sa predsa teraz odviesť naspäť. Jednoducho musím vymyslieť, niejký iný druh pomsty. „Hai“ povedala som skleslo.

Tsunade sa usmiala: „No dobre a teraz poď so mnou do riaditeľne, počkáš, tam na triedneho a spolu pôjdete do treidy a tam ťa predstaví.“ Zakývala som hlavou, že rozumiem, ale hlavou mi výrili myšlienky, ako sa jej pomstiť.


—

(Sasuke)

Išiel som po chodbe s Kankurom a Gaarom. Po tom včerejšku, sú oni prví, ktorí sa pridali na moju stranu. Kankuro ani nechcel, ale Gaara ho presvedčil. Zabáčali sme za roh, keď vtom do nás niekto vrazil. Zhodil ma až na zem.
Kurva… to kto beží po chodbe ako blázon!

Keď som otvoril oči, uvidel som len záplavu blonďatývh vlasov. Ino? preletelo mi hlavou. Lenže potom sa to dievča na mňa posadilo. Tak toto Ino rozhodne nie je. Pozerala sa na mňa, mal som čas si ju obzreť. Mala krásne zelené mačacie oči, plné pery, veľké prsia a štíhly pás. Nemohol som sa neusmievať. Bola krásna, nebola najkrajšia baba akú som videl, ale ona mala to, čo iné nemali. Zvláštnu auru okolo seba. Bol som uchvátený. Keď sa dozvedela moje meno. Pozrela na mňa. Mohol som si myslieť, že o mne už počula. Niektoré baby, ma zámerne vyhladávajú a chcú sa so mnou vyspať, a túto by som bral. Ale ona miesto toho, aby sa začala rozkošne červenať a dávať mi neslušné návrhy mi vrazila.

Krava!!!


Nebolelo to niejak extra, ale dosť to štípalo. No super! Po tom včerajšom monokly od Uzumakiho mi táto krava dá ďlaší. Kankuro ju zo mňa strhol, totiž naprahovala sa na ďalší výpad. Gaara mi pomohol na nohy a ja som cítil ako mi pomaly to miesto napúcha. Zvláštne Kankuro s Gaarom ju poznajú. Bol som zvedavý, kto si toto ku mne dovolil.

Nana? Uzumakiho dvojča? Nemala chodiť na nejakú internátnu školu? Vždy som ju chel vidieť, ale to mi Naruto nikdy neumožnil. Naruto mi vždy o nej veľa hovoril, ale nechcel mi ju ukázať. Vlastne ani sa mu nedivím, ja keby mám takú sexy sestru, tak by som si ju tiež neukázal.

Ale páčila sa mi, tá jej divokosť, ako divoká mačka. Chcel som ju pokoriť, pobozkať, lenže ona ma pohrýzla. Pohrýzla mňa, MŇA! Ako si to predstavuje? Chcela mi ešte vraziť, lenže vtom sa tu zničoho nič objavila riaditeľka a odtiahla ju niekam preč.

„Sasuke? Sasuke, si v poriadku?“spýtal sa ma Gaara. „Mal by si ísť do ošetrovne“ povedal.
Prikývol som:“Choďte zatiaľ do triedy, potom prídem“ otočili sa a poslušne odišli ako dobre vycvičené psy. Ja som tiež vykročil, ale nešiel som do ošetrovne, ale za riaditeľkou a tým dievčiskom.

Priblížil som sa potichu a oprel o stenu, tak aby ma nevideli. Rozprávali sa. Pohŕdavo som sa usmial, takže má zákaz ma napadnúť. Hmm, to by sa dalo niejak využiť.

Chodila na sv. Marion? Prečo tam nechce ísť? To je dobrá škola. Niečo sa tam muselo stať. Nevadí zistím to. Sestra mojej matky tam chodí do školy. Asi behnem na návšetvu.

Čože? Ona chcela zmlátiť aj Haruno? Ha, tak toto dievča sa mi páči, ale bude to ťažké nenávidí ma, za to, čo som spravil jej bratovi. Keby že vydržím ešte deň, a s tou sliepkou sa nevyspím, bolo by všetko inak. Ľahšie. Ale to by ma potom nebavilo. Milujem výzvy.