Kapitola 21

„Takže zožeň Naruta a Sasukeho. Večer vyrážate.“
„Hai, Hokage-sama.“ Itachi sa otočil a chcel opustiť kanceláriu no Tsunade ho ešte na chvíľu zastavila.
„Dávaj na nich pozor. Môže sa to skomplikovať.“
„Samozrejme.“ Tento raz už kanceláriu hokage opustil a opäť s ďalšou misiou. Zo začiatku im dávala misie typu C,D, pravdepodobne neverila, že by Naruto náročnejšiu misiu nezvládol alebo im stále úplne nedôverovala. Čo sa týkalo Naruta, opak bol pravdou. V posledných týždňoch sa neskutočne zlepšil, alebo bol dobrý už predtým a nikto okrem neho to nevedel. Určite sa poteší, je to ich prvá B misia. Nejde o nič zložité, majú proste priniesť zvitok do Suny. Bol tu však menší problém. Niekto by si pomyslel že mu starosti robí misia no nebolo to tak jeho najväčšou starosťou bolo ako nájde Naruta a Sasukeho. Ako prvé sa vybral do domu, možno že tam jeden z nich bude. Vošiel do domu. Dalo sa to čakať v dome nik nebol. Skontroloval ešte záhradu no tá tiež zívala prázdnotou. Takže bude musieť hľadať. Tušil, kde nájde Naruta. Niekoľko krát ho už na tom mieste našiel. A čo sa týka Sasukeho, tak na toho možno narazí po ceste.
„A fakt to bude fungovať?“
„Tým som si istý.“
„Ako dlho bude trvať, kým to zvládnem?“
„To naozaj netuším. Samotné, jutsu nie je nič zložité a dokonca k tomu nepotrebuješ také množstvo čakry ako pri pečatení. Tu ide skôr o to, že sa naše čakry musia zosynchronizovať a to nie je také jednoduché.“
„Zvládol už vôbec niekto toto jutsu.?“
„No…“
„Mám to brať ako nie?“
„To som nepovedal, len, že sa to podarilo iba jednému a bol to vlastne prvý jinchuriky.“
„Aha, a pokúšal sa o to ešte niekto?“ horlivo sa vypytoval Naruto.
„Bolo ich dosť…“
„A…?“
„Ani jeden to neprežil ide o to že ak by sa to podarilo, tvoja sila by sa znásobila o moju a naopak. Všetka sila sa rovnomerne rozdelí medzi dvoch. Lenže tí, ktorí sa o to pokúšali, chceli všetku silu len pre seba a vtedy sa narušila harmónia. Musíš vedieť koľko toho môžeš prijať, no musí to byť dosť na to aby sa naše sily vyrovnali. Ani jedna strana nesmie prevažovať.“
„Takže preto toto všetko? Uvedomuješ si, že aj ten najneschopnejší ninja by nás za takýto tréning vysmial?“
„Smiať sa budeme mi až sa nám to podarí. A nesťažuj sa vieš aká je prvá podmienka aby sa nám to podarilo?“
„No samozrejme že to viem, vtĺkal si mi to do hlavy dosť dlho. Musím vedieť odhadnúť pohyby toho druhého bez toho aby som sa naňho pozrel. Ale ako si pochybujem, že nám k tomu tanec pomôže.“
„Musíme sa predsa naučiť ako sa ten druhý pohybuje a tanec je na to ako stvorený.“ A môžem ťa mať blízko pri sebe. To už však nepovedal nahlas.
„Auuu, auu , auu. Naruto, skús sa viac sústrediť na tanec a menej rozprávať. Ešte jedno stúpenie na nohu a pochybujem že budem schopný pokračovať.“
„prepáč Kyuu.“
„Auu, Naruto!“

Sedel a pozeral rovno pred seba. Stále bol trochu mimo. Snažil sa pochopiť, čo sa tu deje no akosi mu to nešlo. Zo zamyslenia ho vytrhli až kroky ktoré patrili osobe ktorá mala namierené priamo k nemu. S trhnutím sa otočil a siahol po kunaji no namiesto toho aby ho použil len tupo hľadel pred seba.
„Čo tu robíš?“
„To isté by som sa mohol spýtať ja teba.“
„Ja len hľadám vás dvoch. Tsunade nám dala ďalšiu misii. Vyraziť máme večer.“
„Aha. A ako si vedel že ma máš hľadať práve tu?“
„Nooo…“
„No?“
„Vedel som, že tu Naruto bude. Chodí tu skoro vždy.“
„Akoto že ty vieš kde chodí a ja som na to prišiel len obyčajnou náhodou. Prečo to tebe povedal?“
„On mi nič nepovedal. Tiež som na to prišiel len náhodou. Videl som ako niekde ide tak som ho sledoval. Netuší o tom, že o tomto mieste viem.“
„Čo ak by sa opýtal, ako si ho našiel?“
„Išiel som po jeho čakre?“
„Tak to by som ti neuveril ani ja.“ Itaci sa zaškeril a Sasukemu to neušlo.
„Prečo sa tak škeríš?“
„Len či vieš ako som vždy našiel teba.“
„Predsa podľa ča… to chceš povedať že si ma vždy sledoval?!“
„To tvrdíš ty.“
„Dofrasa Itachi ty si úplný magor.“
„nemal by si byť naňho naštvaný snažil sa na teba len dávať pozor.“
„Radšej by mal davať pozor sám na seba? Ha? Čo? Naruto? Nemeditoval si náhodou tam?“
„Pokúšal som sa o to ale pri hlasitosti s akou ste viedli rozhovor to veľmi dobre nešlo.“
„Aha.“ Sasuke bol dosť vykoľajený a nebol sám. Itachi tiež nevedel čo ma povedať. Naruto počul celý ich rozhovor a mal z toho zlý pocit. Čo si teraz o ňom musí myslieť, keď vie že ho sledoval. Nechal to radšej tak a rozhodol sa ich oboch dostať domov.
„Máme misiu. Vyrážame dnes večer.“
„To by vysvetľovalo prečo ste tu obaja. Idem domov. Potrebujem zbaliť veci.“ A Naruto zmizol.
„Toto bolo divné.“ Konečne sa prebral z tranzu Sasuke.
„To bolo, ale mali by sme ísť tiež.“