Kapitola 2. – druhá časť.

Prečo stále kričal moje meno, aj po tom, ako som k nemu prišiel? Psík, teraz už vlastne roztomilý, no za to nahý, chlapec, sa pýtal sám seba v duchu. Vskutku tomu nechápal a tak trochu zamyslene pokrčil obočie. Zavrtel svojim huňatým chvostíkom, ktorý mu po premene zostal.

Pripadalo mu divné, že sa Akio nečudoval, že mal aj chvost, rovnako ako aj uška, pokrytý hnedou hebkou srsťou. Ľudia to nemali, len v niektorých kreslených filmoch, ktorých zabudol pomenovanie, no vybavovalo sa mu to, že to červenovlások nazýval niečím na ,a’, ich mali, no na čelenke alebo pripnuté nejakou sponou. Počul, ako jeho pán vravel, že je strašne zlaté, keď je človek s takýmto niečím. Ryuu rozmýšľal, či to nebola náhodou jeho úchylka. Jeho vlastná bola na kosti a na hádzanie loptičky. Alebo na ožužlávanie, lízanie a hryzenie rôznych vecí. Mal chuť sa ho spýtať na tak veľa vecí, keď teraz konečne mohol, no slová z jeho úst vychádzali len s ťažkosťou, tak radšej mlčal. Taktiež nenachádzal porozumenie v tom, keď mu Akio podával nejaké veci z jeho skrine. On bol pes, nemohol to nosiť! No ani týmto sa už ďalej nemienil zaoberať, z čoho vyplývalo aj to, že ho niečo veľmi ľahko omrzelo a prestalo baviť. Podišiel k svojmu pánovi, naklonil sa k jeho tvári a dlhým ťahom jazyka mu oblízal líce. Bol tak šťastný, že ho videl, skoro ako vždy. No on ho od seba odtisol, čo zase psíka prekvapilo. Do očí sa mu nahrnuli slzy, ktoré už za malú chvíľku stekali Ryuuovi po lícach. Nevyrovnali by sa im ani Niagarské vodopády.

Zrazu ucítil na svojom líčku niekoho dotyk, patril vlastníkovi červených vlasov. Plynulými pohybmi mu zotieral tie slané kvapky a pri tom sa na neho neisto usmieval. Nechápal, prečo druhý tak rýchlo zmenil svoje správanie, predsa, pred chvíľkou ho ešte od seba odstrkoval. Psí chlapec sa privinul bližšie k nemu, celou svojou váhou, takže nechtiac chlapca pred sebou sotil na posteľ. Nič sa mu nestalo, keďže dopadol na mäkké pokrývky, no o niečo horšie to už bolo vtedy, keď na neho nechtiac spadol aj chlapec s uškami a chvostíkom. Ten to využil, svoje ruky mu obmotal okolo pása a obkročmo si na neho sadol. Nevedel, že to jeho pána môže mať erotický nádych. Takým veciam, ako ľudskému páreniu, nerozumel. Vedel iba niečo o tom psom, no on sám ešte nič s nijakou sučkou nemal. Ako zviera nepoznal príťažlivosť. No teraz sa to asi menilo. Všimol si, že sa mu moc páčilo, keď Akiovú tvár pokrýval rumenec. A taktiež ho lákali jeho mierne šokom pootvorené pery. Nepripadalo mu vôbec divné, keď sa jednoducho sklonil k červeno vlasému chlapcovi a ukradol si od neho jeden bozk. Síce predtým nič takého nespravil, keďže ako pes nemal pery, no teraz konal skôr intuitívne. Niečo mu vravelo, že takto to mal spraviť, no na druhú stranu si neuvedomoval, že to nemal vykonať na práve ňom. Keď sa odtiahol, naklonil hlavu na druhú stranu. Naskytol sa mu zaujímavý pohľad na chlapca pod ním, ktorý mal zatvorené oči a jeho červeň sa od vtedy ešte o dosť zväčšila. No na jeho počudovanie, vôbec neprotestoval.