Kapitola 2 – Stret s Lovcami

Po mesiacoch spánku a premeny

Namano sa prudko strhol zo sna. Čo to bolo? Opýtal sa sám seba, bola tma, mesiac mu svietil priamo do izby. Bol úplnok a Namano mal dojem, že to snáď cíti i v kostiach. Ucítil ako sa na ňom niečo pohlo, bola to Shigure spala. Po chvíli si uvedomil, že sa červená. Nadvihol Shigure a položil ju o kúsok ďalej od seba aby mohol vstať.

Prešiel do kúpeľne aby si umyl tvár. Pozrel sa do zrkadla, jeho vlasy boli dlhšie a oči nadobudli modro sivý odtieň. Roztvoril ústa aby videl kompletne dorastené tesáky. Zavrtel hlavou a odišiel z kúpeľne do obývačky. V miestnosti bola tma no on videl zreteľné všetky veci čo v nej boli.

V tom niekto vkročil do obývačky, drevená podlaha zavŕzgala. Namano sa bleskurýchle otočil, no úplne sčervenal keď zbadal Shigure. Bola oblečená v polo rozopnutej  košeli a v spodnom prádle. Shigure si pošúchala oči rukami a prekvapene nimi zamrkala, keď zbadala Namana.

„Namano?!“ toto slovo bolo plné radosti a smútku zároveň.

„Konečne si sa zobudil, už som ani nedúfala.“ Ton jej slov sa zmenil. Z prekvapenej tváre sa opäť stala tá Shigure, ktorú si matne spomínal. Jemný až diabolský úsmev, nepreniknuteľné oči a pevný postoj.

„To áno, prebudil. Ty si ma strážila keď som spal?“ Opýtal sa Namano prekvapenými očami.

„Áno.“ Odpovedala rázne a ukončila rozhovor, odišla do kúpeľne.

Shigure zmizla v kúpeľni a Namano sa prebral zo šoku. Posadil sa na gauč, hlavu vnoril do svojich rúk.

„Ako dlho som spal? Čo sa stalo pred tým než som zaspal? …. a …. kde je Yoshida?!“ Po týchto slovách prudko vstal a namieril si to do kúpeľne za Shigure.

Neovládol ešte svoju novonadobudnutú silu. Vtrhol do kúpeľne tak prudko až vytrhol dvere z pantov. Shigure sa zľakla vycerila tesáky a nechty. Zbadala Namana.

„Čo to vyvádzaš!“ skríkla nahlas. Zatiahla nechty a prekrížila ruky pod prsiami. Namano sa pozrel na dvere; „a sakra,“ otočil sa na Shigure.

„Kde je Yoshida?!“ Opýtal sa Shigure o niečo pokojnejšie.

„Neviem od doby čo odišiel hľadať tvojho brata som ho nevidela, ani o ňom nepočula.“ Odpovedala mu ľahostajným tónom.

„Môjho brata? Úplne sám? Prečo si nešla sním.“

„Chcela som, no nariadil mi ostať pri tebe.“ Vedela, že ho klame no nedala to na sebe poznať.

„Tak to aby sme ho šli hľadať, nie?“ Opýtal sa Shigure.

„Nemyslím si, svoju úlohu splnil teraz je určite už niekde ďaleko .“ Namano sa pozrel na Shigure tvrdo, nikdy pred tým to u neho nevidela.

„Odchádzam hľadať Yoshidu, keď povedal, že ide nájsť môjho brata tak aj išiel.“ Namano odišiel na chodbu, nechal tam Shigure stáť. Obul sa a vyšiel z bytu. Hlupák! Ešte ani nevie čo dokáže a už sa hrnie do  bitky! Podráždená Shigure  si sadla na gauč. Veď on sa vráti, keď sa niečo zomelie a on bude zmetený.

ㄓㄓㄓㄓㄓ

=>= V čase keď sa Namano zobudil =>=

Yoshida bol stále uväznený Hikarom a jeho kumpánmi. Líca mal prepadnuté pleť zosivenú v očiach  už len kúsok života. Keďže nebol čistokrvným upírom ta nemohol svoje telo previesť do takého spánku, v ktorom by prežil aj roky bez krvi. Musel sa pravidelne živiť krvou inak mohol by umrel. To Hikaru veľmi dobre vedel preto mu vždy raz za mesiac dodal čerstvú krv, len aby ho udržal pri živote.

„Oni si po teba prídu,“ ozvalo sa kdesi v tme. Hikaru pristúpil k Yoshidovi.

„Tu máš.“ Dal mu napiť trocha čerstvej krvi.

„A teraz vrav, Kde sú!!“ Rozkázal Hikaru Yoshidovi.

„Neviem, určite sú už dávno preč z mesta, ja som im k ďalšej časti úlohy nepotrebný. Svoju časť som splnil.“ Yoshida dobre vedel aký je Namano, preto neveril ani vlastným slovám, vie že to Namano nenechá len tak keď mu Shigure povie pravdu. Len nech si to z ním nepokašle. Pomyslel si.

„Neverím ti, pekne si na nich počkáme všakže?“ Opýtal sa dvojčiat, ktoré stály v miestnosti. Neodpovedali mu, pretože boli nemí. Nemali Jazyky odrezali si ich navzájom, keď ich skoro dolapili, kvôli tomu, že sa preriekli.

ㄓㄓㄓㄓㄓ

Tak kde to len si Yoshida. Rozmýšľal Namano, keď sa prechádzal jednou z Tokijských uličiek. Prechádzal sa akurát cez uličku, keď zazrel Yoshidov dom. „Zíív“  Čo že som taký unavený, pomyslel si. Prišiel ku domu aby sa pozrel či neje Yoshida náhodou doma. Pozrel sa cez okno, no nevidel nič iné len zatiahnuté závesy.

„Asi je doma.“ Prešiel ku dverám a zaklopal. Nikto mu neotváral tak sa pohrabal pod prahom a vytiahol kľuč, tak ako to videl zrobiť Yoshidu keď ho sem prvý krát doniesol. Otvoril dvere a vošiel dnu. Bola tu tma, poobzeral sa v izbe, veci boli rozhádzané. Prachu tu bolo tak veľa, že pôsobil ako nejaká prikrývka.

Odtiahol závesy aby si trocha posvietil na izbu. Urobil chybu, hneď ako záves odtiahol, oblial ho pot. Pozrel sa do okna a uvidel oranžovú oblohu.

„Do kelu,“ zakričal a zatiahol závesy. Už chápem prečo má čierne závesy. Pozrel na svoje mierne zhnednuté skoro až popálené ruky. Vychádzajúce slnko je najsilnejšie, mal šťastie, že ma rýchle reflexy. Chcel sa postaviť, avšak hneď ako to spravil spadol na zem. Slnko ho natoľko vyčerpalo, že hneď zaspal.

ㄓㄓㄓㄓㄓ

Shigure pozrela na závesy. Spopod nich prenikali slabé lúče. Kde je ten blbec? Dúfam, že nezabudol na svoju najväčšiu slabinu, slnko. Vyčerpaná Shigure z prichádzajúceho rána, odišla do izby a ľahla si na posteľ. Vzala do ruky vínový pohár plný čerstvej krvi a z chuťou si dala jeden dúšok. A ešte k tomu nemá krv. Večer ho pôjdem nájsť.

ㄓㄓㄓㄓㄓ

Vonku pálilo slnko. Okolo Yoshidovho domu sa prechádzali traja chlapi. V tom sa rozleteli dvere od domu a do vnútra vošiel vysoký štíhli muž v plášti. Na hlave mal klobúk, ktorý skrýval jeho tvár. Rozhliadol sa po miestnosti. Od jeho poslednej návštevy sa tu nič nezmenilo. Za ním vošli do vnútra dvaja menši chlapi, ale mali na sebe iba plášte.

Namano sa prebudil, nabral už trocha sily tak sa hodlal postaviť a odisť. Bola to chyba, lovci si všimli drobného pohybu pri okne. Veliteľ kývol svojím dvom kolegom kde zaútočia. Potichu sa priblížili k oknu. V okamihu ako sa Namano postavil, sa na neho všetci vrhli a zviazali ho. Mal sily, ale trom chlapom by sa neubránil.

Počkali až sa preberie z prekvapenia. Prišli s ním ku oknu. Vytiahli Namanovu ruku a na chvíľu ju dali pod slnko. Okamžite sa začala jeho pokožka na ruke páliť.

„Je to upír!“ skríkol jeden z lovcov, bol to nováčik a nevedel ešte všetky veci. Stiahli jeho ruku zo slnka aby ho nespálili. Postavili sa okolo neho. V Namanových očiach bol zreteľný strach z neznámych osôb. Nechápal čo sa deje.

„Kto si?“ opýtal sa ho veliteľ. Dal mu dole lano z úst, aby mohol odpovedať na otázky.

Celý vyplašený sa začal vypytovať. „Kto ste? Čo odo mňa chcete?“ z poza veliteľa sa ozval smiech.

„Že kto sme!“ povedal a ďalej sa smial.

„My sme tí, vďaka ktorým tvoja rasa už skoro vyhynula.“ Pousmial sa veliteľ.

„Lovci..“ šepol Namano a všetko mu došlo, skoro všetko. „To vy ste uniesli Yoshidu!“ skríkol.

„Nie, nie to jeden z vás.  Vraví, že chce nejaký trón, či čo. Hlupák.“ Všetci lovci sa zasmiali.

Namano vydýchol. Síce som hlupák, ale určite neprezradím, že som Hikarov brat. No musím niečo vymyslieť. Niečo čo by mi uverili.

„Volám  sa Liér, som vyhnanec. Upíry ma prenasledujú už niekoľko rokov. Veľa ich je z Japonska. Určite sa pýtate čo tu potom robím? Yoshida je môj priate. Dopočul som sa, že má nejaké problémy tak som prišiel.“ Zaklamal. Z pohľadu veliteľa sa dalo poznať, že mu verí. Hneď si to začal overovať.

„Okej, koľko máš rokov.“ Povedal a dodal „aby som nezabudol, moje meno je… volaj ma Hunter.“

„Mám 25 rokov.“ Odpovedal mu Namano slušne.

„Takže mladí… hmm… a čo, že si vyhnanec?“

„Ale, nehoda. Zabil som jedného z našej rasy.“ Povedal Namano z ľahostajnosťou.

„Zabil, hmm… znie to zaujímavo.“ Povedal veliteľ.

„Odvedieme ťa ku Namanovi, ten už bude vedieť čo z tebou. No musíme počkať do večera. Takže ťa tu pekne budeme strážiť.“ Priviazali ho ku oknu, a roztiahli pred nim závesy, svetlo ho nezasahovalo, ale nemohol sa pohnúť.

ㄓㄓㄓㄓㄓ

Namanov byt presvietil mesiac v splne, Shigure sa už pripravovala na výpravu za Namanom. Obula si druhú čižmu a vyrazila z bytu. Šla priamo k Yoshidovému domu, nezastavovala sa. Z diaľky zbadala, že sa u neho svieti, spomalila a opatrne sa približovala. V tom z domu vyrazili lovci aj zo zviazaným Namanom. To ju zastavilo úplne, schovala sa do tieňa aby ju nezbadali.

Jeden z lovcových poskokov si všimol pohybu. Otočil sa tým smerom a šiel k miestu kde to uvidel.

„Pod naspäť! Čo tam hľadáš?“ skríkol po ňom veliteľ, poskok sa otočil a vrátil sa.

„Niečo som tam zbadal, ale asi sa mi to len zdalo.“

Shigure si vydýchla, nezbadali  ju. Pomaly sa približovala ku odchádzajúcim lovcom. Keď už bola dostatočne blízko, nechty sa jej predĺžili a spevnili. Bola pripravená k útoku. Čakala v tieni na príležitosť zaútočiť. Vyskočila z tieňa bleskovou rýchlosťou a zabila lovca, ktorý si ju pred tým všimol. Než  sa Veliteľ z druhým lovcom otočili, už bola schovaná za najbližšou „smetnou bednou“ … načúvala, lepšie povedané nahliadla cez okraj. Videla lovcov ako sa rozhliadajú po okolí a Namana si nevšímajú.

Namano čosi zacítil, zacítil vôňu krvi. Bola tak lákavá, príťažlivá. Otočil sa smerom k mŕtvemu telu, ešte z neho vytekala krv. Pomaličky, ale nenápadne sa k nej začal približovať. Zuby mu vyskočili, otvoril ústa pripravený sa zahryznúť do jeho tela. Pred očami nemal nič iné. Od kedy vstal tak nepil, bol tak hladný. A to telo, to bolo lákavé. Už bol skoro u neho, keď v tom sa čosi šuchlo na opačnej strane ulice ako bola Shigure, zvuk upútal lovcov tým smerom.

Tu dostala Shigure šancu vymámiť Namana z lana. Otočila sa len na chvíľku aby sa pripravila. No pohľad na Namana sajúceho krv z mŕtveho tela ju úplne zarazil. Noták dievča spamätaj sa, však si to  videla už toľkokrát. Vrátila sa späť do reality, a pomaly sa približovala ku Namanovi, ten si ju všimol a nerozvážne priam ako keby sa vôbec nezmenil zo seba vydal hlasný tón.

„Ahoj Shigure,“ usmial sa.

Lovci sa okamžite otočili a zaútočili.