Kapitola 20

Kyle sa prevalí na druhý bok a otočí stránku knihy, ktorú ukradol z Dylenovej knižnice. Preletí pohľadom pár riadkov, ale potom si povzdychne a zavrie ju. Nemá to cenu, je to taká kravina, že sa to nedá čítať! Otočí sa na chrbát. Ah…

Tá stena je tak biela. Biela… Biela..

„Áaa… už to nevydržím!“ vyletíz ničoho nič, schmatne knihu ležiacu vedľa neho a zúrivo ju zahodí. Preletí vzduchom, pár krát sa otočí a potom dopadne do Edovho prázdneho pelechu. Musel ho tu priniesť z obývačky, pretože Edmond ignoroval jeho varovania a nasťahoval sa mu do izby. Keď sa všetky možnosti ako ho vyštvať, ukázali neúčinné, vzdal to a doniesol tu jeho pelech, aby aspoň nespával v jeho posteli. Dylen ticho zúril, ale nepovedal nič.

Kyle sa zdvihne a prejde do kúpeľne. Pomaly sa vyzlečie a vlezie do sprchového kútu. Už tu býva tretí týždeň. Zo začiatku to bolo v poriadku, ale po troch dňoch nič nerobenia sa začal nudiť. Neskutočne.

A tak každý deň chodieval na prechádzky s Edom, prispel niekoľkými prospešnými návrhmi na zvýšenie výnosu v Dylenových legálnych obchodoch a dokonca dva razy do týždňa chodil na hodinku k Dylenovej susede. Ponúkla mu domáce koláčiky a potom rozprávala zážitky z doby, keď bola mladá. Napriek tomu, že to bolo často nudné, chodiť tam neprestal.

Prečítal všetky časopisy, ktoré v dome našiel, preskúmal všetky izby, všetky skrinky, všetky tajné skrýše. Ale na zaplnenie celého dňa to nestačí. Stále sa nudí!

A koho je to chyba? Toho idiota, samozrejme! Najskôr ho tu doviedol, zasypal ho miliónmi pravidiel, ktoré sa Kylovi vôbec, ale vôbec nepáčili a potom ho tu nechal len tak. Vraj rob si, čo chceš! Ale čo asi môže robiť, keď mu zakázal chodiť do mesta, pozývať do jeho domu cudzích ľudí a priblížiť sa k jeho kuchyni bližšie ako na dva metre?! Samozrejme, že sa Kyle nenechal a ostro protestoval, ale tento raz nezmohol nič. Bohužiaľ, Dylen mal logické dôvody zaviesť také otravné pravidlá.

Hneď ako prišli, naštartoval svoj notebook a pustil sa do pátrania, čo nové sa udialo a čo všetko FBI vypátrala. V databáze FBI nenašiel nič k prípadu sudcu Vallesa, ale našiel tam niečo iné, rovnako znepokojivé. Zahrabaná medzi viacerými fotkami, ležala fotka ich dvoch, ako spolu kráčajú po ulici smerom k zaparkovanému autu. Dylenovi tam do tváre nevidieť vôbec a ani on nevyšiel úplne čisto, ale… Ale je možnosť, že by ho mohol niekto spoznať.

Oficiálne tam bolo poznačené, že sú to podozrivý z krádeže, ale on hneď vedel, že je to fotené pred Jerryho domom. Našťastie kamera, čo tam bola zabudovaná fotila všetkých ľudí, čo išli okolo a nie len ich, takže to nič nedokazuje, ale majú jeho tvár, čo je vážne.

Určite už všetci zapletení do „Nového sveta“ videli tie fotky a teraz sa idú posrať, aby ho našli. Bolo by hlúpe ukazovať sa na verejnosti pred tým veľkým stretnutím.

Až vtedy Kylovi došlo, čo tým svojím prehlásením Jerry myslel. Nachytal ich ako školákov. Keď sa to Dylen dozvedel, prekvapivo zachoval pokoj a rozumne poznamenal, že by Kyle radšej nemal nikam chodiť a zostať doma. Nasledovala dlhá hádka, v ktorej si nakoniec Kyle vydobyl aspoň právo chodiť na odľahlejšie miesta venčiť Eda.

To, že mu zakázal vodiť niekoho do jeho domu, malo jednoduchý dôvod vraj „nemyslím, že by bolo vhodné, keby mi tu niekto cudzí snoril a našiel nejakú zbraň!“. A tá kuchyňa… radšej nemyslieť.

Pustí na seba vodu. Celé telo sa mu uvoľní… Bože, ako to miluje. Pohľadom zablúdi na sprchový panel a po chvíľkovom zaváhaní pustí trysky. Otočí sa k nim chrbtom a nechá si  ho príjemne hladiť prúdom teplej vody. Uškrnie sa. Robil aj perspektívnejšie veci. Napríklad nainštaloval do sprchového kútu, presnejšie do ľavého rohu sprchového panelu, malú vode odolnú kameru na baterky, ktorá prenáša obraz priamo do jeho notebooku. Síce musí každú chvíľu vymieňať baterky, ale stojí mu to za to. Kto vie, čo by mu ten nafúkaný debil spravil, keby zistil, že ho sleduje pri sprchovaní. Nerobí to dlho, napadlo ho to asi pred týždňom, keď čítal leták nejakého obchodu s elektronikou a našiel tam v akcii malinkú kameru. Vŕtalo mu to v hlave, až kým sa tajne nevykradol do mesta a dve vhodné nekúpil. Jednu nainštaloval do sprchy a druhú do kúpeľne na také miesto, aby mu nič neušlo.

Hneď v ten večer si otvoril zemiakové lupienky a sadol si s nimi k notebooku.

Dylen sa vyzliekol z dokonalého obleku, v ktorom bol na obchodnom stretnutí, povolil si kravatu a zostal stáť iba v trenkách a rozopnutej košeli pred veľkým zrkadlom.

Na monitore notebooku sa objavili jemne ochlpené svalnaté nohy s malou jazvičkou na pravom lýtku a dokonalý zadok obtiahnutý v tmavomodrých trenkách. Pomaly si prehrabol vlasy a potom sa rukami unavene oprel o umývadlo. Mal zavreté oči a vyzeral zničene. Chvíľu len tak stál, ale potom -akoby chytil druhý dych-, zakrúžil krkom a začal si rozopínať gombičky na košeli. Jednu po druhej, pomaličky. 

Kamera ho snímala zozadu, ale Kyle videl všetko, vďaka odrazu v zrkadle. Kúsok po kúsku sa ukazovala opálená hruď, bradavky, ploché brucho bez  prebytočného tuku, ktorý by sme na tridsaťpäť ročnom chlapovi našli úplne bežne. A potom tam zrazu stál úplne nahý, bez typického bieleho prúžku po plavkách. Dokonalý.

Kyle sa zhlboka nadýchol, popri čom neprestával pohybovať rukou, ktorá si medzičasom našla cestu do jeho nohavíc. Tvárou bol nalepený na monitore a fascinovane pozoroval každý jeho pohyb.  A keď na seba pustil horúcu vodu, ktorá zaparila sklo na dverách sprchy a hlavu zvodne zaklonil dozadu, vystaviac tým tvár kvapkám vody, nevydržal to. Ulepenú ruku si utrel do papierovej vreckovky a neveriacky pozoroval obrazovku, na ktorej sa práve Dylen mydlil nejakým sprchovým gélom.

Zvádzal ho. Zvádzal ho bez toho, aby si to vôbec uvedomoval. Každý pohyb v sebe skrýval niečo vzrušujúce a Kyle si zrazu uvedomil, že by bol viac ako ochotný vliezť s ním do postele napriek tomu, že ho chcel zabiť, že to je namyslený panák, a že v skutočnosti má radšej chutných zajačikov. Vedel, že je to hlúpe, už len z toho dôvodu, že Dylen niečo tušil o jeho schopnosti (každý deň nezabudol skúsiť nejakú novú techniku, aby to z Kyla vytiahol – zatiaľ bez úspechu), ale …

Kyle zatrasie hlavou a čelom sa oprie o chladné zarosené sklo dverí. Možno nebol tak skvelý nápad špehovať ho, ale už je neskoro vziať to späť. Už v Londýne sa pár krát pristihol, že je z Dylena vzrušený, ale až keď si pozrel to video pochopil, ako veľmi ho chce. Dylena! Toho nafúkaného idiotského bastarda.

Ale on nie je blázon. Nič neurobí. Keby sa ho pokúsil zviesť, skončil by buď s podrezaným hrdlom, alebo by sa zbláznil. Nie, nie, nie… tento raz sa bude držať stranou a počká, kým sa to celé skončí. Sex je síce úžasný, ale nie je šialenec, aby kvôli nemu toľko riskoval. Okrem toho… to, že ho priťahuje, že ho chce, nemení nič na tom, že je to otravný citový balvan, z ktorého musí všetky pocity problémovo žmýkať.

Vyjde zo sprchy a okolo pásu si omotá malý béžový uterák. Pohne sa do kuchyne. Má síce zákaz tam chodiť, ale Dylen nie je doma a otvorením chladničky snáď nič nepokazí.

Je tu ticho. Dylen dnes zobral so sebou do práce aj Edmonda, takže Kyle zostal sám. So zamysleným pohľadom vojde do kuchyne. Zahĺbený v myšlienkach otvorí chladničku a vytiahne z nej škatuľu pomarančového džúsu. Koľko krát bude musieť Dylenovi opakovať, že ma kupovať ananásový džús a nie pomarančový, grepový, jablkový, multivitamínový, jahodový či dokonca černicový?!

Robí to naschvál! Vie, že mám rád ananásový a preto…

„A vy ste kto mladý muž?“

Kyle zvrieskne, z ruky mu vypadne škatuľa, z ktorej sa na zem okamžite vyleje oranžová tekutina. Zdesene vrhne pohľad smerom odkiaľ začul hlas. Prekvapene otvorí ústa. Čo to…?

Za stolom sedí staršia pani s porcelánovou šáločkou v ruke. Na sebe má elegantnú blúzočku a krátke vlasy má natočené, ako vo filmoch o pravých dámach. Vyzerá rovnako prekvapená ako on, len nemá na tvári taký úbohý výraz. Kyle si vydýchne. Hádam ho tá pani nezabije. Jedine, žeby z tej malej taštičky na stole vytiahla granát, ale o tom dosť pochybuje.

„Ehm…“ odkašle si. Tá situácia je taká nečakaná, že nevie, ako zareagovať.

„Smiem sa vás opýtať, čo robíte v dome môjho syna?“ prehovorí dáma a položí šáločku s cinknutím na stôl.

„Vy ste Dylenova mama?“ vráti sa mu hlas.

„Áno som a bolo by od vás milé, keby ste mi konečne odpovedali.“ Prehovorí podráždene. Cestovala vyše štyroch hodín. Je unavená, akoby nestačilo, že si zabudla telefón a musela ísť z letiska taxíkom ešte k tomu nájde v dome jej syna tohto polonahého chalana, ktorý nepozná dobré spôsoby.

„Chvalabohu! Chvíľu som si myslel, že… to je vlastne jedno.“ Zohne sa po škatuľu a potom so zamračeným výrazom vystúpi z pomarančovej kaluže, ktorá mu doteraz obmývala nohy. Z umývadla vyberie vecheť , aby mohol tú pohromu odstrániť.

„Prepáčte nikoho som nečakal, takže ste ma vydesili. Ja som Kyle Bennett, Dylenov priateľ. Momentálne tu bývam.“

Pani sa postaví a s nič nehovoriacim výrazom pristúpi k zohnutému Kylovu. Obzrie si ho. Mladý, pekný, trochu drzý…

„Kyle,“ osloví ho menom, „som síce stará, ale nie blbá. Viem, že by Dylen nenechal svojho priateľa bývať v tomto dome. Nie je z tých ľudí. Je síce zdvorilý, ale nie je to samaritán a mimochodom… o vás sa nikdy nezmienil.“ Tvár dámy, sladký hlas, ale myseľ ostrá ako britva.

Kyle sa uškrnie.

„Váš syn sa len hrá na zdvorilého.“ Namietne. Nemôže si pomôcť. Nezáleží na tom, že je to jeho mama, nebude sa hrať na idiota a už vôbec sa nebude tváriť, že je Dylen „úžasný, zdvorilý, milý a ktovieaký ešte“.

„Ale myslím, že to viete aj bezo mňa.“ Dodá. Cíti, že táto dáma je inteligentná, až nebezpečne inteligentná.

„Čo tu potom robíte?“ spýta sa. Ani sa nesnaží  vyvracať nelichotivé názory tohto muža na jej syna.

 „Ako som povedal, žijem tu s Dylenom. Nie sme len kamaráti.“ Pokojne poznamená Kyle a postaví sa, „Nemyslel som priateľ vo význame kamarát, ale priateľ vo význame milenec.“

Prepáč Dylen, zrejme ti pokazím reputáciu u tvojej matky, ale nič iné ma nenapadlo.

Madam pootvorí ústa, ale napokon ich len naprázdno zavrie. Nezdá sa jej to, na druhej strane… Raz Dylena nachytala s chlapom, na čo doteraz nezabudla, pretože to bolo neskutočne trápne. Síce jej povedal, že to bola len jednorazová záležitosť, ale kto vie…

„Myslím, že by som sa mal obliecť, vy by ste mohli spraviť dva čaje a potom by sme sa pozhovárali a vyjasnili si to. Mám pocit, že nie je vhodné, aby sme to rozoberali, keď vyzerám takto.“ Povie rozumne. Upadá do stavu, v ktorom existuje len racionalita a chladné uvažovanie. Vždy, keď pracuje, alebo keď musí riešiť takéto situácie, jeho mozog zapne a takmer úplne odstaví pocity. Keby to tak nebolo, nebol by v práci taký dobrý.

„Ja mám uvariť dva čaje?“ prekvapene vydýchne. Ten mladík je drzí, ale… Možno si konečne Dylen našiel niekoho, pri kom sa nebude nudiť. Všetky jeho vzťahy boli navonok dokonalé, ale ona cítila, že to nie je ono. Chýbala im iskra.

„Urobil by som to sám, ale obávam sa, že by v kuchyni niečo vybuchlo a Dylen by mi zase nadal.“ Ako keď si chcel uvariť kávu, ale zakopol a vriacu vodu vylial z časti na dlážku a z časti na svoju nohu. Inštinktívne vyskočil, pričom však vrazil do sklenenej nádoby s kávou, ktorá sa prevrátila, spadla na zem  a jej obsah sa vysypal. Do toho vletel Edmond, vyváľal sa v nej a roznosil ju po celom dome. Dylena takmer ranila mŕtvica a musel sa ovládať, aby nezačal vrieskať. Ešte teraz si pamätá na tú hodinovú prednášku, ktorú síce hovoril pokojným tónom, ale on cítil ako mu občas preskočil hlas. Jasný znak toho, že má chuť kričať. Mal chuť ho podpichnúť, ale v záujme svojho vlastného zdravia si to rozmyslel a držal hubu.

„Radšej by som si dala varené víno.“ Povolí nakoniec žena.

„Fajn…“ zamrmle a vybehne hore schodmi do svojej spálne.

„Takže ako dlho ste spolu?“

„Asi dva mesiace, ale bývam tu len tri týždne.“

„Ako ste sa spoznali?“

„Prvýkrát sme sa videli na letisku, potom na večierku kamaráta.“

„Aké máte zamestnanie?“

Kyle si povzdychne. Chýba tomu len malá lampička namierená do jeho tváre a bol by to dokonalý výsluch.  Dylenova matka je rázna inteligentná žena s neodmysliteľným šarmom. Pekelná kombinácia.

„Neurazte sa pani, ale začínam mať pocit, že ste detektív a ja podozrivý z vraždy.“ Dáma sediaca naproti nemu sa zarazí. Rozosmeje sa a zrazu vypadá o desať rokov mladšie.

„Prepáčte. Som Lauren Hancock, Dylenova mama.“ Natiahne ruku ponad stôl so svietnikom a dvoma pohármi vareného vína.

„Ospravedlňujem sa za ten zlý začiatok, ale nie som zvyknutá chodiť okolo horúcej kaše a radšej idem hneď na vec. Možno to pôsobí zvláštne. Viete, prekvapili ste ma. Vlastne som šokovaná.“

„To nič, pani Lauren, začnime od začiatku.“ Usmeje sa na ňu. Je zaujímavá.

„Vieš čo? Hovor mi Lauren.“ Prejde na tykanie.

„Dobre, Lauren.“ Nadšene súhlasí.

„Vieš, počula som, že sa Dylen rozišiel so Sherly, tak som si myslela, že ho prídem skontrolovať, prípadne povzbudiť a nájdem tu teba.“

„Ale nevyzeráš príliš šokovaná.“ Je trochu zvláštne tykať niekomu ako Lauren.

„Vedela som, že to raz môže prísť.“

„Naozaj?“ prekvapený tón.

„Áno. Raz som ho nachytala ako sa polonahý bozkáva s nejakým chlapcom. Myslela som, že sa mi sníva.“ Usmeje sa, čím sa jej prehĺbia vrásky okolo úst. Kyle sa zakucká vareným vínom.

„Nepochválil sa mi.“ Povie rozpačito. Tak toto ho zaujíma! On si myslel, že by Dylen nepoložil na chlapa ani prst a on zatiaľ… Uf, mal by si pred Lauren dávať väčší pozor na svoje reakcie, inak by mohla prísť na to, že je niečo zle. 

Žena sa zasmeje.

„Bodaj by sa tým chválil.“

„Hmm…vlastne sa nechváli ničím. Vôbec o sebe nerozpráva.“ odpije si z vína.

„Vždy bol taký.“

„Stráži si súkromie, tomu rozumiem, ale aj tak by mohol o sebe prezradiť aspoň niečo.“ Snaží sa z nej nenápadne niečo vytiahnuť.

„Keď mal desať,  napísal spolužiačke ľúbostný list. Vysmiala sa mu, pretože napísal milujem s ypsilonom.“ Obaja sa rozosmejú.

„A keď mal pätnásť…“ rozrozpráva sa. O chvíľu sa obaja spolu smejú, akoby sa odjakživa poznali. Kyle sa za túto hodinu dozvedel o Dylenovi viac, ako za celú dobu, čo sa s Dylenom pozná.

„Som doma!“ zavesí na vešiačik svoju bundu. Chystá si vyzuť topánky, keď sa v predsieni zjaví Kyle.

„Ahoj miláčik! Dnes si bol v práci akosi dlho.“ Vrhne sa mu okolo krku a vlepí mu rýchlu pusu na ústa. Privinie sa k nemu tesnejšie. „Je tu tvoja mama, povedal som jej, že sme milenci.“ Šepne mu rýchlo do ucha a konečne ho pustí. S hraným úsmevom  sa na neho obráti a potom zmizne za dverami obývačky.

„Prepáč, dnes som mal toho veľa.“ Je zdesený. Toto ešte bude „zábava“. Ako pozná svoju mamu, určite už stihla Kyla znenávidieť, ako všetky jeho doterajšie polovičky. Obozretne vojde do obývačky. Obraz, čo sa mu naskytne mu vyrazí dych. Kyle sedí oproti jeho mame, obaja majú v rukách pohár vína – na jeho matke vidieť, že nie prvý. Vyzerajú, akoby boli starý známi.

„Konečne si si vybral niekoho schopného.“ Prácne zo seba dostane jeho mama.

„Ha…“ dostane zo seba.

„Lauren, myslím, že máš toho dosť. Mala by si ísť do postele. My s Dylenom tiež už pôjdeme, hneď ako sa naje. Je už desať hodín a ako si hovorila, tvoja cesta bola hrozná. Mala by si si oddýchnuť.“

„Máš pravdu, nechám vás osamote.“Veľavýznamne sa usmeje.

„Ty si opil moju mamu?“ po chvíli ticha.  To ani nie je možné. On si s ňou tyká. S jeho mamou! Vraj Lauren! Ani Sherly, ktorá s ním bola takmer rok, jej nesmela povedať inak ako pani Hancock.

„Počkám ťa v postieľke, zlatko.“ Zlatko ironicky zavrčí. Má tej pretvárky dosť. Celé tri hodiny sa rozprával s Lauren a musel si dávať sakra pozor, aby sa nepreriekol. Dozvedel sa vďaka tomu more informácií (napríklad ako si Dylen v tretej triede obliekol naopak nohavice), ale aj tak to bolo únavné.

„Ha…?“ jediné, na čo sa Dylen zmôže. Nechápavo sa pozrie za odchádzajúcim Kylom a až potom mu dôjde, k čomu to celé povedie… bože.