Kapitola 21

Kyle sa vyzlečie a úplne nahý  vkĺzne pod nepríjemne chladivú prikrývku. Zima. Zavŕta sa do nej hlbšie a potom sa s úsmevom, ktorý pripomína úsmev aligátora striehnuceho na obeť, zadíva na dvere, ktoré nechal pootvorené. Chce sa mu spať, ako vždy, keď sa čo len dotkne postele, ale udrží sa pri vedomí, aj keby ho to malo zabiť. Predsa si nenechá ujsť takú skvelú príležitosť potrápiť ho. Ako často sa dostane do Dylenovej postele? Musí sa ho povypytovať na kopu vecí a v posteli to bude mať tú pravú atmosféru. Úsmev na tvári sa ešte prehĺbi. Zlá nálada sa vytratila ako para nad hrncom a on je znova vo svojej koži.

Dylen s nechuťou napichne na vidličku posledný kúsok sóje. Takto dlho ešte v živote nevečeral. Trochu sa mu to medzičasom uležalo v hlave a on konečne získal svoj pokoj naspäť. Aspoň čiastočne. Jeho mama si vždy vedela vybrať najnevhodnejší čas na návštevu. Tanier položí do umývačky a odrazu tam vloží tabletku, aby ju mohol zapnúť. Nechce sa mu ísť spať, ale je unavený, a to, že tu bude ďalšiu hodinu stepovať mu nepomôže.

V kúpeľni sa rýchlo osprchuje a umyje si zuby. Zabalí sa do červeného županu, ktorý dostal od Sherly a opatrne našľapujúc prejde chodbou až k predsieni. S tichým nadávaním otvorí dvere a zapíska. Dovnútra vletí čierna chlpatá guľa. Nechal Eda, aby sa ešte prebehol po záhradke. Robieva to často. Zo začiatku mal trochu strach, že utečie, ale Ed je taký lenivý, že sa o to ani raz nepokúsil. Pokrúti hlavou a zavrie dvere. Zamkne ich a až potom s výrazom odsúdenca na smrť vstúpi do spálne. Po tme na seba natiahne aspoň pyžamové nohavice a ticho vkĺzne na voľnú polovicu postele. Nesmie ho zobudiť!

„Už si prišiel?“ tichý hlas plný neskrývanej zlomyseľnosti. No super. A to si myslel, že sa tejto situácií vyhne.

Neodpovie, prikryje sa druhou prikrývkou, ešte šťastie, že ju tu má, a otočí sa ku Kylovi chrbtom. Nebude sa do tejto debaty zapájať! V žiadnom prípade!

„Nevedel som, že sa ti páčia aj muži.“ Dylen stuhne. Paráda! Maminka rozprávala. So zmiereným výrazom sa otočí naspäť. Zadíva sa na siluetu vedľa seba.

„Nepáčia.“

„Tvoja mama ťa s jedným nachytala. Viem o tom, nemusíš sa to snažiť zatajiť.“

„To ešte nemusí znamenať, že…“

„Tak čo to potom znamená?“ skočí mu do toho Kyle.

„Chcel som to vyskúšať. To je všetko. Chcel som vedieť, aké to je.“

„A?“

„Nebol som ani poriadne vzrušený. Nie som na mužov.“ Pokojne povie Dylen. Najlepšie bude, keď to hneď vybaví a povie pravdu.

Možno mi dá pokoj.

„A nenapadlo ťa, že si nebol vzrušený kvôli tomu, že bol ten chlap mizerný? Stavím sa, že so mnou by si sa vzrušil tak ako s nikým.“ nemôže si pomôcť.

A možno nie.

„Iste. Ty si predsa najlepší, že?“ sarkastickým tón, ktorý od Dylena ešte nepočul. Prisunie sa trochu bližšie a oprie sa o lakeť. Zadíva sa niekde, kde tuší Dylenovu tvár.

„Mám ti to dokázať?“

„Dotkni sa ma a ja ťa zabijem.“ Oznamovacia veta. Myslí to vážne. Kyle zostane ticho. Bojuje sám so sebou. Napokon sa s povzdychom znova položí na svoju polovicu postele. Nemá to cenu. Dylen je, bohužiaľ, kus kameňa.

Dylen sa samoľúbo usmeje. To mu vyšlo, zbavil sa ho na prvý pokus. Zvážnie, myšlienkami zaletiac k najnovšiemu obchodu. Nie je si istým, či to vyjde. Ak by sa to podarilo dotiahnuť dokonca,  vynieslo by mu to kopu peňazí. Lenže ten starý dedko, ktorý zastupoval firmu Joy´s company bol nevrlí a bolo na ňom vidieť, že ten obchod v skutočnosti považuje za nepodstatný. Možno by mohol… zasekne sa.  

„Kyle Bennett.“ Zavrčí hrozivo. „Ak nechceš skončiť s podrezaným hrdlom okamžite s tým prestaneš.“ Vrčanie nebezpečného dravca.

Kyle stiahne ruku spod Dylenovej periny, ale len preto, aby ho mohol jedným rýchlym pohybom odokryť. Ani poriadne nevie, čo robí. Cíti sa, akoby bol v koži šialenca, ktorý sa rozhodol ignorovať  zákony prírody aj protesty zdravého rozumu, kvôli chvíľke hriešneho potešenia. Možno sa zbláznil.

 Dylen ani nestihne zaprotestovať a už cíti, ako sa k nemu pritlačí horúce telo. Možno trochu drsne sa mu nezvaný návštevník otrie o rozkrok a prisaje sa mu na odhalený krk, rukou zovrie bradavku.  Zaťahá za ňu, bolestivo ju uštipne a vzápätí pohladí. Dylen sykne. Kyle sa pousmeje a hlbokým hlasom šepne. „Bude sa ti to páčiť.“

„Čo to…?“ nedopovie. Kyle sa mu tvrdo prisaje na pootvorené pery. Využije príležitosť, jazykom vkĺzne dnu, kde sa obtrie o Dylenov jazyk. Oboma prejde vzrušujúci impulz. Panebože…

Všetko sa stratilo. Svet, myšlienky, problémy, vzduch, zostal len ten pocit, ktorý zastavuje svet. Ten pocit, ktorý núti ľudí vraždiť. Ktorý zrýchľuje krv prúdiacu v žilách, pocit, ktorý rozlieva po tele to vzrušujúce teplo. Čistá, ničím neskalená vášeň. Kyle sa zachveje a bez možnosti úniku začne padať na miesto, kde ešte nikdy nebol. Svet sa zmení na kolotoč bez tvarou, z ktorého nejde vystúpiť.

A potom prekvapene zaregistruje  ruku na šiji, ktorá si ho pritiahne bližšie. Chaos v hlave i celom tele sa ustáli do jediného bodu. Dylena.

Drsný bozk sa zmierni, cudzí jazyk mu pomaly prejde po perách. Chvíľa zrýchleného dychu a potom  prudký pohyb silných rúk, ktoré si ho strhnú pod seba. Uväznený pod pevným telom s cudzím stehnom vtlačeným medzi nohami, prudko vydýchne. Dylen nezastaví.  Rukou pohladí hruď, zatiaľ čo perami znova nájde tie cudzie ústa chutiace po varenom víne. Zovrie medzi zubami spodnú peru, a keď sa ústa otvoria v prekvapenom výdychu, vkĺzne dnu. Jemný vpád sa premení na vášnivý útok, ktorý ich oboch oberie o dych.

Zadýchaný sa od seba odtrhnú, aby sa k sebe vzápätí prisali s ešte väčšou naliehavosťou. Kylove ruky obtočené okolo Dylenovho krku, jazyky bojujúce o nadvládu. Boj, ktorý ani jeden z nich nechce prehrať. A potom Dylen jemne pohryzie Kyla do jazyka a rukou inštinktívne zovrie jeho zadok. Kyle slastne zaskučí a podvolí sa mu. Ruku zaborí do Dylenových vlasov a nechá sa unášať niečím, čo ani nedokáže pomenovať.

Dylen preruší bozk a jemne sa vymaní z Kylovho zovretia. Pomaly pohladí nohu od lýtka až po stehno. Drzo roztiahne Kylove nohy a vtlačí mu rýchly bozk na vnútornú stranu stehna blízko pri kolene. A ešte jeden o kúsok vyššie a potom ešte vyššie. Jazykom oblizne hladkú pokožku nebezpečne blízko rozkroku a vzápätí ju hravo pohryzie. Len jemne, aby ho to nebolelo, ale zároveň dosť silno, aby to donútilo Kyla vzrušene – a možno aj šokovane – vykríknuť.

Nič také ešte nezažil. Celé telo mu horí, trasie sa rastúcou túžbou a nie je schopný robiť nič iné, len jemne stonať s hlavou zaborenom v mäkkých vankúšoch. Bezostyšne roztiahne nohy viac od seba, nehľadiac na to, že sa správa ako lacná kurva. Rukou opäť vyhľadá Dylenove vlasy.

Dylen sa na okamih zastaví. Vlastný zrýchlený, plytký dych ho prekvapí a možno ho posunie naspäť k hranici reality, ktorú nechcene prekročil. Stuhne. Čo to robí?!

„Kurva.“ Zanadáva a s premáhaním sa odtiahne od toho rozhorúčeného tela. Posadí sa na kraj postele, nohy spustiac na chladnú zem. Musí odtiaľto vypadnúť. Neovládol sa, celkom stratil hlavu. Ešte chvíľa a nebol by schopný zastaviť, pokračoval by, kým by nespravil niečo, čo by trpko oľutoval.

So zovretými ústami a desivým výrazom v očiach, ktorý milostivo skrýva všade prítomná tma, sa postaví. Uvedomuje si svoje vzrušenie aj otravné poznanie, kto zaň môže. Nechápe to! Nikto na neho takto nepôsobil! Je vôbec možné, aby na svete existoval niekto, pri kom sa z hlavy vytratia všetky myšlienky a človek sa premení na zviera, ktoré sa nesnaží nič skrývať? Je možné nájsť niekoho, pri kom jednoducho nie je možné skrývať svoje túžby, pretože samovoľne vyplávajú na povrch? Nežije v románe, ani v mexickej telenovele!

Akoby to ani nebol on…

Kyle, ktorý sa tiež trochu spamätá, vycíti, k čomu sa schyľuje. Tak to ani náhodou! Nedovolí mu, aby ho tu nechal v tomto stave. Je vzrušený až to bolí! Natiahne ruku a zasvieti malú lampičku. Tma sa stiahne a ukáže Dylena stojaceho kúsok od postele.

„Stoj… nechoď preč.“ Skôr prosba ako príkaz. Niečo sa s ním dialo. Bol aj nebol sám sebou. Chce to zažiť znova, chce to dotiahnuť do konca, aj keď je to istým spôsobom desivé.

Zdvihne sa z rozhádzanej postele a rýchlymi krokmi prejde až k Dylenovi. Nikdy, NIKDY by si nebol pomyslel, čo všetko sa v ňom skrýva.

Chytí ho za ruku, aby mu zabránil v pohybe a zahľadí sa mu do očí. Intímne svetlo slabej žiarovky vytvára na jeho tele slabé tiene a dotvára atmosféru.

„Pusti.“ Príkaz.

„Nie.“ Zovrie ruku silnejšie. Vie, že prekračuje bezpečnú hranicu a Dylen by ho mohol bez výčitiek zabiť, ale niečo v ňom už rezignovalo.

„Chceš to, tak prečo utekáš?“

„Pusti ma.“

„Nie…“ a zrazu mu to dôjde. „Ty nechceš dopustiť, aby som videl túto tvoju časť. Ty chceš, aby ťa každý videl ako gentlemana s dokonalým sebaovládaním! Preto utekáš! Ale uvedomuješ si, že vlastne utekáš sám pred sebou?“

„Do toho ťa nič.“ Chladný hlas je v rozpore s horúcou krvou, ktorá mu koluje v žilách. Ako tekutý oheň. Možno má pravdu, ale to predsa na veci nič nemení. Cíti, ako v ňom niečo malé neviditeľne praská a s desivou istotou vie, že ak tu ešte chvíľu zostane, celkom sa to zrúti a už sa nebude môcť  vrátiť späť.

„Prestaň. Správaš sa ako obyčajná prostitútka. Myslíš si, že by som niekoho ako ty naozaj chcel?“

Kyle sa zamračí. Toto bolo od Dylena hnusné…ale aj tak nechce, aby odišiel. Je mu to jedno. Niečo ako hrdosť mu nikdy nebránila robiť veci, po ktorých túži.

Už nič nepovie. Skúsi to inak. Pristúpi bližšie k Dylenovi. Pustí mu ruku a pritiahne sa k nemu. Postaví sa na špičky, nos zaborí do priehlbinky jeho krku a vdýchne vôňu, ktorá ho celého opantáva.

„Vykašli sa na to. Zabudni na nejaké hlúpe hranie a ukáž mi, čo v skutočnosti chceš.“ Jazykom jemne pošteklí Dylena za uchom. Dylen si zahryzne do pery a bez toho, aby sa pohol, s rukami spustenými pozdĺž tela povie: „Chcem, aby si ma pustil.“

„Klameš.“ pomaly skĺzne na chladnú zem. Na chrbte mu naskočí husia koža a zachveje sa zimou. Ignoruje to. Rukou zablúdi do Dylenových  nohavíc a zovrie mu ho. Zacíti jeho tvrdosť a sám sa vzruší ešte viac. Vytiahne mu ho, očami sa na ňom popasie. Páči sa mu, neskutočne. Dýchne mu naň teplý vzduch a skôr ako sa s ním začne hrať, šepne:

„Keby si to nechcel, už by si tu dávno nebol.“

Jazykom obkrúži špičku a potom ho oblíže po celej dĺžke. Vdýchne jeho vôňu, poláska ho svojím dychom a potom si ho zasunie do úst. Mohol by na to ísť rafinovanejšie, ale… Dylen zastoná.

Začne pohybovať hlavou v pravidelnom rytme a tam, kde už nedočiahne použije ruky. Zapojí do svojej hry jazyk i zuby, mysliac len na to, aby mu spôsobil čo najväčšiu rozkoš a … donútil ho tým zostať.

Dylen takmer vyletí z kože. Skloní zastrený pohľad. Má pocit, že zabudol ako dýchať. Nahý Kyle kľačiaci na zemi s tvárou medzi jeho nohami je tak hriešne vzrušujúci, že sa to nedá vydržať. Zastoná. Nie je cesty späť. Zahryzne si do pery, aby nestonal nahlas a rukou vkĺzne do Kylových vlasov.

Začne sa nimi prehrabovať, jemne ich strapatiť.

Kyle len spokojne zahučí, keď zacíti teplú ruku vo svojich vlasoch. Áno to je ono.

Prekvapene zaregistruje, ako ho niečie ruky nešetrne ťahajú na nohy. Podvolí sa im a vypustí z úst Dylenov úd.

Ani si neuvedomí ako a objíma Dylena okolo krku, nohy má obtočené okolo jeho pásu a v ústach mu tancuje jeho vášnivý jazyk.

Dylen sa aj s Kylom v náručí prebojuje k posteli a nešetrne ho na ňu zhodí. Očami sa popasie na nahom tele a rýchlo si stiahne pyžamové nohavice. Ako veľká mačka pristúpi ku Kylovi. Skloní sa nad ním, na okamih sa im stretnú oči, ale potom sa obaja ponoria do ďalšieho z rady bozkov.

Dylenova ruka zovrie Kylov penis a začne sa pohybovať v pomalom rytme. Preruší vlhký bozk a prisaje sa na odhalený krk. Spraví mu značku a jemne ho uhryzne. Na perách cíti rýchly tlkot Kylovho srdca a sám má pritom pocit, že mu jeho vlastné srdce vyletí von. Zovrie v zuboch bradavku a pohyby ruky zrýchli.

„Áno!… ešte…“

Dylen sa usmeje a na okamih prestane. So šibalským úsmevom otvorí druhý šuplík nočného stolíka a niečo z neho vytiahne. Kyle dožadujúci sa pozornosti zaskučí a nadvihne sa na lakte, aby lepšie videl. Dylen veci položí vedľa seba na posteľ a potom so vzrušujúcim úsmevom natiahne ku Kylovi ruku. Prejde mu prstom po perách a pozerajúc do jeho očí vkĺzne dnu. Kyle ho vsaje, obkrúži jazykom presne tak, ako keď mal v ústach inú časť jeho tela. Vzrušujúce. S hlasným mľasknutím ho vypustí z úst a znova si ľahne. Dylen prejde prstom po rýchlo sa zdvíhajúcej  hrudi, zanechávajúc za sebou vlhkú cestičku. Naschvál sa vyhne miestu, ktoré po jeho dotyku túži najviac a namiesto toho vkĺzne medzi Kylove polovičky. Obkrúži otvor a jedným článkom prstu vkĺzne dnu. Ide to ťažko. Zdvihne obočie.

„Nehovor mi, že bývaš hore.“ Pobavený tón, na ktorý sa Kyle naježí. Nadvihne sa a so zamračeným pohľadom vyprskne.

„Čo má znamenať ten tón?“

„Nič…“ ale jeho tvár, hlavne pohľad, hovorí niečo iné. 

„Myslíš si, že…“ nedopovie, pretože sa v ňom zamrví neposedný prst. „Ah…“ Vyrazí zo seba. „Len preto, že si…“ prst prenikne trochu hlbšie. „Nie je to fér…“ zaskučí a znova vydýchne.

Dylen sa len zasmeje, pričom si nevšimne, aký účinok má jeho smiech na chudáčika Kyla. Vytiahne z neho prst a jemným tlakom ho donúti znovu ľahnúť. Jedným vankúšom mu podloží zadok a konečne sa natiahne za vecou, ktorú už predtým vytiahol zo šuplíku. Otvorí fľaštičku a naberie si trochu z jej obsahu na prst. Zacíti príjemnú mentolovú  vôňu.

Natiahne sa nad Kyla, perami sa takmer dotknúc jeho ucha.

„Roztiahni nohy.“ Kyle sa začervená, ale poslúchne. Dylen sa zasmeje a vo chvíli, keď prstom prenikne do Kyla, pohryzie jeho ušný lalôčik. Kyle zastoná. To je tak… tak dokonalé!

„Ešte…“ zdesí sa, čo povedal a zapýri sa ešte viac. Dylen sa prisaje na tie hriešne pery a začne ho rozťahovať na svoj vpád.

Keď má pocit, že je dostatočne pripravený, odtiahne sa a fľaštičku s mentolovým gélom strčí Kylovi do ruky. Nehovorí, čo s tým má spraviť, nie je to potrebné. Kyle si naberie na prsty poriadnu dávku a potom to precízne rozotrie po Dylenovom penise.

„Čo chceš… povedz to.“ Ľahne si na neho a bez pohybu čaká. Stojí ho to veľkú dávku sebaovládania, ale chce to počuť.

„Chcem… chcem ťa!“ vyhŕkne Kyle a vzrušeným sa roztrasie. Keď sa stále nič nedeje dodá: „Vezmi si ma!… Tak ma už, kurva, pretiahni!“

Dylen sa konečne pohne. Roztiahne Kylove nohy ešte viac od seba a potom špičku svojho penisu nasmeruje k otvoru. Pozrie Kylovi do očí a zvláštnym hlasom povie: „Sám si to chcel.“ Zatlačí a pomaly do neho prenikne. Kyle vykríkne a potom, spomenúc si na Dylenovu mamu, zovrie pery. Je to zvláštny pocit. Nie, žeby to takto ešte nerobil, ale… bolo to už dávno a nepamätá si, že by to bolo tak úžasné.

Dylen sa pohne. Povytiahne sa a pomaly do neho znova vkĺzne. Najradšej by si ho tvrdo zobral, ale ten vzrušujúci pocit, z pomalého pohybu je tiež skvelý a pre Kyla to bude takto lepšie.

Kyle  sa trochu zamrví. Niečo … niečo… obtočí nohy okolo Dylenovho pasu. Áno! Presne to je ono! Pomyslí si nadšene a nahlas zastoná, keď zacíti ako sa Dylen obtrel o zvláštne miestečko v jeho vnútri.

„Áno!“ rukami ho objíme okolo krku a pohne sa proti nemu. „Rýchlejšie, rýchlejšie!“

Dylen mu vyhovie, zrýchli svoje pohyby a rozkošou privrie oči. Panebože!

Panebože!

„Áno! Áno… bože!“ Kyle sa neovláda. Dylen sa vytiahne na päty spolu s Kylom. Posadí si ho na stehná a rukami zovrie jeho boky. Kyle sa začne nadvihovať a on mu v tom rukami pomáha. Ich pohyby sa zladia a stony sa stanú hlasnejšími.

„Bože… BOŽE!“

Kyle mu zatne prsty do pliec až mu tam zostanú červené obtlačky a z náhleho popudu vyhľadá jeho pery. Prepletú na im jazyky vo vášnivom tanci. Neuveriteľné! Všetky myšlienky im vyfučali z hlavy a zostal len ten pocit rozkoše.

Kyle spomalí a plytko dýchajúc vykĺzne z Dylenovej náruče. Postaví sa na štyri a vyzývavo vystrčí na Dylena zadok.

„Urob mi to! Pretiahni ma!“ Dylen sa syčivo nadýchne a s hrdelným stonom vkĺzne dnu. Rukami zovrie jeho polovičky a rýchlymi pohybmi sa začne pohybovať. Už to dlho nepotrvá.

„Viac! Viac! Daj mi viac!“ pohne sa proti Dylenovým prírazom. Všetko sa v ňom zovrie a on s hlasným výkrikom vyvrcholí. Pred očami sa mu rozprestrie tma a on sa bezvládne zloží do perín Dylen pokračuje. Netrvá mu dlho a nasleduje Kylovho príkladu. Vykríkne a vyvrcholí.

Kyle otvorí oči. Pozrie na uvoľnenú tvár vedľa seba a jemne sa začervená. „Bolo to úžasné.“ Šepne. Dylen otvorí oči a potom sa malátne natiahne bližšie. Jemne pobozká Kyla na pery a priamo do nich zavrní. „Úžasné…“ znovu mu ukradne  nevinný bozk a v tej chvíli sa niečo stane. Ich mysle sa na okamih o seba obtrú a potom sa Kylova ochranná bariéra zrúti. Jeho myšlienky, spomienky, sa rozutekajú ako mince a niekoľko z nich pristane priamo v Dylenovom mozgu.

Pred očami sa mu zjaví zvláštny obraz…