Kapitola 23

Sasuke vošiel do stanu. Vyzeralo to tak, že Naruto už spí. A vyzeral skutočne nádherne. Úplne uvoľnená tvár, na ktorej hral jemný úsmev. Ľahol si vedľa do spacáku. Po chvíli, keď už takmer zaspával zo sebou začal Naruto hádzať. Pravdepodobne mal zlý sen. Sasuke ho radšej išiel zobudiť, keď s ním skoro pomaly začal triasť zašepkal niečo čo by nečakal.
„Sasuke.“ Bollo to sice iba jedno meno, no aj tak mu to spravilo radosť. Namiesto toho aby Naruta zobudil ho objal a začal utešovať.
„Naruto, no tak, pokoj.“
„Sauke.“
„Som tu s tebou, šš,š, budem tu pre teba vždy keď to budeš potrebovať.“ Po tomto sa Naruto upokojil, no Sasuke ho aj tak nepustil. Ľahol si vedľa neho a pomaly sa nechal uniesť spánkom. Netušil však že Naruto vôbec nespal.

Ráno bol prvý na nohách Itachi. Spal síce len tak, aby vnímal všetko okolo, no aj tak sa dosť vyspal. Sasuke s Narutom stále spali. Vošiel do ich stanu a chcel niečo povedať no skôr ako to stihol si všimol ako Sasuke objíma Naruta. Chcel ich obudiť oboch no teraz si nebol listý ako by sa to vyvinulo. Ako prvého zobudil Sasukeho. Ten keď videl, že naňho Itachi hľadí ako na zjavenie sčervenal a hrabal sa von.
„Sakra, čo robíš?“
„Išiel som vás zobudiť, netušil som že vás nájdem takto.“
„Nič si o tom nemyslí, Naruto mal zlý sen tak som sa ho pokúšal upokojiť a pritom som zaspal.“
„Veď ja nič nevravím, takže Naruto nevie o tom že si ho objímal?“
„Nie, nemá o tom ani potuchy.“
„Tak ho choď zobudiť nech môžeme vyraziť.“ Sasuke vošiel do stanu s úmyslom zobudiť Naruta, ktorý už však bol hore.
„Už si hore?“
„J-jasne.“ Naruto pri spomienke na večer sčervenal.
„Pobaľ si veci o chvíľu vyrážame.“ A odišiel zo stanu s úsmevom na tvári. Narutova reakcia ho príjemne prekvapila. Netušil čo presne ju spôsobilo, ale páčilo sa mu to. Naruto rýchlo zbalil všetko a mohli vyraziť.  Cestou do Suny  sa Sasuke snažil zistiť niečo viac o Kyuubim. Pochopil že keď mu verí Naruto mohol by to skúsiť tiež. Nepovedal mu síce čo presne ho učí ale keď počul o tom ako ho učil tancovať neodolal a začal sa smiať. Naruto sa zatváril urazene, no hneď na to sa začal smiať aj on. Celá cesta prebehla v pohode a s dobrou náladou.

„Tak chalani, vy mate izbu spolu a ja som hneď vedľa. Ráno odchádzame skoro. Dobrú noc a neponocujte.“ Oznámil Itachi potom čo odovzdali svitok a stratil sa vo svojej izbe. Sasuke a Naruto sa tiež stratili v izbe kde ich čakal menší šok. Veľká manželská posteľ.
„Pekne veľká posteľ. Ale bude pre nás dvoch dosť veľká?“ pochyboval Sasuke.
„Ak nie tak sa vyspíš na zemi.“ Oznámil Naruto ako by sa nič nedialo a zavrel sa v kúpeľni. Sasuke si zatiaľ ľahol na posteľ a čakal kým Naruto vylezie. Ten vyliezol po chvíli v pyžame a Sasuke nemohol prísť na to kedy ho stihol vytiahnuť z tašky. Pre zmenu sa v kúpelni teraz zavrel Sasuke a Naruto pomaly ale isto zaspával. Keď Sasuke vyliezol z kúpeľne Naruto už takmer spal.
„Naruto, spíš?“ naklonil sa nad neho jemne doň strčil.
„Pokúšam sa o to“ odpovedal Naruto a hodil po Sasukem vankúš. Trafil sa presne do tváre.
„Chceš spať na posteli alebo na zemi?“ nedal sa Sasuke a vankúš hodil naspäť na Naruta.
„Nehádž po mne vankúšom!“
„Ty si začal.“
„skutočne chceš spať na zemi?“
„Len aby si tam neskončil ty.“
„Otom pochybujem“ rozhodne povedal Naruto a už začal Sasukeho mlátiť vankúšom. O chvíľu však cítil že Sasuke robí to isté a tak sa ho pokúsil zhodiť dole a podarilo sa mu to. Pozrel sa z postele dole na zem. Sasuke tam ležal a nechápal čo sa deje. V momente keď uvidel Naruta o stiahol za sebou. Vlastne ho stiahol priamo na seba. Chvíľu si hľadeli priamo do oči. Ako prvý sa spamätal Naruto ktorý zliezol zo Sasukeho a vyškrabal sa na posteľ.
„Poď spať, lebo ráno nebudeš vládať.“ Sasuke nič nenamietal a vliezol do postele. Po chvíli obaja zaspali.

Ráno sa Itachi zobudil so zlým pocitom. Nevedel prečo ale mal pocit, že sa niečo stane. Inokedy by to bral na vedomie ale akosi stále nemohol prísť na to čo bi sa mohlo stať. Vyšiel z izby a Naruto so Sasukem ho už čakali. Rozlúčili sa a vydali na cestu. Počúval ako sa Sasuke s Narutom na niečom hádajú a sem tam sa do rozhovoru zapojil aj on. Na zlý pocit s ktorým sa zobudil zabudol. A to nemal. Len čo sa zotmelo hľadali miesto kde by mohli postaviť stany. Vošli hlbšie do lesa. Dostali sa až na miesto kde nocovali predtým. Niečo tu však nehralo. Všade bol až príliš veľký pokoj.