Kapitola 24

Zastal na mieste a aktivoval sharingan. Sasuke s Narutom naňho chvíľu hľadeli ako teľa na nove vráta. Chvíľu nechápali čo sa deje no hneď ako po nich niekto hodil kunaj sa prebrali. Sasuke napodobnil príklad Itachiho a aktivoval sharingan. Naruto vytiahol kunaje a všetci traja očakávali ďalší útok. Z tieňa vyšli 4 postavy zahalené v čiernych plášťoch a červenými mrakmi. Na čele mali klobúky a tak im nebolo vidno do tváre.

„Čo chcete?“ opýtal sa Itachi ktorému sa na tvári usadil kamenný výraz a jeho pohľad sa stal priam strašidelným.
„Itachi Uchiha, je veľa vecí, ktoré by sme chceli. Čo keby si nám odpovedal na otázku ktorú sme ti položili minule?“
„Už minule som vám povedal, NIE.“
„Itachi? Ty ich poznáš?“
„Samozrejme, jeden z dôvodov, prečo sme išli do Konohy.“
„Ty musíš byť Sasuke však? A čo na to ty? Nechcel by si sa k nám pridať?“
 „Rozhodne nie.“
„Aká škoda. A kto je ten posledný čo je s vami? Nevyzerá na to že by sa hodil do týmu k vám dvom.“
„Kakuzu nevykecávaj sa tu, nechcú sa k nám pridať tak ich jednoducho zlikvidujeme.“
„Hidan ma pravdu, určite by nám to zjednodušilo prácu. Chytiť jinchurikyho z Konohy by bolo oveľa jednoduchšie.“
„Naruto!“ snažil sa čo najtichšie hovoriť Sasuke ktorý stál hneď vedľa Naruta.
 „Pravdepodobne nevedia, že ty si jinchuriky, tak sa neprezraď, jasné?“ Naruto stíhol iba kývnuť hlavou na znak že rozumie a okamžite musel vykryť niekoľko kunajov ktoré naň zaútočili. Sasuke a Itachi na tom boli rovnako. Proti Itachimu stáli dvaja, jeden celý zahalený tak, že mu bolo vidno len oči a ten druhý bol červenovlások, ktorý vyzeral ako chlapec. Itachi mal čo robiť, zatiaľ čo bojoval s jedným, červenovlások naňho neustále posielal ihlice, stavil by sa, že v každej jednej bol jed. stíhal ich odrážať len tak, tak. Proti Sasukemu stál podivný bielovlások s kosou. Naruto stál proti blondiakovi s modrími očami. Jutsu striedalo jutsu a vyzeralo to tak, že členovia akatsuki majú jasne na navrch. Itachimu sa podarilo súpera dvakrát zabiť, no aj tak sa stále postavil a bojoval ďalej. U Sasukeho ta vyzeralo podobne, on sám schytal niekoľko rán, ktoré dosť krvácali a niekoľko ich dal, no vyzeralo to tak, že ten proti komu bojoval sa v tom dokonca vyžíval. Jeden kunaj dokonca zasiahol priamo srdce no s ním to nič nespravilo. Jediné čo sa na ňom od začiatku boja zmenilo bola farba jeho pokožky. Teraz bola sivá, skoro až čierna. Naruto sa znažil bojovať ako moho bez toho aby mu pomohol Kyuubi, no nevyzeralo to vôbec dobre. Niekoľko výbuchov ho minulo no niektoré ho zasiahli zatiaľ však len okrajovo. Ale to sa dosť prepočítal. V momente keď odskočil pred jednou z bômb vybuchla iná a to presne v mieste kde teraz stál. Výbuch ho odhodil o niekoľko metrov a ostal nehybne ležať na zemi.

Sasuke sa otočil aby zistil či je Naaruto v poriadku. Videl ho ako leží na zemi a zmocnil sa ho záchvat zúrivosti. Začal útočiť rýchlejšie a súper mu skoro vôbec nestíhal. Sasuke už vedel že je zbytočné útočiť na životne dôležité orgány, prestalo ho to baviť a sústredil sa na odseknutie hlavy. Podarilo sa mu to, no v tom momente schytal ranu do hlavy od blondiaka. Itachi začínal byť zúfalý, Naruto aj Sasuke boli v bezvedomí, a on má bojovať proti štyrom nukeninom triedy S. Vlastne s tromi. Jedného sa podarilo Sasukemu zabiť. Znovu sa mu podarilo zasiahnu priamo do srdca. Bol mŕtvy, no po niekoľkých sekundách bol opäť na nohách.
„Deidara! Zober Sasukeho ja beriem Hidana. Kakuzu, ideme.“ Vydal rozkaz Sasori a zobral telo a hlavu Hinada, ktorý sa usmieval.
„Itachi ak chceš späť svojho bračeka príď si poňho a priveď nám jinchurikiho.“ Povedal Hidan. Teda, jeho hlava. Itachi vedel, že sú silný ale žeby boli aj nesmrteľný, to skutočne nečakal. Zaskočilo ho to natoľko že nestihol zaregistrovať, kedy zmizli. Snažil by sa ich sledovať no sám bol zranení a nemohol Naruta nechať len tak v bezvedomí.

„Naruto, Naruto.“
„Čo sa deje?“
„Preber sa už konečne.“
„Veď som sa už prebral.“
„Ani by som nepovedal, stále si totiž v bezvedomí a chýba vám Sasuke.“
„Ako to myslíš že chýba?“
„Uniesli ho.“
„A to mi hovoríš len tak?“
„Pokoj, ešte stále si v bezvedomí a a Itachi na tom tiež nie je najlepšie.“
„Fajn, kde som teraz?“
„V Konohe.“
„A ako som sa sem dostal?“
„Priniesol ťa Itachi. Mal by si sa zobudiť, Itachi je v izbe.“

Naruto sa prebudí v nemocničnej izbe. Tak ako povedal Kyuu, Itachi stojí vedľa postele a s obavami v pohľade sa naňho pozerá.
„Si v poriadku Itachi?“
„To sa pýtaš ty mňa? Ja nie som ten čo bol v bezvedomí skoro dva dni.“
„Dva dni? No pekne. Kedy ma pustia a kedy ideme hľadať Sasukeho?“
„Najprv musíš byť v poriadku a nechcem aby si išiel.“
„Prečo nie, ja som bol s vami na tej misii tiež, a Sasuke je môj priateľ, takže idem a nesnaž sa mi v tom zabrániť.“
„Nie že by som ťa tam nechcel, ale akatsuki idu po tebe a chcú aby som tam prišiel aj s tebou.“
„Zistili že som jinchuriky?“
„To nie, ale chceli aby som priviedol jinchurikiho výmenou za Sasukeho.“
„Takže ísť musím.“
„Naopak, ty ísť nesmieš. Stále nevedia že jinchuriky si ty, a tak to aj ostane. Tsunade už poslala niekoľko tímov, aby hľadali úkryt Akatsuki.“
„Sakra to je frustrujúce. Kedy ma odtiaľto pustia?“
„Tsunade povedala že ťa domov môžem odviesť už dnes ale musím na teba dávať pozor.“
„Fajn tak z tadeto padáme.“