Kapitola 2 – Boss

Toto nevyzeralo pre Yoru vôbec dobre. Yoshii potichu vošiel a zatvoril za sebou dvere. Izba sa opäť ponorila do tmy.

„Dúfam, že ti neprišlo to čakanie únavné. Posledné, čo teraz potrebujem, je unavená hračka…“ ozval sa odniekiaľ chladný hlas.

Yoru naprázdno preglgol. Až neskôr mu došiel význam slova ´hračka´.

„Hračka?! Aká hračka?? Som ľudská bytosť narozdiel od teba, tak o mne sakra nehovor ako o nejakej veci!! *nojo, chlapec nevie, kedy má radšej držať ústa :)*

„Veď ono ťa tá drzosť zachvíľku prejde, drahý.“

„Drahý?!“ Yoru opäť začal prskať nadávky na všetky svetové, lenže tentoraz bol rázne umlčaný.

„Čo? Čo to má…“ zakoktal sa, keď zacítil na krku studený dych *žeby si vzal Yoshii Winterfresh? Moje myšlienky si radšej nevšímajte :)*

„Dosť bolo rečí. Je čas na činy,“ zacitoval mu známy citát do uška.

Toto Yoru stačilo. Strach a zmätenie prešlo do zlosti *a priznajme si, aj do blbosti. Veď kto normálny by mlátil do upíra? Iba by si ruku zlomil.* a  začal z celej sily mlátiť do všetkého živého, resp. neživého vôkol seba.

„Šššš. Len si ublížiš. Vieš, mňa tak ľahko nezdoláš.“

Dočerta, toto nedopadne dobre. Čo mám robiť? Čo mám sakra robiť?!

Jeho myšlienky prerušil Yoshii. Schmatol ho za ruky a nešetrne hodil na posteľ. Yoru sa chcel rýchlo postaviť a pratať sa odtiaľ preč, ale to už na ňom upír obkročmo sedel.

„Nie! Pusť ma! Hneď ma pusť!“

„Och, nebuď prudérny. *to slovo sa mi tak páááči =D* Uvidíš, bude sa ti to páčiť.“

Tá jeho divokosť sa mi páči. Asi si ho nechám dlhšie.

Yoshii rýchlo chytil jeho ruky, omotal ich šatkami a priviazal k stĺpikom postele. Ďalšou previazal jeho ústa.

Takto to bude pre mňa pohodlnejšie.

Začal blúdiť rukami po jeho roztrasenom tele. Pomaly mu rozopínal gombičky na košeli *Áno, košeli! Tentoraz sa nenechám nachytať na zviazané ruky a ´ odstraňovaní trička. Ha!*
Yoru sa z celej sily vzpínal. Mykal rukami, šatky sa mu zarezávali do zápästia, ale vôbec mu to nepomohlo.

Vtedy sa to stalo. Yoru si zahryzol do pery tak prudko, až ju prehryzol. Okamžite zacítil v ústach sladkú chuť krvi. Vydesene pozrel hore.

Yoshii sa zhlboka nadýchol. V jeho očiach sa objavilo niečo zlovestné.

Strhol mu šatku z úst a vrhol sa lačne na jeho pery. Najprv mu len jemne stieral jazykom malé kvapky, ale tá chuť sa mu veľmi zapáčila. Ostrými zubami začal drásať ranku, aby sa dostal k väčšiemu množstvu sladkej tekutiny.

Panebože, čo má ten chlapec za krv? Chutí tak.. Neobyčajne úžasne. Chcem jej viac. Oveľa viac.

S týmito myšlienkami  sa mu chystal zahryznúť do hrdla. Zabránili mu v tom však niečie silné ruky, ktoré ho hodili o stenu oproti.

Yoshii naštvane vstal a okamžite zaútočil na neznámeho muža. Ten ho však jedným ťahom poslal opäť k zemi.

„Ak sa mieniš takto ku mne správať, najbližším úderom ťa zabijem.“

Mladý upír sa zarazil. Ten hlas dobre poznal a vedel, že mu v žiadnom prípade nesmie odporovať. Na malú chvíľku pozrel hore, hneď to však oľutoval. Stretol sa s nahnevaným pohľadom snáď najsilnejšieho upíra v celom Japonsku. Bol to ich Boss. *aj slovo boss sa mi páči. Znie to mafiánsky. =)*