Kapitola 25

„Itachi? Môžem sa ťa niečo spýtať?“ začal Naruto keď prišli domov.
„Pýtaj sa a ja to skúsim odpovedať.“
„Ty si ich poznal však?“
„Koho myslíš?“
„Tých členov Akatsuki.“ 
„Chceli aby som sa k nim pridal.“
„A ty si to odmietol?“
„Ano odmietol. Viem o nich dosť, a nepatrím medzi tých ktorý by chceli ovládnuť svet a zničiť Konohu.“
„Chcú zničiť Konohu?“
„Je to jeden z ich hlavných cieľov.“
„Nebojíš sa o Sasukeho?“ zmenil Naruto tému a Itachi mal pocit že práve toto sa chcel spýtať celú dobu.
„Bojím sa oňho. No viem že by sa mu nemalo nič stať.“
„Ako si môžeš byť taký istý?“
„Sasuke je teraz niečím čo chcú vymeniť. Nespravia mu nič.“
„Dúfam že máš pravdu.“  Ani jeden z nich už nič nehovoril obaja sa nechali unášať vlastnými myšlienkami.

Naruto sa opäť nachádzal v miestnosti s Kyuu. Potreboval poradiť. Keď bojoval ukázalo sa akým neschopným idiotom je. Nechcel nim byť zase. Prečo by nemohol pomôcť aj on. Nemohol používať jeho čakru a ako to dopadlo? Nemôže sa stále spoliehať len na Kyuubiho. Aj on sám musí niečo robiť.
„Čo sú toto za myšlienky?“
„Som k ničomu.“
Ale nie si.“
 „Som, veď nič nedokážem, kvôli mne uniesli Sasukeho. Dokonca som nedokázal ani udržať tempo v boji.“
„Náhodou si sa držal dobre. Oslabovali ťa iba tie výbuchy, ak ti nabudúce pomôžem.“
„Presne o tom hovorím, ak mi pomôžeš, nemôžem sa stále spoliehať na teba.“
„Ak ti robí problém len to, mám riešenie.“ „

Ďalšie ráno sa v kuchyni obaja stretnú. Naruto celú noc nespal a dával pozor čo mu Kyuu hovorí. Itachi nespal tiež, ale mal trochu iný dôvod. Videl čo všetko dokážu členovia Akatsuki a chcel sa na nich pripraviť. Netušil však, že niečo podobné robil aj Naruto.  Obaja si sadli za stôl a mlčky jedli. Ani jeden z nich nechcel prerušiť ticho. Nakoniec to Naruto nevydržal a musel sa spýtať. „Itachi? Ako si na tom?“
„No už som takmer v poriadku, zranenia sa mi zahojili.“
„Ak poviem že potrbujem ísť k vodopádu, necháš ma ísť samého alebo pôjdeš so mnou?“ 
„Prečo potrebuješ ísť k vodopádu?“
„Po niečo čo mi pomôže v boji.“
„Povedal som ti že ty nikde nejdeš.“
„Ale idem, ak nepôjdem s vami tak pôjdem sám. Sasukeho tam proste nenechám.“  
„Nepresvedčím ťa však nie?“
„Nie, a neboj, tentoraz nebudem zavadzať.“
„Čo plánuješ?“
„Pre každého pripravím malé prekvapenie. Nevieš náhodou niečo viac o ostatných členoch?“
„Ak mi prezradíš čo za prekvapenie to bude rád pomôžem.“

Hneď ako dojedli sa vybrali k vodopádu. Cestou sa Naruto dozvedel mená všetkých s ktorými bojoval a tiež ďalších členov a ktorých Itachi niečo vedel. On sám bojoval s Deidarom. Ako si sám stihol všimnúť používal nejakú hlinu , ktorú nechával vybuchnúť.  Sasuke bojoval s Hidanom a podľa Itachiho a Kyuubiho ho nezabilo ani odseknutie hlavy. Itachi bojoval s Kakuzom a Sasorim o nich sa tiež dozvedel dosť. Tak ako o ostatných členoch, Zetsu, Kisamem, Peinovy a Konan. a nesmie zabudnúť na na hlavu velej organizácie. Madara Uchiha. Zaujímave je, čo všetko Itachi vie. Pred nimi sa objavil vodopád.
„Môžem ísť dnu s tebou?“
„Neviem, ale možno Kyuu to vedieť bude.“
„Môže prejsť barierov ale iba v prípade že sa ťa bude držať.“
„Vďaka Kyuu.“  
„Vyzerá to tak, že áno, ale musíš sa ma držať.“
„To nebude problém.“

Prešli cez vodopád. Po celú dobu sa Itachi Naruta držal ako kliešť a ani teraz ho nepustil. Nejako mu to neprišlo vôbec divné. Išli hlbšie do jaskyne. Na jednom mieste Naruto zapálil sviečku, a rozhoreli sa sviečky po celej miestnosti.  Itachi si to namieril priamo ku knihám. Všetky vyzerali rovnako a ani na jednej nebol názov. Zobral jednu do rúk a otvoril ju. Bola prázdna. Nebolo tam nič len biely papier. Chvíľu na sa na to díval až mu došlo že takéto knihy videl aj v Narutovej izbe.
„Čo je s tými knihami?“
„Je to jutsu aby ich nemohol nikto čítať.“
„Ale keď ich nemôže nikto čítať načo ich tu máš?“
„Poznám jutsu.“ Odpovedal Naruto a robil svoje veci. Na malé zvitky písal znaky ktoré mu hovoril Kyuu. Itachi sa na to zo záujmom pozeral, niektoré spoznal no niektoré boli preňho neznáme. Kým sa Naruto venoval zvitkom Itachi si obzeral celú miestnosť. Je zaujímavé koľko vecí bolo nasiaknutých čakrou. Najviac ho však zaujali dve katany, ktoré boli na stene. Jedná bola celá červená a druhá zase bodrá. Boli nádherné.
„Páčia sa ti?“ ozvalo sa za Itachim ktorý bol taký zabratý do obdivovania, že si neuvedomil že Naruto stojí priamo pri ňom.
„Už si skončil, ak si chcel vytvoriť zvitky stačilo ostať doma nie?“
„Nie tak celkom, keby som ostal doma nemohol by som zabrať tieto katany.“
„Prišiel si po ne?“ Naruto sa usmial a siahol po katanach. Obe si pripevnil na chrbát a mohli vyraziť späť domov.

Keď dorazili, Naruto ani nestihol odložiť zvitky a katany a v dome sa objavil veliteľ ANBU. „Som rád že vás vidím. Mám pre vás odkaz od Tsunade. O hodinu máte byť obaja pri bráne idete nájsť Sasukeho. Ide s vami ešte jeden tím a za vami jeden tím ANBU.“ Dopovedal  a zmizol. Bez toho aby jeden z nich niečo povedal vedeli čo majú robiť. Išli si zbaliť veci. Naruto na seba obliekol čierne kraťasi, ktoré mu siahali do polky stehien. Čierne tričko bez rukávov, ktoré malo na chrbte červenú špirálu a dlhé čierne rukavice. Na chrbát si pripevnil katany a zvitky napchal do batoha. Jeden však nechal doma, bol to zvitok s technikou, ktorú vytvoril jeho otec. Síce ju nikdy neskúšal ale veril Kyuu, že ho bude viesť. Zbehol dole k Itachimu ktorý bol už pripravený. Ten bol tak ako Naruto celý v čiernom, no na chrbte mal len jednu katanu a znak Uchiha klanu. Tiež mal na sebe dlhé nohavice a tričko, ktoré tiež malo dlhý rukáv. Naruto bol pripravený okamžite vyraziť no zastavil ho Itachi.
„Ak ťa takto niekto uvidí, chytí také krvácanie z nosa, že nebudeme musieť vôbec bojovať.“
„To vyzerám, tak strašne?“
„Skôr naopak.“ Itachi prešiel okolo Naruta až k dverám.
„No tak poď už.“ A vyšiel von. Naruto ho trochu zmetene nasledoval.

K bráne došli ako prvý, pretože tam nikoho nevidel. Čakali len chvíľu keď k ním prišla Tsunade aj s ďalším tímom.