Kapitola 2

V skrinke ležalo zopár očividných zbytočností, ktoré ani nechápal ako sa tam mohli dostať. Ale na dolnej poličke sa jasne črtala kniha s tvrdým obalom, na ktorej stálo

„ The Secret Diary“ a na pravom dolnom rohu knihy bolo červeným kostrbatým písmom napísané „by Orochimaru“.

„Takže tajný denníček, hm, to by mohlo byť zaujímavé.“

Chytil denníček do oboch rúk a prezeral si ho z každej strany. Potom sa konečne odhodlal doň nahliadnuť.

Otvoril sa mu náhodne na nejakej strane.

Denníček strana 622

Milí denníček,

dnes sa mi sníval skutočne úžasný sen. Narozdiel od ostatných ma v tomto nenaháňal žiadny obrý had, ani šialená Tsunade a dokonca ani Jiraya ma nešpehoval tým svojím debilným ďalekohľadom. Ležal som vedľa Sasuke-kuna, obaja sme boli úplne nahý a ja som mu jazykom…

„No fúúúúj to je nechutné!!“

Kabuto odhodil knihu čo najďalej ako sa len dalo a chvíľu to rozdýchaval.

„Blééé ešte jedna veta a hodím tu šabľu..“

Ale predsa mu nedalo a rozhodol sa dať tomu prekliatemu denníku ešte jednu šancu, ale pre istotu si zaumienil, že Orochimaruove sny si už radšej čítať nebude. Doplazil sa štvornožky k posteli, sadol si na ňu a znova sa začítal.

Denníček strana 135

Milí denníček,

dnes nás zobral náš sensei Sarutobi zobral na pláž. Neznášam pláže a tiež slnko. Preto som si zobral so sebou môj mini plážový stan a postavil si ho čo najďalej od nich.

Najprv som si chcel pospať, keď z čista jasna sa nad stanom objavil niečí tieň. A začal odopínať zips na vchode do stanu. Najprv som si myslel, že to bude ten otrava Jiraya a tak som si pripravil ruky na jutsu, ale bol to iba sensei a tak som moje novoobjavené jutsu nechal na neskôr. Povedal mi, aby som sa šiel tiež trochu okúpať. Keď som sa mu snažil vysvetliť, že ma ničím nepresvedčí, tak mi dal jasne najavo, že nevyhodil prachy len tak pre nejakého nevďačného hadieho usmrkanca, a že keď okamžite nevyleziem von,  tak povie Tsunade, že som ju očumoval na dievčenských záchodoch. Vtedy ma napadlo, že ak náhodou niekedy budem mať príležitosť zabiť Sarutobiho tak si to zaručene nenechám ujsť. Nakoniec som sa premohol a zamieril som rovno do mora, kde ma aspoň nebude tak vidno. Nemám rád keď po mne na pláži pokukujú staršie dámy. A tak som sa vrhol rovno do mora a v tom okamihu mi bolo jasné, že ja a voda nikdy nebudeme priatelia. Vynoril som sa von a uhladil som si mokré vlasy dozadu. Keď som si uvedomil, že ma niekto pozoruje. A ku**a ja som to vedel, ten úchyl Jiraya má už zas v rukách ten idiotský ďalekohľad a ako keby toho nebolo málo tak si ho strieda so Sarutobim. Rozhnevane som sa k nim rozbehol, keď ma však zastavila obrovská  zlomyseľná vlna. Ocitol som na pláži tvárou zaborenou v piesku. Ale to už ku mne bežala Tsunade. Postavil som sa, ale to bola osudová chyba. Ako keby nestačilo, že ma ovalila vlna, tak som ešte niekde v mori stratil aj svoje plavky………

„Muhahahahahahahahahahaha“

„Tak preto som ho nikdy nepresvedčil, aby sme šli spolu na dovolenku… hahahaha“

Kabuto si utrel slzy, a pretočil na druhú stranu kde nebolo nič napísané, len fotka, na ktorej beží nahý Orochimaru po pláži. Pod fotkou bolo veľkým červeným napísané „sensei Sarutobi=eliminácia“. To bolo veľa aj na Kabuta a už sa váľal po celej svojej dĺžke na zemi a plakal od smiechu. Až mu spadli okuliare niekam do neznáma. Keď sa utíšil uvedomil si, že počuje z chodby nejaké kroky a tlmený spev.

„Dokelu to môže byť v lepšom prípade jedine Sasuke a v horšom Orochimaru-sama.“

Kabuto modliac sa, aby to bol len ten večne na záchod chodiaci magor, chytil denník a napchal ho rýchlo naspäť do spodnej poličky a zamkol skrinku. Nezostávalo mu bohužiaľ nič iné len sa schovať pod posteľ a počkať čo sa bude diať ďalej.

O chvíľu sa otvorili dvere a niekto vošiel dnu.

„Ešteže som vycvičený na špiónovanie, a nenechal som po sebe nič podozrivé.“

Pomyslel si na upokojenie Kabuto a opatrne nakukol spod postela smerom k dverám. Ale nemohol uveriť tomu čo vidí.

To be continued… XDD