Kapitola 2

            Odchádzal od Izayu spokojne ako dietko, čo dostalo na Vianoce všetko čo chcelo a ešte aj niečo navyše. Nepredpokladal, že by sa Izaya bol do toho tak vžil. Asi mu preskočilo, čo by nebolo nič nové. Má jeden celý film plný Izayu v svadobných šatách. Až bude vyvolávať fotky, tak umrie na záchvat. Ešte nevie aký, ale on sa nájde. Vyskočí na neho niekde z rohu a prekvapí ho tým.

Prejde okolo Simona, ktorý svojim ruským prízvukom všetkých vábi do reštaurácie. Pár metrov od  neho je počuť nadšený krik Kida, ktorý pozýva všetko čo má dve nohy a prsia na čaj. Prebehne cez prechod, a vtedy spoza rohu vyjde Shizuo a zamieri k Simonovi. V ten istý okamih, doma na pohovke sa váľa Izaya a smeje sa na tom, aký je dokonale chytrý a nikto na neho nemá. A tieto okamihy sa streli naraz, pretože si všetci mysleli, že sú skvelí, a úžasní a nikto im to nepokazí.

            „Nemáš chuť na sushi Shizuo?“ opýta sa Simon s veľkým úsmevom, zatiaľ čo blondiak nasáva do seba ďalší nikotín. Zjavne mu je jedno čokoľvek niekto prenesie na jeho adresu. Ale ten malý pošuk, čo ho tak vytočil. Robí si z jeho mena dobrý deň. Už ho vidí, ako sa posadí pred publikum v nejakom pajzli a začne viesť vtipy o jeho mene. To viete, je to Shi-chan… a všetci sa budú rehotať a on to tam zdemoluje.

            „…ale, zase to obdobie Shizuo? Kedy len dospeješ?“  hodí po Simonovi kvetináč, ktorý obratne chytí a položí späť na okno.

            „Sushi! Dobré sushi!“

            „Oi, Simon.“ Zahasí cigaretu a pohliadne na Kida, ktorý cupká okolo blonďavej dievčiny. Nepolepšiteľný chlapec.

            „…počul som, že tu opäť chodí ten stalker.“ Simon na neho prekvapene pohliadne a zamáva tuctom letákov v ruke s nevinným úsmevom.

            „Musíš byť konkrétnejší Shizuo. V poslednej dobe je tu príliš veľa nadprirodzena.“

Aj tak sa to dalo nazvať. Očká sledujú ako sa k ním približuje Masaomi. Ten jeho priateľský úsmev pre všetko. Ruky vo vreckách. Prebehne prechod a zastaví pri Simonovi. Obaja sa na seba usmejú.

            „Konbanwa Shizuo-san.“ Usmeje sa a vezme si od Simona letáčik s dnešnou ponukou. Začne ho študovať od zhora na dol, ale nevidí vlastne nič nové, okrem toho, že tento letáčik je zelený a včera bol modrý. Aha kupón. Usmeje sa a pohliadne cez ulicu. Stačilo mu počuť to nebezpečné vrčanie, ktoré prichádzalo od Shizua.  Skopíroval jeho dráhu pohľadu a zastavil sa na brunetovi, ktorý stál pri pouličnej lampe a s úsmevom mu kýval. Na krku foťák a v druhej ruke niečo držal. Bolo to zrolované. Asi nejaké papiere. Ale prečo Shizuo tak vystrája?

            „Shizuo?“ opýtal sa pátravo Simon, keď oslovený div nevystrelil ako z cirkusovho kanónu. Prešiel cez cestu, kde do neho skoro vrazili tri autá.

            „To si ty! ty malý!“

            „Oi chotto matte…“ zasmial sa Kai s rúčkami ktoré zdvihol a kýval nimi na mier.

            „Ty jedna podradná parchantská zberba…“ uhol sa rane, ktorá mohla byť pokojne jeho poslednou.

            „Matte…“ zasmeje sa Kai a schová sa za lampu, ktorá sa nebezpečne zakýva ako do nej vrazila Shizuova päsť.

            „…vypočuj ma predsa. Niečo som ti priniesol.“ Zamáva obálkou v ruke. Shizuo chytí lampu, ktorá sa nebezpečne nakláňala ku Kaiovi a chcela ho zaraziť do zeme aspoň po pás. Odtrhol ju a odhodil kamsi za plot do stromov, kde sa ozvalo ubolené au.

            „Máš tri sekundy.“ Kai sa znova usmial a zdvihol hlávku aby mu videl do tváre. Naposledy keď sa meral, naskočili mu číselká jedna, sedem, jedna. Nič moc… ale jemu to stačí. Aspoň sa skôr stratí v dave i tak nízkych Japoncov.

            „To je pre teba.“ Podá mu obálku.

            „…iste ťa napadne čo s tým… a ak ťa to napadne tak mi potom zavolaj.“

Ah on vie byť tiež prehnane chytrý. On vie byť tak dokonale oslňujúci, že netreba zapínať ani pouličné lampy.  Vydá svetla za dvadsať lámp. Zamáva Shizuovi.

            „Tak sa potom ozvi.“ A stratí sa v dave.

            Sushi bar sa začne otriasať vo vlnách. Okná praskajú a nábytok sa rúca pod vyšinutým búchaním pästí všade naokolo. Človek by si pomyslel, že to robí Shizuo len keď je naštvaný. Ale teraz to robí od smiechu. Smeje sa tak silno a nahlas, že praskajú okenné tabule a sklá na okuliaroch ľudí. Ten smiech je tak zvláštny a naproste sa na Shizua nehodí.

Masaomi ostal s rukou pri ústach. Sústo chcelo dnu ale ruka odmietala. Len sa díval na Shizua. Nebol sám. Tie pohľady boli ako zmagnetizované. Taký smiech… rozbíja sushi bar. Simonovi trvalo len pár sekúnd, čo ho schmatol a vyhostil z trosiek. Shizuo sa ani nebránil. Mal čo robiť s ovládnutím smiechu. Fotky držal kŕčovite v rukách a po lícach mu stekali slzy smiechu. Tak toto si Izaya vypije. Toto neprežije. Takúto potupu. To bude jeho koniec. Ten sa v Ikebukuro neukáže už nikdy v živote. Ani v ďalších pätnástich životoch. Podaj by skončil ako lúčna kobylka. To by si zaslúžil. I tak len furt hopsá. Raz sa potkne a… muhahahaa! On sa už potkol! A neprežije to! Nie v zdraví.

Starostlivo si uloží fotky v obálke a tú si vtisne do vnútorného vrecka vesty. Toto bude nádherné, a bez chybičky.

~*~

            Blonďatá hlávka vykukla spod periny. Ďalší nudný deň, ktorý zabije školou. Odkopal sa z periny a pohliadol na budík. Vždy ho tie hodiny vedia vytočiť, že by leteli von oknom. Ale čo nie je, môže byť. veľký úsmev sa objaví na jeho tváričke. Bude to úžasný deň. Natiahne si nohavice a cez hlavu si prevlečie mikinu, keď sa mu v okne objaví veľká žltá hlava. Zľakne sa odskočí, narazí na posteľ, prepadne po nej, spraví kotrmelec dozadu, spadne na zem a nabije si zadok.

            „Itaii…“ to bola iste kostrč. Zamrká a vykukne nenápadne spoza postele. Tá hlava tam je stále.

            „Otvor!“ zaťuká mu na sklo. Masaomi sa po kolenačky dostane k oknu. Kľačiac na zemi naťahuje ruku ku kľučke. Blondiakovi za oknom začne tepať žilka a keď to jeho očko zbadá, okamžite sa vystrie a otvorí okno. Nebude riskovať, že mu rozfláka polovicu bytu.

            „…mám aj niekoľko dverí…“ Shizuo odhodí cigaretu a vpadne mu do bytu.

            „V škole máte noviny, že áno?“

            „Hai.“ Je až hrôzostrašný ako na neho čumí.

            „Urobíš pre mňa službu.“ Riekne a zájde rukou pod vestu. Masaomi začne kričať a skočí opäť za posteľ. Tento krát bolestivejšie.

Shizuo zamrká a vytiahne spoza vesty obálku.

            „Toto, daj rozmnožiť a vytlačiť. Sú to kópie, tak si nemysli, že sa toho zbavíš.“

            Bože ten kukuč spoza postele.

            „A rýchlo, lebo ťa…“

            „HAI!“

~*~

„Nechápem.“ Ozve sa čiernovlasý čumiac na plagát na stene. Niekto si dal záležať. Môže mať tak tri karát päť metrov? Hmmm… ale je tam sexy. A tie svadobné šaty mu skutočne pristanú. Poklepká sa po perách, na čo sa rozosmeje.

„Som to ale fešák.“ Okolo idúci sa pozastavujú nad jeho smiechom a rovnako i pri plagáte. Netrvá dlho zistiť. Komu tá podobizeň patrí. Takže nastane salva smiechu. Izaya kochajúc sa svojim výzorom vo svadobných šatoch si založí ruky za hlavu a začne si pískať nejakú neznámu melódiu.

Majú ho radi nie? a to chcel. Ale i tak… Ai-chan bude vyhostený. Rozosmeje sa od srdca a poskočí si.

Čím ďalej kráčal, tým viac si bol istý, že to nebol Kai, kto toto spôsobil. Nie priamo. Tie fotky, sa museli dostať do nesprávnych rúk. Nejako na jeho vkus, má príliš reklamy. A tie nápisy tam. No tak, to si ako mohli odpustiť. Vytiahne svoju tajnú zbraň z vrecka… ostane visieť pohľadom na sklenenej tabuli v Sunshine city. Čo tak po ňom čumia? Ruka vo vrecku a keď začne ťahať, akási stará žena začne kričať. Mykne plecami a vytiahne mobil. Vytočí číslo Kaia.

            „Né… Ai-chan… čo si to vykonal čo?“ nehnevá sa. Teda, nedáva to skôr najavo. Ale keby bol momentálne pri ňom tak mu napočíta kosti i všetky orgány.

            „Hontoni? Ty si to videl? Wakata…“ rozosmeje sa do telefónu. A to trvá niekoľko dlhých sekúnd.

            „Komu si dal tie fotky?“

            „Prečo si myslíš, že som ich niekomu dal?“

„Pretože to proste viem. A ver, že si to zistím.“ Zaklapne mobil a vypraví sa do vnútra budovy, na ktorej visí bilboard s jeho podobizňou. Skutočne, netrvá dlho a už sa v jeho ušiach hompáľa meno človeka, ktorý to dal povesiť. Ani sa nesnažil si vymyslieť iné meno, alebo sa zamaskovať. Niečo mu tu smrdí. Fakticky, skutočne zapácha!

            „Shi-chan.“ Zazubí sa a začne si opäť poskakovať. Zájde na shusi. Trocha si užije tú slávu, čo by modela ženských svadobných šiat. A potom… potom jeho miláčik, najdrahší uvidí, s kým sa to zahráva.

                        Veľké, zlé, blonďaté čudo

Potom, ako si Izaya užil svoju slávu bábiky na obliekanie, rozhodol sa, že už bolo dosť jeho slávy v Ikebukuro. Bolo treba zahájiť podlú hru proti jeho orgazmovému kráľovi. Dnes zažil ďalší. Stačila mu na to fotka a zatvorené oči. Ale už to končí. Už bude mať živého Shizua. Z mäsa a kostí. A bude ho prosiť. Uškrnie sa a prehliadne si všetky fotky vo svojej zbierke. Vytiahne tri a vloží si ich do obálky. Chúďatko bude ešte prosiť.

            „Pam-pam-pam… sushi a tuniak… citrón a vanilka…“  odhryzne z roľky sushi sediac na kameni v parku. Okolo neho malé detičky a starci. Pekný to dník. Taký slnečný a teplý. Hm… jeden z mála. Chcelo by to viac citróna do toho sushi. Ale inak delikatesa ako vždy. Povzdychne si blažene s úsmevom a schová mobil po prečítaní nasledovanej textovky; :D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D máš moje sympatie.

Okolím sa roznesie krik. Zo stromov vzlietnu vtáky a hlavy sa otáčajú nechápavo dookola. Mohutný hlas zavibruje vodou v jazierku.

            „IZAYA ORIHARA!“

Víťazstvo je tak príjemné. Jemu nerobí problém sa natiahnuť do svadobných šiat a promenádovať sa v nich i na mólu. Ale jeho Shi-chánkovi, zrejme vadí, byť len v uteráku omotanom okolo bedier, odhaľujúc kúsok toho chrumkavého zadočku… no a k tomu byť takto vystavený na mega obrovskom plagáte zavesenom na špici Tokyjskej veži ťahajúcom sa skoro až k zemi. Chúďa veža, tá to asi neprežije. Stálo to celý majland dať urobiť tak veľký poster. ale má to svoje čaro. Otočí hlávku na stranu a uvidí kus z plagátu zaveseného na veži. Akurát si našiel výhľad na tú sexy prdelku. Rozosmeje sa a zabalí si sushi. Kto je génius? Kto? No on.

Upravil si kabátik a hopkajúc si s balíčkom sushi sa poberie z parku. Keď tu začnú padať stromy a všetka parková zverina začne utekať. Hm… žeby zelený mužíčkovia z Írska? Otočí hlávku na čo zbadá blonďatú hlavu. Aká fúria. Zasmeje sa a ladne uskočí letiacemu stromu. Uf… ten prebral.

            „Yo! Shi-chan.“ Mávne mu s úsmevom. Ďalší letiaci strom. Už mu nestačia koše a dopravné značky.

            „To by si nemal robiť Shizu-chan. Ničíš prírodu. Pozri sa na mňa… vzal som to športovo.“ Usmeje sa.

            On ho roztrhá ako kus prašivej, zablšenej látky.

            „Nasekám ťa na mini rolky sushi.“

            „Ale Shizu-chan,“ zasmeje sa „Nebuď stále tak zlý.“

            „Nakŕmim tebou Somálsky ľud!“

            „Tak to je už vážne…“ zasmeje sa.

            „Vrum vruuum…“ rúčkou naštartuje neviditeľnú motorku, otočí sa a rozbehne.

            „Uvidíme sa Shizu-chan.“ Letiace stromy padajú jeden za druhým za Izayou. Následne keby mohol Shizuo vystreliť sám seba, tak letí už dávno za Oriharou. Ako sa zdá, tak Shizuo trénuje. Stačí len okamih a už ho dobieha.

            „Ten má nejaké turbo v zadku…“ rozosmeje sa v behu, div nezakopne a nezletí do priekopy.

Čo to do…? do… čoho to? Niekto ho drží. Nejaká ruka, tak pevná ako zverák. Otočí hlavu dozadu a tam vyškerený a takmer fanaticky, deštruktívny výraz blonďáka. On ho CHYTIL! On ho skutočne CHYTIL.

~*~

            Chat:

            Okka: počula som, že sa deje niečo šialené v Ikebukuro

            Zoo: hmm….

            Okka: máš k tomu čo povedať?

            Zoo: čosi som videl a počul, ale… ťažko sa to opisuje…

            Okka: skús to.

            Zoo: niečo ti pošlem…

            Okka: …čakám.

            Okka: …..

            Okka: …..

            Zoo: posiela súbor

            Okka: prijíma súbor.

            Okka: OMG!!! O_O

Otvorí jedno očko a potom druhé. A nakoniec oba naraz. Zadíva sa do steny, ktorá sa pomaly rozjasňuje. Čo to na nej vidí? Svoje svadobné fotky… to je troška okázalé, volať to svadobné fotky. Odkašle si a povzdychne. To je zase sen toto. To bol sen! Počkať… znova otvorí oči a nadvihne sa. Toto nie je jeho byt. Rozhliadne sa a začne zisťovať situáciu.

            „Shi…“ nedopovie, keď mu v tvári pristane biela látka. Zhrabne tú vec a zistí, že sú to tie isté svadobné šaty, čo mu dal Kai. Odkiaľ ich Shizuo má? Žeby spriadal proti nemu pikle spoločne s Kaiom?

            „Čo s tým?“

            „Obleč si to…“ Shizuo si zapáli cigaretu. Izaya sa posadí i so šatmi na posteli a vychytralo sa uškrnie.

            „Shi-chan. Pozerám, že máš celkom peknú zbierku mojich fotiek.“ Na tvár mu skočí ľahostajný výraz a rozhodí rukami. „, ja viem, že som neodolateľný a zamiloval si sa do mňa prakticky okamžite.“

            „Hontoni? Ty máš tiež peknú zbierku mojich nahých fotiek.“

            „Protestujem! Máš tam uterák.“

            „Izaya! Nechci ma vytočiť! Padaj si to obliecť.“

            „Ale ja nechcem.“ Usmeje sa a otočí hlávku k oknu. Hm… už má nové sklo? A prečo má diery v stene zaplátané lepiacou páskou?

            „Eto… Shizu-chan už si počul o murároch?“ ukáže prstíkom na diery.

            „Izaya!“ čiernovlásko ani nevie ako rýchlo sa dostal na blondiakove rameno a ocitol sa v kúpelni. Tam ho vysadil, zabuchol za sebou dvere a ostal o ne opretý.

            „Žiadne okno… skvelé.“

            Nevesta

Trvá mu to nejako dlho, obliecť si jedny prašivé šaty. Shizuo si sadne na posteľ, ktorá je oproti dverám od kúpeľne. Nech už odtiaľ vylezie. Pohliadne na prázdnu škatuľku od cigariet, ktorú zhužve v ruke a odhodí za seba.

            „Kde trčíš?“

Dvere sa na to pomaly otvoria. Len do štrbiny. V tej malej škáre medzi dverami a stenou sa ocitne nahá nôžka. Chodidlo, lýtko. Nič viac. Shizuovi vypadne z pier cigareta a dopadne na zem, kde pomaly začne uhasínať na parketách.

Následne sa objaví stehno. Slinky začnú stekať dole akoby bol pes z kreslených rozprávok. Ešteže sa mu neroluje jazyk. Odniekiaľ z vonku začne doznievať cez štrbiny v stene pieseň so slovami; you are so beautiful to me…

On má podväzok. To stehno… nakloní sa viac na bok aby videl do štrbiny medzi dverami a stenou ale dostane kabátikom do hlavy. Chápe. Ostane ohúrene sedieť a žmurkať pred sebou. Na to sa objaví rúčka a kúsok tela. Nakoniec tmavovlasá hlávka s úsmevom.

            „Páčim sa ti Shi-chan?“ zamrká rozverne a vynorí sa z kúpeľne. Rukou sa ležérne oprie o zárubňu dverí a vystrčí celú nôžku zo šiat až vidno slabo modrý, čipkovaný podväzok.

            „…nie je pekné takto nechať dámu bez odpovede.“ Pokrúti hlavou, na čo na tej blonďatej Shizuovej pristane uterák.

            „…niečo za niečo…“

            Playboy za ženícha?

Dvere od kúpeľne sa otvoria a v nich sa objaví Shizuo. Len v tom uteráku modrej farby, ktorý po ňom Izaya hodil. Tak dokonalé telo. Tie svaly, i jazvičky. Opálenie… tak moc vždy túžil sa dotýkať jeho hrude a bradaviek zvlášť. A potom preskúmať celé to telo a zbozkávať ho.

            „Né…“ usmeje sa Izaya „…takto je to lepšie.“

            „Ešte… vymeň ten zlý pohľad na svoje zlatíčko Izayu za rozkošný a vzrušený.“

Na blonďákovom čele zatepe žilka „Ty sa nezmeníš Shizu-chan“ povzdychne si Izaya a zahalí svoje odhalené stehno suknicou. To sa vyjasnia všetky vrásky na Shizuovom čele. Na okamih zatvorí oči a zhlboka vydýchne.

            „Už som dobrý…“ riekne i keď to znie nepravdepodobne. Izaya po ňom kukne kútikom na čo sa usmeje.

            „Tak poď ku mne…“ priláka ho k sebe prstíkom. Shizuo spraví prvý krok… druhý, tretí až sa ocitne pre Izayou. Skloní sa k nemu a rukou zašmátra pod suknicu, ktorú vyhrnie a prejde po hladkom stehne až k podväzku.

            „To až na koniec… drahý.“ Potiahne za cíp uteráku, ktorý padne. Povznesene si povzdychne nad tým výhľadom. Tak veľký, tak pevný a vzrušený. Určite i tvrdý a dokonale zapadne do jeho zadočku. Roztiahne nohy, takže sa suknica vyhrnie. Shizuo zamrká.

            „Tak neslušná nevesta bez spodného prádla?“ Izaya sa rozosmeje „…na čo si to komplikovať Shizu-chan…“

Všetky nasledujúce slová boli umlčané jedným jediným bozkom, ktorý zaplnil ústa čiernovláska. Dovolil Shiuzovi vstúpiť do svojich úst jazykom a zároveň mu to opätoval. Na toto čakal celé tie mesiace, až bude dokonané. Nevie ako sa to stalo… kedy a kto… ale teraz je hlavné to, že sa mu opäť plní to, čo chcel. Zaľahne na posteľ a stiahne Shizua na seba. Dlaňami začne hladiť to dokonalé telo nad sebou. Prsty a dlane cítia každučkú oblinu svalu, záhyb kože. Stvrdnuté bradavky i jemnú pokožku na zadočku. Ukazováčikom prejde pomedzi polky a nechá si stiahnuť ramienka od šiat dole. Zovrie v dlaniach obe polky zadku zatiaľ čo horúce pery mapujú jeho hruď.

            „Premýšľal som nad tým…“ z ničoho nič sa ozve Izaya hľadiac do stropu.

            „Nepremýšľaj radšej…“ oh aký roztúžený tón má jeho ženích. Zasmeje sa.

            „Ale Shizu…“ nedopovie a opäť sú jeho slová zamlčané bozkom. Svalnaté ruky ho zachytia a vytiahnu do sedu. Rozopnú zips od šiat a potiahnu látku dole.

            „Chceš sa so mnou milovať v tých šatoch?“ aké fetišistické. Usmeje sa a obkročí mu stehná. Ah tá hrúbka, ktorá tlačí na jeho zadoček. Otrie sa mu ním o penis a ruky prevesí cez ramená.

            „…chcem…“ ako mu skrotol. To je veľmi zaujímavé. Ako niekto tak zbesnený ako je Shizuo, dokáže skrotnúť. Hm… takže to má. Liek na jeho agresiu je jasný: sex!

            „…a čo by si ešte chcel so mnou robkať?“ olizne mu uško.

            „…všetko. úplne všetko.“

            „Napríklad….?“

Zdá sa, že sa nemá na to aby mu to povedal. No tak drahý Shizuo asi nie je na podobné hrádky. On to má rád, ale… nebude ho nútiť. Ešte sa vytočí a bude po celom sexe…

Objíme ho tuhšie a prstami zájde do číreho zlata jeho vlasov. zakloní hlavu a pohliadne na strop, po ktorom sa preháňajú večerné tiene. Tie pery ho vzrušujú, rajcujú, ako sa ho dotýkajú. Sú vlhké a zanechávajú stopu na jeho tele. Zastoná, keď prenikne do neho prst a potom druhý a ďalší a začne sa v ňom pohybovať. Ucíti vlhkosť na svojom zadku… jasné posolstvo. Bolesť ktorá zaplavovala jeho telo sa pomaly vytráca. A Shizuo mu v tom značne pomohol, keď sa sám od seba urobil. Nepovedal mu nič… ani urob mi to, ani olíž. Preto ho zatlačil na posteľ rúčkami a odtiahol sa od jeho lona. Jazykom zlizol kvapky spermatu na brušku až k penisu ktorý pomaly olizol jazýčkom dívajúc sa pri tom do Shizuovej tváre.

Tak to má byť. do jeho ušiek sa dostáva stonanie. A niekde medzi tým začuje i svoje meno. Aká príjemná zmena počuť ho v takomto rozpoložení.

Zatiaľ čo sa pohráva s jeho penisom, sleduje ako znova hrubne a tvrdne. Pomaly vstáva. Vtedy si vylezie na kolienka nad Shizua a splní svoju tajnú túžbu. Perami mapuje celé telo, akoby si vrýval do pamäte každé znamienko a dotyk kože. Celú postavu Shizua. Olizne jazykom bradavku a rukou uchopí penis ktorý podráždi. Ah tie stony… to sa mu páči. Nikdy si nemyslel, že bude Shizuo tak zdržanlivý pri sexe, na to že má toľko temperamentu.

            „Povedz to…“ smutne kukne do tých veľkých kukadiel Izaya.

            „…ako ma chceš…“ pridrží si penis pri konečníku. Už stačí tak málo. No nie… bude si musieť Shizua zacvičiť. Na to bude dosť času. Ah jaj, za toľko krát čo sa vytočí…. to bude požehnane sexu.

            „…veľmi… tak veľmi, že to neviem vyjadriť.“

Skryté túžby u oboch. Zatlačí si na konečník špičkou penisu a dosadne. Prvá záplava bolesti sa dostaví a pomaly začne odchádzať. Izayove pohyby naberajú na tempe a stony sa miešajú o seba…

            Medzi tým na streche oproti bytovke, kde býva Shizuo, posedáva s burgrom v ruke Kai. V ruke foťák a vymieňa film. Kto by to kedy bol povedal, že jeho odmenou bude službička voči Shizuovoi, ktorému bol čosi dlžný? Je pán chytrý a oni dvaja… tí dvaja, ktorých teraz fotí pri súloži pre vlastné potešenie, o tom ani netušia. Je tak dokonalý stalker, že by si zaslúžil medailu. Položí burger na vrecko a vezme fotoaparát do oboch rúk. Horúce akty teda! usmeje sa a opäť, začne šťukať gombík.

                        Môj Shizu-chan, sa stále rozčuľuje

Do vzduchu vypukla spomedzi pier modrá bublina. Ruky vo vreckách len ticho ležali.  Tmavé očká sa dívali na blonďáka za sklom. Tak moc mu chýbajú tie nálety. Ale čoby… teraz sú tak dobre cielené. Vytiahne ruku z vreca a opäť pol osadenstva baru utečie. Akoby bol úchyl … zamáva Shizuovi, ktorý na neho pohliadne skrz tmavé sklá okuliarov. Netrvá to dlho a vyjde z baru.

            „…na Shizu-chan… prečo utekajú?“

            „…majú pocit, že vytiahneš penis.“ Izaya sa rozosmial a začal poskakovať.

            „…nie, to len pred tebou.“

            „…mám prácu.“

            „noooooo…“ zakýva sa zo strany na stranu.

            „Shi-chaaan.“ Riekne sladko až to zaškrípe.

            „Izaya!“ zvolá na neho mierne vytočene Shizuo.

            „…mám pre teba prekvapenie… stlač tento gombík.“ Usmeje sa tmavovlásko a vloží mu do rúk podivné diaľkové ovládanie.

            „Ten presne…“ Shizuo tak učiní. O chvíľu sa z neznáma ozve jeho vlastný hlas so slovami; „veľmi ťa chcem Izaya… ani si nevieš predstaviť ako…“

            Vtedy kráčal po ulici Kida. Mieril si to k Simonovi, keď okolím preletel odpadkový kôš a ďalší bicykel. Na to sa prehnal Izaya s úsmevom a za ním Shizuo.

            Neoddeliteľný pár.

~*~

            Chat:

            Sweet: konbanwa mina-san 😀

            Ohm: konbanwa

            She: čo je nové?

            Sweet: počul som, že Shizu-chan vyznal Izayovi city

            She: EH? O___O hontoni?

            Ohm: IZAYA!!!!!!!!!

            Sweet: :D:D:D:D

            Sweet: Sweet sa odpojil.