Kapitola 22

Ešte ten večer sa vydali na misiu. Nehovorili spolu. Itachi iba vysvetlil akú majú misiu. Nechcel hovoriť nič. Cítil sa divne po rozhovore, ktorý prebehol na lúke. Keď s nimi Naruto hovoril, mal pocit, že hovorí s niekým kto je starší. Až teraz si uvedomil, že Naruto musel dospieť oveľa skôr než ktokoľvek iný. Ani oni dvaja o síce nemali ľahké ale aspoň poznali aké to je mať rodinu a niekoho, komu na vás záleží. Už vie prečo verí Kyuubimu. Bol totiž jediný, kto mu pomohol. Určitá dôvera bola aj medzi nimi, no stále tam bolo veľa nepovedaného. Celú noc a celý deň boli na ceste. Pomaly sa stmievalo a všetci boli unavený. „Mali by sme sa utáboriť. Do Suny je to ešte deň cesty a v noci nie je veľmi bezpečné cestovať v okolí.“ „neďaleko je menšie jazero a lúka. Mohli by sme sa tam zložiť.“ „fajn tak ideme.“ Naruto mal skutočne pravdu. Prišli k jazeru okolo ktoréo bol o dosť miesta na rozloženie stanu. „idem nazbierať drevo, vy rozložte stany.“ „No… „ „Čo sa deje Sasuke?“ „Akosi som zabudol zobrať stan.“ „tak spíš vonku.“ „To nebude musieť mám stan pre dvoch.“ „Pre tento krát si zachránený.“

„Ďakujem Naruto. Skutočne sa mi nechce späť vonku.“ „To je v pohode.“ Usmial sa Naruto a Sasuke išiel do kolien. No koho by nedostal taký nádherný úsmev. „Pristane ti to.“ Povedal Sasike bez toho aby rozmýšľal čo hovorí. „Čo?“ „Pristane ti keď sa smeješ.“ „Ďakujem.“ Zašepkal Naruto tak, že ho nebolo takmer počuť a sčervenal pri tom. Sasuke nevedel čo ho to napadlo, ale z popudu prišiel k Narutovi a objal ho. „Takto ti to pristane ešte viac.“ Šepol mu do ucha. Naruto nebol schopný čokoľvek spraviť. Cítil iba blízkosť Sasukeho tela a jeho dych na svojej tvári. Ich pohľady sa stretli. „hmm,hmm“ upozornil na seba Itachi ktorý sa vrátil s drevom. Naruto sa rýchlo odtiahol od Sasukeho a začal stavať stan. Stále bol červený, no inak nedával najavo že sa niečo stalo. Itachi sa vyčítavo pozrel na Sasukeho. Chápal, že sa mu Naruto páči, ale toto nechápal.

Večer keď postavili stany sedeli pri ohni a opekali ryby, ktoré Naruto ulovil. Jedli v tichosti. Nikto nevedel čo povedať. Naruto rozmýšľal nad tým, čo sa stalo predtým. Nechápal prečo to Sasuke urobil ale páčilo sa mu to. Chcel aby ho opäť objal. Jediné objatie, ktoré kedy cítil bolo to Kyuubiho. Ale to bolo iné, Kyuu ho utešoval a v jeho objatí sa cítil dobre, upokojovalo ho. No Sasukeho bolo iné, cítil sa pokojne to áno ale cítil ešte niečo iné a nevedel to zaradiť. Čo sa týka pocitov nebol v tom macher. Jediné pocity ktoré si pamätá sú nenávisť a strach. Z tohto mu však po tele nabehla husia koža a v bruchu cítil motýle. „Naruto? Deje sa niečo?“ ten si až teraz uvedomil, že sedí a hľadí do blba. „Zase si sa rozprával d Kyuubim?“ Naruto sa zmohol len na pokrútenie hlavou. Nemohol Sasukemu priamo odpovedať, no predsa sa premohol. „Nič sa nedeje som len trochu unavený, ak to nevadí idem si ľahnúť.“ „V poriadku, beriem si prvú hliadku. Dobrú noc.“ „Ďakujem Itachi, dobrú noc.“

Naruto ležal hodnú chvíľu v stane len tak. V skutočnosti sa mu nechcelo spať. Chcel len o samote premýšľať. Vlastne nie o samote, chcel hovoriť s Kyuubim,

„Kyuu?“ „Čo sa deje Naruto?“ „nevieš čo to malo znamenať?“ „A čo presne myslíš?“ „Dobre vieš čo myslím.“ „Ale, nečerti sa. Veď ti nebolo nepríjemné keď ťa Sasuke objímal.“ „To nebolo ale neviem čo to malo znamenať.“ „vyzerá to tak, že sa Sasukemu páčiš.“ „Ako to môžeš vedieť, čo ak to nemyslí vážne?“ „Myslíš si že by niečo také robil?“ „Neviem“ jeho hlas bol dosť skleslý , chcel vedieť čo to malo znamenať. Chcel vedieť prečo to Sasuke uroil. „Možno viem ako to zistíš.“ „Máš nejaký nápad?“ „Samozrejme, usmej sa a poviem ti ho.“ „Kyuuuuu“ zatiahol Naruto. „Ale ale, najprv úsmev potom rada.“ Naruto sa teda usmial. Nebol to strojený úsmev , usmial sa skutočne. Kyuu ho vždy vedel rozosmiať.

Sasuke s Itachim sedeli stále pri ohni. Itachi sa potreboval niečo Sasukého spýtať, no nevedel ako na to. Nechcel riskovať že Sasuke nepochopí, čo chce povedať preto na to išiel priamo. „Sasuke, čo malo znamenať to predtým?“ „Prečo ťa to zaujíma?“ „Chcem vedieť, či to robíš nevedomky, alebo to máš dopredu premyslené a čo tým chceš dosiahnuť.“ „Pomalšie, to že som ho objal som skutočne neplánoval, no nejako som nemohol odolať. A prestaň sa tak tváriť pripadám si ako pri nejakom výsluchu.“ „prepáč Sasuke, ale nechcem aby si Narutovi ublížil.“ „Prečo by som mu mal ublížiť?“ „Ak by si sa s nim iba hral, tak si ťa ja sám podám.“ „pokoj, skutočne to tak nemyslím, chcem naňho dávať pozor. Alebo ho mať aspoň blízko seba.“ „To je dobre, bež si ľahnúť.“ Sasuke sa postavil a chcel isť do stanu, keď ho niečo napadlo. „Ty ho máš tiež rád, že?“ „Áno, a choď, už spať.“