Kapitola 20

Ubehlo už niekoľko týždňov od okamihu kedy prekročili hranice Konohy. Ich život sa úplne zmenil. Dostávali misii a plnili všetky priam ukážkovo. Stal sa z nich jeden s najlepších tímov v Konohe. A ako je to možné? No ak sa zoberie do úvahy, že on s bratom sú tak trochu géniovia a ich tretí člen je trochu divný ale až neuveriteľne dobrý tvorí to bezchybnú kombináciu. Dalo by sa povedať, že sa stali dobrými priateľmi ale bolo to skutočne tak? Medzi skutočnými priateľmi nie sú tajomstvá, no medzi nimi ich bolo až neuveriteľne veľa. Ani jeden z nich mu nepovedalo technikách ktoré nijako nesúvisia s kekei genkai a predsa ich ovládajú hoci patria medzi zakázané. Nepovedali mu čo všetko dokážu, no ani on im niečo také nepovedal. Dokázal si všimnú že jeho čakra je čoraz silnejšia a je jej viac no nevedel prečo. Tiež nechápal všetky jeho zranenia, veď na misiách nebol nikdy zranený, nech bola akokoľvek náročná, nemal ani škrabnutie. A predsa mal stále obviazané nie len ruky a nohy, minule to bola aj hlava, ako by si ju niekde tresol. Fakt to nechápal. Normálne by si myslel že to má s tréningu ale keďže trénovali spolu bolo to dosť nepravdepodobné.  Tiež sa stalo že občas len zmizol a nemohol ho nikde nájsť. Itachi si z toho veľkú hlavu nerobil. Ako keby tušil, kde Naruto chodí. Ale prečo to nepovedali aj jemu. Vari ho už nepovažovali za člena tímu. Nechcel byť zase jediný ktorý o ničom nevie. Takéto myšlienky behali Sasukemu hlavou už niekoľko dní. Dnes mali voľno od trénovania. Itachi si našiel program v študovaní nejakej knihy a jemu sa nechcelo ostávať doma. Rozhodol sa že mala prechádzka mu len prospeje. No malá ako malá, zašiel už totiž dosť ďaleko. Neriešil to však, domov by bol schopný trafiť aj po slepiačky. No tak fajn po slepiačky nie ale trafí tam bez problémov. Zvuk ktorý počul ho však ubezpečil o tom, že domov sa tak skoro nevráti. Náraz kunajov a lámanie stromov. Zvuk ktorý skutočne zaujme každého ninju. Snažil sa byť čo najnenápadnejší. Zo začiatku sa mu to aj darilo, no keď sa dostal do dostatočnej blízkosti, aby videl kto zvuk spôsobuje dostal sa aj do zorného poľa našeho kohosi.

„Sakra, stále mi to nejde. Čo robím zle?“

 „To čo ti hovorím vždy, nesústreď sa na jednotlivé veci, proste ich nechaj plynúť.“

 „Tebe sa to povie.“

„Dobre, tak to skúsime inak. Sadni si. Upokoj sa. A teraz sa sústreď na svoju čakru. Máš to?“

„Hmm.“

 „Dobre, teraz nechaj nech čakra prúdi voľne okolo teba. Nebráň jej unikať. No nebráň jej ani sa vracať.“

 „To čo je? Prečo je tá čakra iná?“

 „Hovoríš iná?“

„No áno ako by mi vôbec nepatrila. Ako by už svojho majiteľa mala.“

„Tak otvor oči sa skús sa rozhliadnuť.“

„Prečo?“

„Ale pre nič, ja len či uhádneš komu ta čakra patrí.“

„Sasuke?“ zavolal niekto jeho meno a on bol taký prekvapený, že skončil na zemi. „Čo tu robíš?“ Naruto ho pohľadom priam prepaľoval.

 „Eee… no išiel som okolo a …a…. počul som ako niekto bojuje tak som sa prišiel pozrieť.“

„Aha , takže si videl čo sa tu deje a môžeš sa vrátiť.“

 „Nechce sa mi. A nebolo by od veci keby si my vysvetlil čo tu stváraš?“

„Trénujem. Nie je to snáď jasné?“

 „To by mi aj došlo, ale prečo trénuješ sám?“

„A kto povedal že trénujem sám?“

„No nikoho tu nevidím a pred chvíľou tu bolo zopár tvojich klonov.“

 „Nemám dôvod ti niečo vysvetľovať.“ Otočil sa a chcel odísť. Zabránil mu v tom však Sasuke ktorý ho chytil za ruku.

 „Prečo utekáš?“

 „Ja neutekám, len je nebezpečné trénovať keď je niekto nablízku.“

 „Prečo by to bolo nebezpečné?“

 „Hovorí ti niečo nekontrolovateľný výbuch čakry?“

„Tak také niečo by bolo možné iba keby tu bola deveťchvostá líška…. prosím povedz mi že s ňou netrénuješ.“

„Čo si ten smrad o sebe myslí? Nepáči sa mu že so mnou trénuješ. Mám mu vyprášiť kožuch? Keď áno stačí povedať. Veľmi rád ho nakopem a pošlem prvou triedou na mesiac.“  

Sasuke pozeral na Naruta, ktorý sa smial až sa chytal za brucho. „Povedal som niečo smiešne?“

 „Nie, ty nie.“ A smial sa ďalej.

 „Tak prečo sa smeješ?“

„No… Kyuu mi predviedol nádherné vystúpenie s prejavom čo si o tebe myslí.“ 

 „On ma počul?“

 „Samozrejme väčšinou počuje všetko. Vlastne to aj vidí. A práve teraz sa dosť baví na tvojom výraze.“

 „Ale to je nebezpečné. Je to predsa démon ako ho môžeš nechať len tak?“

„Nie je nebezpečný, to som vám už povedal. A verím mu. To by ti malo stačiť.“

 „Ale ja mu neverím.“

„S tým ja nemôžem spraviť nič. Ak ti to nebude vadiť potrebujem ešte niečo spraviť. Maj sa.“

„Sakra, ten Uchiha ma štve. Neverí mi. Tak nech ale nech neútočí na teba. Ani trochu sa mi nepáči. A vieš čo ukážem ti niečo čo by si síce mohol zvládnuť ale chcel som ešte počkať.“

„Nejako si sa rozhovoril.“

„Keď som naštvaný veľa hovorím.“

„Vari ťa Sasuke nevytočil?“

 „Ver, že je prvý za … no dosť dlhú dobu komu sa to podarilo.“

 „Hmm… a čo mi to chceš ukázať?“

 „No ukázať. Mám pre teba jednu techniku. Vlastne tá technika je pre nás oboch. Tvoja čakra stále rastie a o chvíľu sa vyrovná aj tej mojej a to znamená že ak by sme to jutsu robili spolu určite by vyšlo. To či ťa ho mám naučiť je len na tebe.“

„Čo je to vlastne za jutsu?“

„Ide o…“