Kapitola 2

„Itachi?“ neisto sa pozrie Saske na svojho staršieho brata. „Skutočne sa tam chceš vrátiť?“

Itachi hľadí stále neprítomne pred seba a na bratovu otázku nereaguje. Spomína. Spomína na ďeň keď bol nútený utiecť z Konohy. V tedy zo sebou zobral aj svojho mladšieho bračeka. Nemohol predsa dovoliť aby ho zabili, tak ako celý ich klan. On odmietol zabiť kohokoľvek zo svojich príbuzných. Aj keď ich nemal veľmi v láske, nemohol to urobiť. A tak namiesto toho zobral svojho bračeka a odišiel z ním preč, povedal že spolu pôjdu trénovať. No on veľmi dobre vedel, že keď sa vrátia, nikdy to nebude ako predtým.

„Itachi! Itachi! Počúvaš ma vôbec?“

Itachi si až teraz všimol že sa ho Sasuke niečo pýtal. Sasuke. Strašne vyrástol. Je to už osem rokov čo odišli z Konohy no jemu to stále pripadá ako nedávno.

„Prepáč Sasuke. Chcel si niečo?“

„Iba som sa ťa snažil opýtať či je skutočne dobrý nápad sa vrátiť do Konohy. A ako sa tak na teba pozerám veľmi dobrý nápad to nebude.“

 „Prečo si to myslíš?“

„Veď sa tváriš ako by ti uleteli včely. Si zamlklejší ako obvykle, čo už je niečo. Takže mi vysvetli prečo sa chceš vrátiť do Konohy!“

„Ale Sasuke, veď som ti to už hovoril. Ja som stále ninjom, síce nukeninom ale predsa a ak si dobre pamätám, tak sám si chcel ísť niekde kde by si sa nim mohol stať. Ja som ťa toho naučil dosť ale stále by bolo lepšie keby si bol v niektorej z dedín.“

„V poriadku, tak mi povedz prečo práve Konoha?“ Saske mierne zvýšil hlas.

„Ach Sasuke. Aj keď si to nechceš priznať, stále je to náš domov. Obaja sme tam vyrastali. Je načase aby sme sa vrátili, nemyslíš?“

„Až veľmi dobre vieš, čo si Hokagem a rade myslím.“

„Práve preto, sa tam chcem vrátiť až teraz. Menovali nového Hokáge. Je ním jeden so saninov Lady Tsunade.“ 

„V poriadku vrátime sa tam. Ale prosím ťa, netvár sa tak ustarane. Ak ťa niečo trápi tak mi to povedz. Vždy sme si všetko vraveli.“

„Nič ma netrápi Sasuke, len som spomínal.“

„Hmm“

„Saske! Zajtra odchádzame ešte pred východom slnka. Dobre sa vyspi.“